Základné a stredoškolské vzdelanie získal v rodisku, do Rehole menších bratov – františkánov vstúpil 11.10.1825 v Nižnej Šebastovej, prijal rehoľné meno Regalát. Teológiu študoval v rehoľných učilištiach v Hlohovci a Skalici (1828 -1832), za kňaza bol vysvätený 24.04.1832. Pôsobil v Skalici ako katechéta (do r. 1834), ako profesor humanitných tried gymnázia v Kremnici (1834 -1836. 1840 -1843, 1851 -1853), v Žiline (1836 -1840), v Prešove (1843 -1850), napokon od r. 1854 až do smrti v Skalici, najprv ako profesor, a po zrušení gymnázia ako katechéta.
Kázaval v kláštorných kostoloch františkánov aj vo farských kostoloch na slovenskom i moravskom vidieku. Posledné tri roky života bol slepý, zomrel na tuberkulózu. Kázeň, ktorú predniesol v Prešove, vyšla tlačou (1847): „Reč nápadná pri poswecení Swatého Kríža…“.
Zbieral ľudové a žartovné verše i piesne, aj sám literárne tvoril; z tejto jeho činnosti sa zachovali dva rukopisné zošity, uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej (sign. RHKS 401, 402). Prvý zborník obsahuje verše, piesne, gratulácie. Prevažuje v ňom umelá poézia i polo ľudové populárne vinše. Okrem latinských príležitostných básní a veršov prináša i slovenské básne. V básnickej skladbe „Hlasy slovenské“ spomína minulosť národa spod Tatier, povzbudzuje svojich súčasníkov do práce, kritizuje ich odrodilstvo a nezáujem o materinský jazyk, dovoláva sa slávnych duchov veľkomoravského obdobia a žalostí nad biedou prítomnej doby. Báseň „Kde pekne“ je oslavou krásy mesta Kremnice; kritizuje v nej niektorých kremnických rodákov a vyjadruje ťažkú sociálnu skutočnosť. V básni „Jaro roku 1853“ zobrazil prebudenú prírodu na okolí Kremnice a radosť človeka z nej. Celé verše a obrazy prevzal z viacerých Hollého Selaniek. V časomerných veršoch napodobnil Jána Hollého. Druhý zborník pod názvom „Písne kratochvilné od F. R. F. na svetlo vydané“ je datovaný v Skalici 24.09.1854. Obsahuje 36 slovenských a sedem maďarských piesní prevažne ľúbostného rázu. Niektoré z nich sú známe alebo sa v odpisoch uvádzajú aj v iných zborníkoch (napr. Terlandaiho satirická báseň Ja som páter minorita). V zborníku sú tiež žartovné verše opisujúce odev, zvyky a povahu obyvateľov Hanej.
BIBIOGRAFIA: „Reč nápadná pri poswecení Swatého Kríža ku Cti a Chvále Božj a k weregnému vyznáni Wíri Kresťansko – katolíckeg pri ceste na wrchu S. Ladislava rečenému wedúceg wystaweného skrze M.W.P. Fridl Regalat Rádu sv. Franciska Serafického w zhromaždení pod gménem Spasitele. Král. VI. školy učitele Roku Pane 1845. W S. Král. Meste Pressowe poweďena“. W Pressowe, wytissteno u Michala Redlitza, 1847. 8 , s. 12; Pisne kratochvílné od F. R. F. na svetlo vydané, 1854. Rukopis; Latinské a slovenské verše, piesne a gratulácie, 1853 -54. Rukopis. Obidva rukopisy Friedl spísal v Skalici.
LITERATÚRA: Ľ. V. Rizner: Bibliografia I, 411; K. Bielek: Z činnosti údov rádu sv. Františka, provincie najsv. Spasiteľa v Uhrách na poli katolíckej spisby slovenskej. Príloha č. 3. a 4. ku Kazateľni X, 1890; J. Minárik: Piesne a verše pre múdrych i bláznov. Bratislava 1969, 533 n. 588.; LKKOS str. 363 spracoval Vojtech Šarluška