Narodil sa v roľníckej rodine. Po vstupe do Rehole menších bratov prijal meno Alojz. Filozofiu a teológiu študoval vo františkánskom učilišti v Žiline. Tu ho 15.08.1945 vysvätili za kňaza. Až do apríla r. 1950 pôsobil vo františkánskom kláštore v Žiline. Bol vedúcim Združenia sv. Jozefa a Združenia spevákov sv. Antona. Intenzívne pracoval aj v ľudových misiách. Od r. 1953 pôsobil ako správca farnosti vo Veľkej Lehote.
Stal sa znalcom filozofie a teológie Jána Dunsa Scota a šíriteľom jeho myšlienok. Väčšinu svojich prác publikoval v časopise krúžku sv. Bonaventúru Františkánsky obzor v r. 1940-1945. V štúdii Ján Duns Scotus vo svetle starých a novších prameňov (1941/1942, č.2) vyzdvihuje spiritualitu tohto muža svätého života, osobitne jeho úctu k Panne Márii, ktorej výsadu tak neohrozene obhajoval, ako i jeho indiferenciu k stvoreným veciam (aj k vlastnému mysliteľskému dielu a k početným rukopisom), čo dosahoval dôslednou zameranosťou na nekonečné Súcno.
Duns Scotovej mariológie sa dotýka i ďalšia jeho práca Mariológia ct. Jána Dunsa Scota (1944/1945, s.14-21). Rozvádza v nej základnú ideu, že Máriino materstvo nie je v kontradikcii s jej panenstvom. Spolu s ním obhajuje nasledujúce tézy: Panna Mária bola pannou pri počatí, bola pannou i po pôrode a zložila sľub panenstva, ktorý aj dodržala. Zdôraznil, že Duns Scotus si zaslúži nielen titul “doctor subtilis”, ale aj “doctor marianus”.
Zaoberal sa tiež problematikou františkánskej histórie. V stati Spirituáli: názov, vznik a reformné úsilie (1943/1944, č.2, s.69-74) poukazuje na nešťastné osudy františkánskych spirituálov, ktorí chceli vlastnými silami, bez poslušnosti, reformovať svoju reholu. Aj keď ich pôvodný úmysel bol dobrý, zlyhali tým, že používali iba ľudské spôsoby. Vo sv. Františkovi videli priam fanatického obdivovateľa a nasledovníka chudoby, no iné dimenzie jeho duchovnej osobnosti im unikli. V štúdii O potrebe slovenských františkánskych dejín (1945, č.1) poukazoval na biele miesta františkánskej historiografie na Slovensku. Jeho výzvu neskôr realizoval P. Vševlad Jozef Gajdoš OFM.
LITERATÚRA:
LKKOS str. 891 spracoval Ján Letz
