P. Vincent Anatol Baran sa narodil 24.12.1912 vo Vyšnej Šebastovej (Prešov). Po vstupe do rádu Menších bratov – františkánov a po štúdiách bol 21.06.1938 vysvätený na kňaza. Pôsobil v Nových Zámkoch, Kremnici, od r. 1942 v Trnave, od roku 1948 v Prešove, kde bol gvardiánom kláštora. Tam ho zastihla barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950. Nebol však práve prítomný v Prešove. Ale aj tak ho ŠtB čoskoro zaistili v Bratislave. Ako predstaveného ho sústredili do kárneho kláštora v Pezinku, ktorý neskôr presťahovali do Báču a Podolínca. P. Anatola preradili do verejnej duchovnej správy, ako mnohých iných františkánov. Museli síce podpísať prehlásenie, že vystupujú z rehole, ale brali to len ako formalitu, v duši zostali františkánmi naďalej. Od r. 1950 bol správcom kostola sv. Jakuba v Trnave. R. 1963 administroval Merašice.
Za Dubčeka bol gvardiánom malej františkánskej komunity v Trnave a zároveň opäť duchovný správca františkánskeho Kostola sv. Jakuba. Ďalšími členmi tejto malej komunity boli P. Romuald Repka, Fr. Miško a ešte jeden fráter, ktorý tajne študoval teológiu. Pátri Anatol a Romuald učili náboženstvo na osemročnej Základnej škole na Bottovej ulici v Trnave, v čom im pomáhala uršulínka S. Brigita Justová. P. Anatol učil tretí ročník, ktorý sa pripravoval na prvé sväté prijímanie. Podľa S. Brigity bol P. Anatol precízny, pokojný, nábožný a málo rozprával.
Po rozohnaní tejto komunity v r. 1974 sa vrátil do služieb Trnavskej apoštolskej administratúry. Od r. 1974 bol teda správcom farnosti v Dlhej. Vyčerpaný po mnohoročnej práci sa uchýlil 02.02. 1978 do Charitného domova v Pezinku, kde 30.09. 1979
Bol význačný katechéta, zostavovateľ a ilustrátor katechizmov pre základné školy, úspešný duchovný vodca Spolku sv. Antona v Trnave. Hoci jeho výtvarné práce nie sú veľmi známe, predsa treba na ne poukázať. Kresliť, maľovať a zhotovovať linoryty začal už ako študent, a potom pokračoval aj počas filozofických a teologických štúdií. S niektorými prácami prispel do časopisu Františkánsky obzor, ktorý vychádza v Žiline. V Trnavskom kostole bola jeho maľba s pohľadom na Kostol sv. Jakuba st. apoštola, a svoje obrazy zanechal aj na iných pôsobiskách. Linoryt, ktorý tu uverejňujem, je z r. 1938. Predstavuje sv. Františka Assiského opretého o strom a lúče z Boha smerujú na Trnavu, kde príchod františkánov označil r. 1238 a slovenským znakom.
LITERATÚRA: Peter Sandtner: “Pezinskí kňazi, obyvatelia Charitného domova”