Jeho snom bolo stať sa misionárom. Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil v roku 1948 v Trnave. Kňazské svätenie však prijal už 11. (23) júna 1944. Bol kaplánom v Solivare pri Prešove a v Parchovanoch, v r. 1945 v Hažlíne, Širokom, Svinej a Drienove, v rokoch 1946-1948 v Bardejove. Do Žiliny prišiel 18. augusta 1949 a pôsobil tu ako katechéta.
Po smutne slávnej „barbarskej noci“ v apríli 1950 ho však deportovali do Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Neskôr bol v sústreďovacích táboroch v českom Želíve a v Podolínci. Potom bol mimo pastorácie. Po návrate z väzenia od roku 1958 pôsobil tajne v Kurime.
Po uvoľnení pomerov v roku 1968 sa vrátil do rehoľného života, ktorý zakrátko znovu bolestne narušilo obdobie normalizácie. Až v roku 1969 sa stal kaplánom v trnavskom Kostole sv. Jakuba, od roku 1974 bol kaplánom v Dvorníkoch nad Váhom a od roku 1978 v Malackách. Neskôr pôsobil v Antole (dnes Svätý Anton), v roku 1980 tri a pol mesiaca pôsobil vo Farnosti Cífer a napokon bol v Smolinskom. Pochovali ho v rodnej Kurime.
Bol známy ako skvelý kazateľ, obľúbený spovedník a v súkromí uzavretý, tichý a pracovitý človek. Poznajúc jeho duchovný rozmer mu režim všeomožným spôsobom strpčoval pastoráciu, presúvajúc ho z miesta na miesto. Napriek problémom, ktoré prinášala komunistická totalita, primieslo jeho krátkodobé účinkovanie vo farnostiach bohaté ovocie v podobe obnovy duchovného života, opravy cirkevných stavieb a podobne. Útrapy väzenia a neľahkých pastoračných podmienok sa negatívne podpísali na jeho zdraví.
Veriaci z obce Smolinské – jeho posledného pôsobiska –, umiestnili vo svojom chráme tabuľu na pamiatku svojho kňaza.
Pramene:
Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 352; Hišem, C.: Košické presbytérium 1804 – 2006. [verzia pred tlačou] Košice 2006, s. 173; Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014
