Ambróz Kučík sa narodil 04.01.1915 v Pavliciach (v Trnavskom kraji). Do františkánskej rehole ako brat Joachim síce vstupoval už v r. 1948, ale jednoduché sľuby mohol obnoviť až v r. 1988. Býval v Bratislave v Ústave sociálnej starostlivosti na Schiffelovej ulici č. 14 a neskôr na Mlynských Nivách, na Sklenárskej ulici č. 17. Dňa 28.04.1995 sa presťahoval do Charitného domova v Pezinku, kde zomrel 22.01.2003 v Charitnom domove v Pezinku. Pohrebnú svätú omšu spojenú s pohrebnými obradmi za neho 27.01. slúžil provinciál P. Štefan Bankovič vo františkánskom kostole v Trnave. Pohrebu sa zúčastnil aj premonštrátsky opát zo Želiva P. Bronislav Ignác Kramár OPraem. Fr. Joachima Kučíka pochovali na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave do františkánskej hrobky. Prevzaté zo Správ zo života Prov. Najsv. Spasiteľa 02/2003
22.januára 2003 zomrel v charitnom domove v Pezinku vo veku 88 rokov brat Joachim Ambróz Kučík. Narodil sa v Pavliciach (v Trnavskom kraji). Ako rehoľník slúžil Bohu 15 rokov. Do rehole síce už vstupoval v r. 1948, ale jednoduché sľuby mohol obnoviť až v r. 1988. Na pohrebných obradoch, ktoré sa konali v Trnave v kostole sv. Jakuba 27.01.2003 sa zúčastnil aj Želivský opát Ignác Bronislav Kramár, OPraem a bratia z Bratislavy, Trnavy, Hlohovca, Fiľakova, Trstenej a Nových Zámkov. Sv. omšu za zosnulého celebroval otec provinciál Štefan (Bankovič). V kázni hovoril o smrti sv. Františka: „…Františkov koniec môžeme charakterizovať ako úkon úžasnej odovzdanosti. Odovzdanosti do rúk nebeského Otca. Aj v tejto poslednej chvíli chcel naplno nasledovať umierajúceho Spasiteľa, ktorý z posledných síl zvolal: Otče do tvojich rúk porúčam svojho ducha. Duch Svätý nás chce priniesť k tejto odovzdanosti aj tým, že v modlitbe Cirkvi každý deň pred spaním prednášame tieto slová. A týmito slovami by sa dal charakterizovať aj život nášho zosnulého spolubrata Joachima Ambróza. Všetko čo prežíval, odovzdával do vôle Božej. Aj to dlhé čakanie, keď bol riadny rehoľný život prerušený a on bol študentom gymnázia s dočasnými sľubmi. Ostal verný svojmu františkánskemu povolaniu a akonáhle to bolo možné, zložil rehoľné sľuby. Prešiel viacerými civilnými zamestnaniami. Jeden čas bol sprievodcom v električke. Narodil sa v Pálde (dnešné Pavlice) a posledných 7 rokov prežil v charitnom domove v Pezinku, kde sa oňho pekne starali Dcéry kresťanskej lásky, sestričky Vincentky. V tom žalme 142, ktorý spieval otec František pri smrti je takýto verš: „Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť“. Brat Joachim je už vyvedený zo žalára, my sa dnes spoločne modlíme, aby mohol spolu so sv. Františkom, so sv. Joachimom, so sv. Ambrózom, ale i s celým spoločenstvom svätých velebiť Božie meno a spievať: „Svätý, Svätý, Svätý“.
-Jakub-
