Michal Slahúčka sa narodil 19.09.1912 v Dolnej Strede. Vstúpil k františkánom a prijal rehoľné meno Akvila. Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 bol násilne odvezený zo svojho františkánskeho kláštora do saleziánskeho kláštora v Hronskom Beňadiku, ktorý štátna moc zmenila na tzv. centralizačný kláštor pre františkánov.
Na zaujímavú udalosť z týchto čias si spomína vdp. Peter Vaško: „Miško Slahučka (fr. Akvila) pochádzal z mojej dediny (Pusté Sady) a poznal som ho, keď ešte robil kuchára na BÚ biskupovi Lazíkovi. A mamička ho pozná, ešte aj keď boli internovaní tuším v Hr. Beňadiku a tam mu (im) nosila aj proviant z úrody i domácich produktov tak potajomky. To u nás v dedine ženičky nazbierali. Oni im tam zase na revanš ušili pozlátený ornát na naše hody. A aby sa to výsosť nedozvedela, tak mamička si tam (v Hr. Beňadiku) ten ornát obliekla na holé telo a na ten si potom obliekla všetky tie sukne a kamizole. Ale hovorila, že tak opatrne šla aj na vlak aj na autobus, jak keby sa pokakala, čo sa aj tak bála ho pokrčiť. Takže v ornáte bola mamička prv ako náš nebohý farár. Hovoril som jej, že už jej len svätenie chýbalo a aj tak už bola jak luteránska farárka. Aj sa tým vtipne chváli.“
Ako už uviedol P. Vaško, po rozohnaní reholí sa Michal Slahučka zamestnal ako kuchár na Biskupskom úrade Trnavskej apoštolskej administratúry v Trnave. Býval tam na Michalskej ulici č. 26. V roku 1968 sa stal nakrátko členom obnovenej františkánskej komunity v Trnave. Poslednú časť svojho života prežil br. Akvila Slahučka v Charitnom domove v Pezinku, kam prišiel 23.01.1978. Sestra Notburga si spomína: „Pomáhal v kuchyni a prišiel z Trnavy z biskupského úradu. Humor ho neopúšťal na ceste z Beckova. Mal humor a potešoval okolo.“ Sestra Irmína ho charakterizuje takto: „To bol rehoľník, aký má byť.“ Zomrel náhle v Piešťanoch 20.05.1982 vo veku 70 rokov a 48 rehoľného života. Pochovaný je v Pezinku.
Literatúra: Pezinskí kňazi obyvatelia Charitného domova; Peter Sandtner
