P. Pantaleón Jozef Golessény, OFM

Rodisko sa neudáva jednotne. Popri Nových Sadoch sa vyskytujú aj Dolné Krškany. Tento prípad je preto zaujímavý, že odznel v kázni (C. Piry) na 50. výročie Golessényho kňazskej vysviacky r. 1859 v Bratislave. Kázeň vytlačili (po maďarsky). Jubilant tú kázeň počúval a iste aj vytlačenú čítal. No proti Dolným Krškanom sa neohradzoval, ale neurobil tak ani pri záznamoch v rehoľných písomnostiach, kde sú uvedené Nové Sady. Tieto sú častejšie, preto sú hore v nacionáliách. Stopovanie v matrikách bolo bezvýsledné.

Golessény 02.11.1802 v Malackách vstúpil do františkánskej rehole Mariánskej provincie. Dostal rehoľné meno Pantaleón. Za kňaza bol vysvätený v Trnave 02.04.1809. Do roku 1822 pôsobil ako lektor filozofie, potom aj teológie vo františkánskych učilištiach (v Mariánskych Lúkách, Prata Mariana, 1819-1820). Potom zastával rozličné rehoľné úrady ako gvardián, sekretár, poradca a kustód Mariánskej uhorskej provincie. Na štyri trojročia bol zvolený za provinciála (1830,1839,1848,1857), so sídlom v Bratislave. Provinciu riadil s neobyčajnou múdrosťou. Dbal najmä na rehoľnú disciplínu a na výchovu klerikov. V r. 1840 zriadil priestrannú provinciálnu bibliotéku v upravenej chodbe na prízemí kláštora v Bratislave. Bibliotéka tam bola umiestnená až do najnovších čias (p. Gajdoš vydal túto knihu v roku 1979).

Pamätná je Golessényho cesta vo funkcii provinciálneho kustóda do Ríma r. 1856. Tam na zhromaždení 5.5.1856 v prítomnosti pápeža Pia IX. predniesol po latinsky reč o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorá vyšla tlačou v Bratislave; Sermo de Immaculata Conceptione Beatissimae Virginis Deiparae (Reč o Nepoškvrnenom počatí Preblahoslavenej Panny Bohorodičky, 1856). Tlačou vyšla v Bratislave.

Zachovali sa jeho vlastnoručne napísané prednášky, ktoré konal ako lektor na františkánskom učilišti v Mariánskych Lúkach: Institutionum theologiae dogmaticae de Deo felicitatis largitore… alias de Deo sanctifícatore. Institutionum theologiae dogmatico-polemicae pars prima de Deo Uno et Trino (Sústava dogmatickej teológie o Bohu, štedrom darcovi šťastia … alebo o Bohu posvätiteľovi. Prvá časť náuky dogmaticko-polemickej teológie o jedinom Bohu a Trojici, 1814-1820. Rukopis pochádza z knižnice františkánov v Bratislave. Druhý rukopis tvoria jeho prednášky o dogmaticko-polemickej teológii, ktoré zapísal poslucháč tretieho ročníka Melchior Sirakovsky (1820-1821). Oba rukopisy sú v Archíve literatúry a umenia Matice slovenskej v Martine (sign. RHKS 337, 558). Napísal aj súhrn morálnej teológie Theologia moralis; tento rukopis v hexametri zveršovali V. Šimko (rodák z Kňažíc, 1827) a V. Valkovič (rodák zo Zlatých Moraviec, 1836) a zachoval sa v knižnici františkánov v Budapešti. Do Pokladov kazateľského rečníctva (1848-1851) prispel slovenskou kázňou na Veľkú noc.

Hoci vlastná literárna činnosť Pantaleóna Golessényho je skromná, predsa si zaslúži miesto medzi slovenskými františkánmi. V Bratislave býval v časoch štúrovského národného obrodenia. Vtedy tam bývali viacerí slovensky uvedomelí pátri, napríklad A. Dobšovič, B. Kužílek, M. Kubiš a i. Medzi nich sa duchom rátal aj Golessény. Veď rodom bol Slovák (lingua Slavus). No o jeho slovenskosti máme pekné svedectvo od Viktora Sasinka, vtedy kapucínskeho pátra v Bratislave. Je to päť sloh o 12 veršoch. Posledná sloha znie:

Jako Bratia Kňaza toho
Ctia, Slovensko tiež si mnoho
Váži Meno Jeho. —

Preto Kňaze zaslúžilý!
Praje Národ Tebe milý,
Srdca z úprimného:

By Ťa nebe vždy blažilo
A šťastím beh ozdobilo
Života Tvojeho.

Najvyšší Kňaz nekdy Teba
Po časnosti ta do neba
Primi radostného!

Svedectvom sú aj dve slovenské básne na jeho počesť. Už boli uvedené literárne doklady o slovenskosti pátra Pantaleona Golessényho. Zistilo sa, že v roku 1832 obstaral pre provinciálnu františkánsku bibliotéku v Bratislave Bernolákov Slovár v šiestich zväzkoch. Dosvedčuje to záznam v prvom zväzku: Pro Bibliotheca Posoniensi procuravit A. R. P. Pantaleo Golessényi, minister provincialis, anno 1832. Pôvodné signatúry: 5379-3584. Slovár je dnes v čitárni Univerzitnej knižnice v Bratislave.

P. Pantaleón Golessény umrel na rakovinu mandli.

BIBLIOGRAFIA:

Sancti Francisci responsum. Fasciculi ecclesiastici litterarii. (Pešť?) 1841. zv. 2, s. 233; Sermo de Immaculata Conceptione Beatissimae Virginis Deiparae, Ad P. T. Patres Vocales, Pro Generali Capitulo totius Ordinis Minorum S. P. N. Francisci, Romae in Conventu B. M. V. de Ara Coeli, sub Augustis Auspiciis Sanctissimi Domini Nostri Pii Divina Providentia Papae IX. congregatos, habitus ibidem per P. F. Pantaleonem Golessény, eiusdem Ordinis, Ref. Provinciae Hungariae, nunc S. Mariae nuncupatae Ss. Theologiae Lectorem emeritum, tertio Ex-Ministrum Provincialem, actu Custodem, et Ordinis Ex-Definitorem Generalem. Die 5. Mensis Maii Anno Domini 1856. Posonii (1856), 4 , 20 s.; Theologia moralis, rukopis 4, 193 s. Zbásnené Šimkom a Valkovičom; O pravdivosti a úžitku vzkriesenia Krista Pána. Na slávnosť Vzkriesenia Pána. Poklady kazateľského rečníctva I, 1848-51, zv. 2. 126-135.

LITERATÚRA:

S. Nyuro: Concisi annales Provinciae S. Mariae Ordinis Minorum. Posonii 1851, 123, 126, 128. Je to štúdia zo Schematizmu tejže provincie na rok 1851; S. Farkas: Scríptores, 132; Rizner: Bibliografia II, 34; J. Mišianik: Bibliografia. Martin 1971, 55; C Piry: Jubileumi szent beszéd fotisztelendo GOLESSÉNY Pantaleo atyának, szuz Máriárón nevezett sz. Ferencz-rendi hit-tudományok kiérdemult tanárnak, titoknokának, tanácsosának, orének, s most ugyanazon szerzet-tartomány negyedszer fokormányzójának unnepélyes arany-miséjére a pozsonyi sz. Ferencz-rendiek egyházában május 1. napján (Fehér vasárnap) 1859. Mondotta Piry Czirjék, ugyanazon rend tanácsosa, s esztergomi zarda-elnok. Esztergomban, nyomatott Horák Egyednél. (1859.) 2 , 20 s.; V. Sasinek: Slova úplnej úcty a vážnosti veľazaslúžilému vysokovelebnému otcovi Pantaleonovi Golessényi, radu sv. Františka kňazovi, provincie bl. P. Márie Provinciálovi, k jeho slávnym kňazským druhotinám v Prešporku dňa 1. mája 1859 v hlbokej oddanosti od P. Victora Sasinka venované. V Budíne. Tiskom Martina Bagó. 1859. 4, 4 s.; Cyril a Method X, 1859, č. 18.; Oslavné básne, ktorých autorom je Barnabáš Kužílek: Ode Patri Josepho Pantaleoni Golessény, ministro provinciali occasione onomaseos per alumnos Tyrnavienses 1832 die 19. martii dicata. Rukopis o štyroch listoch je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 718; Onomasticon festis honoribus Patris Pont. Golessény, ministri Provincialis, xenii titulo sacratum. Posonii 1839; Roma reducibus Patri Eugenio Koppán nec non Patri Pantaleoni Golessény, tempore electionis generalis Ordinis Romae coram Sua Sanctitate concionanti. Tyrnaviae 1856; Visitator canonicus Pantaleo Golessény, quartum tam actualis minister metro onomasticus honoratur per Posonienses Patres. Posonii 1859; Neznámi autori: “City hlubokej úcty a vážnosti na slovné krstné Meniny vysoko velebného otca Pantaleona Golessényi, Bratrov menších Provincie B. P. Márie v Uhrách čtvrtýráz vyvolenému Náčelníkovi od oddaných a úprimných Bratrov, Bohoslovectva poslúchatelov tohož Rádu vyjavené 19. brezna 1858. V Prešporku, typ. Alojz Schreiber 1858. 4 , 4s. (Mišianik, Bibliografia 55); Sacerdotii Jubileum versus prehensum Ad-modum Reverenda Patri Pantaleoni Golessény. Ord. Min. S. P. Francisci reformatae Provinciae Hungariae S. Mariae nuncupatae, ss. tehologiae lectori, secretario et consultori emerito, ex-definitori generáli, nec non quartum ministro provinciali actuali, ob mare meritorum hoc rara solennitate dignissimo, viro ornatissimo, et nestori celendissimo ab alma suae Provinciae corporatione dicatum. Posonii 1. maii 1859. Posonii. typis Aloysii Schreiber. 1859. 4, 4 s.; Clarus eques caesaris Francisci Iosephi Iosephus Pantaleo Golessinius Ordinis Seraphici praesul nestoreus felix, et elegiis dignus. Posonii 1860. Typis Aloysii Schreiber, 4, 4 s.; Jubileumi orom-dal fotisztelendo Golessény Pantaleo, atyának, szuz Máriáról nevezett sz. Ferencz rend tartomány hit tudományok érdemult lanárának, titoknokának, tanácsosának, orének, s mór negyed-izben érdemteljes fo-kormányzójának sat. orvendetes arany miséjére Pozsonyban az emlitett szerzet tagjai által május 1-én Ifejér vasárnap) 1859. Pozsonyban. Nyomatott Schreiber Alajos-nál. 1859. 4, 4 s.; Patrik Ravas: Pieseň k sv. Jozefovi, k osláveniu krstného mena prevelebn. otca Pantal. Jozefa Golešényho. Cyrill a Method VIII, 1857, č. 12.

Nekrológy tento mesiac

02.06.

Fr. Jukundián Ľudovít Fandel, OFM (1964)

Fr. Jukundián Ľudovít Fandel. Pochádzal zo Suchej nad Parnou. Zomrel v Ríme po dlhoročnej službe na Generálnej kúrii vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 44 rokov. Pochovaný je v Ríme.

Čítať viac

03.06.

P. Juraj Zrunek, OFM (1789)

P. Juraj Zrunek. Pochádzal z Klobouk na Morave. Bol výkonný organista a zostavovateľ hudobných zborníkov. Pripisuje sa mu aj Paschová "Vianočná omša". Zomrel v Nižnej Šebastovej vo veku 73 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 56 rokov, ako kňaz 49 rokov. Pochovaný je v Nižnej Šebastovej.

Čítať viac

Fr. Gregor František Kalina, OFM (1934)

Fr. Gregor František Kalina. Pochádzal z Borského Mikuláša. Zomrel v Nitre vo veku 67 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac

P. Matúš Vojtech Rehák, OFM (1968)

P. Matúš Vojtech Rehák. Pochádzal z Beckova. Zomrel v Lučenci vo veku 73 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 56 rokov, ako kňaz 49 rokov. Pochovaný je v Beckove.

Čítať viac

P. Vendelín Andrej Hornický, OFM (1986)

P. Vendelín Andrej Hornický. Pochádzal z Hornej Vsi. Pôsobil aj v kláštore v Okoličnom. Okoličňania ho poznali pod jeho pôvodným priezviskom Weiss. Zomrel v Pezinku vo veku 88 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 70 rokov, ako kňaz 64 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac

04.06.

P. Hugolín Martin Gavlovič, OFM (1787)

P. Hugolín Martin Gavlovič. Pochádzal z Czarného Dunajca. Bol neúnavný literát predbernolákovského obdobia, autor známej knihy: "Valaská škola mravov - stodola" a mnohých iných pôvodných i preložených asketických a kazateľských diel. Zomrel v Horovciach vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov. Pochovaný je v krypte kláštora v Pruskom.

Čítať viac

05.06.

P. Vincent Rudolf Mrva, OFM (1960)

Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil 27. augusta 1917, prvé rehoľné sľuby zložil 27. augusta 1918 a […]

Čítať viac

P. Emil Alojz Masár, OFM (1975)

P. Emil Alojz Masár. Pochádzal z Korytného. Zomrel vo Veľkej Lehote vo veku 55 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 38 rokov, ako kňaz 30 rokov. Pochovaný je vo Veľkej Lehote.

Čítať viac

07.06.

P. Urban Ladislav Vavro, OFM (1946)

P. Urban Ladislav Vavro. Pochádzal z Prievidze. Pôsobil aj v kláštore v Okoličnom. Zomrel v Trstenej vo veku 85 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 67 rokov, ako kňaz 62 rokov. Pochovaný je v Trstenej.

Čítať viac

08.06.

P. Amand František Macko, OFM (2015)

P. Amand František Macko, OFM. Pochádzal z Ľubotíc. Zomrel v Prešove vo veku 89 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 73 rokov, ako kňaz 65. Pochovaný je v rodných Ľuboticiach.

Čítať viac

11.06.

Fr. Albín Peter Polakovič, SFR (1937)

Fr. Albín Polakovič. Pochádzal z Bolerázu. Bol terciár. Utopil sa vo Váhu. Jeho telo našli po mesiaci v Mnešiciach. Pochovaný je v Bolerázi.

Čítať viac

12.06.

Fr. Romulus Jozef Šimončík, OFM (1987)

Fr. Romulus Jozef Šimončík. Pochádzal z Dolného Dubového. Zomrel v Rubani vo veku 81 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 51 rokov. Pochovaný je v Rúbani.

Čítať viac

13.06.

P. Anián Anton Dobšovič, OFM (1861)

P. Anián Anton Dobšovič. Pochádzal z Dolných Orešian. Bol profesor teológie, kazateľ, slovenský národný buditeľ, propagátor štúrovskej literatúry i sociálne angažovaný pracovník. Zomrel v Bratislave vo veku 52 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 31 rokov, ako kňaz 28 rokov.

Čítať viac

14.06.

Fr. Otto Mikuláš Rajčák, OFM (1972)

Fr. Otto Mikuláš Rajčák. Pochádzal z Trnovca. Zomrel v Žiline vo veku 70 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 53 rokov.

Čítať viac

P. Hadrián Michal Grejtovský, OFM (1984)

P. Hadrián Michal Grejtovský. Pochádzal z Michaľan. Zomrel v Žiline vo veku 72 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 53 rokov, ako kňaz 45 rokov. Pochovaný je v Žiline.

Čítať viac

15.06.

P. Herman Kamiš, OFM (1847)

P. Herman Kamiš. Bližšie údaje o mieste jeho narodenia nie sú známe. Zomrel voveku 63 rokov v kláštore v Žiline. Bol slovenským kazateľom.

Čítať viac

19.06.

P. Adam Prvý, OFM (1818)

P. Adam Prvý. Pochádzal z Chtelnice. Zomel v Tardos (Maďarsko) vo veku 71 rokov. Bol bernolákovský kazateľ.

Čítať viac

22.06.

Fr. Honor František Hanus, OFM (1977)

Pochádzal z Križovian. Zomrel v Jeruzaleme v službách Svätozemskej kustódie vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov.

Čítať viac

24.06.

P. Dionýz Jakub Brízek, OFM (1849)

P. Dionýz Jakub Brízek. Pochádzal zo Šaštína. Zomrel vo veku 63 rokov v Komjaticiach. Bol kazateľom a náboženským spisovateľom.

Čítať viac

25.06.

Fr. Teodul Martin Zelenič, SFR (1820)

Fr. Teodul Martin Zelenič. Pochádzal zo Senca. Bol terciár od r. 1767. Bol kuchárom v kláštore sv. Kataríny pri Dechticiach. Má podiel na polemickom spise "Antifándly" z r. 1789. Zomrel v Trnave vo veku 74 rokov.

Čítať viac

27.06.

P. Protáz Matej Koleják, OFM (1987)

P. Protáz Matej Koleják. Pochádzal z Liesku. Zomrel v Nižnej na Orave vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Nižnej na Orave.

Čítať viac

P. Teodorik Jozef Zúbek, OFM (1988)

P. Teodorik Jozef Zúbek. Pochádzal z Malaciek. Bol doktorom teológie,profesorom, literárne činný. Po r. 1950 sa dostal do USA, kde bohato účinkoval v Komisariáte. Kustódom (komisárom) bol v rokoch 1964 - 1970. Zomrel v Pittsburghu vo veku 74 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 59 rokov, ako kňaz 50 rokov. Pochovaný je vo Valparaise.

Čítať viac

28.06.

P. Ján Nepomuk Zimmermann, OFM (1878)

P. Ján Nepomuk Zimmermann. Pochádzal z Trnavy. Zomrel 62 ročný v Bratislave. Bol učiteľom a filologom. Napísal dve učebnice nemčiny.

Čítať viac

29.06.

Fr. Viktor František Urminský, OFM (1974)

Fr. Viktor František Urminský. Pochádzal z Veľkých Ripňan. Zomrel vo Svätej Zemi vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 47 rokov.

Čítať viac

30.06.

Fr. Šimon Ján Gandi, OFM (1937)

Fr. Šimon Ján Gandi. Pochádzal z Tvrdošína. Určitú dobu pôsobil v USA. Zomrel v Bratislave vo veku 55 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 30 rokov. Pochovaný je v Bratislave.

Čítať viac