Pochádzal z Horných Orešian. Do Rehole menších bratov vstúpil 26. augusta 1907 a prijal rehoľné meno Ireneus. Teológiu študoval v Bratislave a 1. júla 1912 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil vo viacerých kláštoroch, v 20tych a 30tych rokoch bol gvardiánom v Žiline. Zároveň pôsobil ako študijný prodirektor, lektor morálnej a pastorálnej teológie, magister novicov, ľudový misionár a kazateľ.
V Žiline bol riaditeľom Tretieho rádu sv. Františka v rokoch 1919-1938 a potom znova v rokoch 1939-1942. V r. 1939 ako gvardián žilinského kláštora zaistil pre pochovávanie členov rehole nové miesto na cintoríne. Bolo to na ľavej časti nového cintorína, celkom pri východnom múre. Bolo tu miesto pre desať hrobov a do stredu postavili veľký travertínový kríž s nápisom „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, hoci by aj umrel.“
Bol aj definítorom františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V r. 1942 sa stal vikárom kláštora a 1. novembra 1964 odišiel na odpočinok. Neskôr bol správcom farnosti Adamovské Kochanovce.
Mal rakovinu pľúc, ale zomrel na chronickú bronchitídu. Pohrebné obrady vykonal 14. mája v Bošáci nitriansky kapitulný vikár Mons. ThDr., JUDr. Ján Pásztor. Pozostatky nebohého potom preniesli do Žiliny, kde ho pochoval P. ThDr. Ambróz Fidel Jurčovič, OFM. Správca Kostola sv. Barbory v Žiline P. Hadrián Michal Grejtovský, OFM podal 15. mája žiadosť pre P. ThDr. Ambróza Fidela Jurčoviča, OFM na vykonanie pohrebných obradov. Vedúci Odboru kultúry Okresného národného výboru v Žiline Štefan Paulíny požadovaný súhlas udelil. Mestský národný výbor v Žiline zas dal súhlas pre uskutočnenie pohrebného sprievodu na cintorín z Kostola sv. Barbory.