Patrí medzi prvých spisovateľov slovenského baroka. Narodil sa v r. 1650 v Ladomeri. Po skončení rétoriky vstúpil v r. 1670 v kláštore Svätej Kataríny do františkánskej rehole. Dostal rehoľné meno Benignus. Filozofiu študoval v rakúskom Eisenstadte (Burgenland) a v maďarskom Szombathelyi, teológiu v Trnave a v Malackách. Kňazom sa stal r. 1674. Najprv pôsobil v Nitre a neskoršie v Güssingu. Tu zostavil latinskú apológiu proti nepriateľom katolíckej Cirkvi – Evangelicae veritatis propugnaculum (Obhajoba pravdy evanjelií, Güssing 1676). V Pruskom (1676-86) pôsobil ako kazateľ a vikár kláštora a tiež aj dvorný kaplán grófa Imricha Jakušiča na hrade Vršatec. V Malackách (1687-88) bol kazateľom a direktorom arcibratstva pásikárov.
Pásikári boli veriaci laici, ktorí sa hlásili k ideálom sv. Františka z Assisi, terciari. Františkáni organizovali toto bratstvo na prehlbovanie náboženského života. Na čele bratstva stal buď „pán tatík“ alebo „pani matka“. Toto spoločenstvo združovalo bohatých i chudobných. V zozname členov nachádzame napríklad grófov: Katarína Jakussith, Eva Tököly, Lazár Aponyi, Estera Pongrácz, Ladislav Merey, Katarína a Rozália Forgach, Ladislav Zábreczký. Medzi pásikárov patril i cisar Leopold I..
V Malackách pôsobil aj ako gvardián (1689, 1698) a magister novicov (1701-1732). V r. 1699 -1700 účinkoval v Bratislave ako slovenský kazateľ a direktor pásikárov. Časť svojho života strávil v kláštore Svätej Kataríny, a to v r. 1691-1697 a 1703-1710. Tam aj zomrel na choleru.
Smrtník bol vzorným rehoľníkom a kňazom. Popri všetkých rehoľných funkciách bol aj slovenským spisovateľom. Slovenská baroková literatúra má v ňom typického predstaviteľa v 17. storočí. V časoch náboženskej rozpoltenosti národa a vzájomných bojov v krajine bojoval proti protestantom. Slovomi i písmom bránil náboženské pravdy, povzbudzoval čitateľov, aby si boli vedomí svojich krehkostí a pominuteľnosti, aby v lone Cirkvi videli a viedli katolícky život. Všetko to písal a hlásal v reči ľudu, čím sa stal priekopníkom spisovnej slovenčiny. Smrtníkovo dielo je obsahu náboženského. J. M. Hurban sa o ňom vyslovil takto: „spisuvaťel slovenčí velmi”. (Lepáček).
Pre bratstvo pásikárov napísal dve knihy. V prvej – POKLAD SERAFINSKY Aneb Arcy bratrstwa Pásku Prowaznjho Swatého Otce Frantisska Wywýssenost. (Žilina 1691) — sugestívne vyložil potrebu úplného zasvätenia sa Bohu. Druhú z týchto kníh – KUNSST DOBRE UMRITI Aneb SSKOLA DUCHOWNY Wnížte každý Wericý Krestian učy se od zleho Wystrihati /a dobre činjti/ aby mohl sstasliwe Žiwot swúg dokonati/ (Trnava 1697) – vypracoval podľa cudzej predlohy a popularizoval v nej barokové predstavy o smrti. Predovšetkým v nej však uvádzal návody, ako sa pripravovať na smrť.
BIBLIOGRAFIA: POKLAD SERAFINSKY Aneb Arcy bratrstwa Pásku Prowaznjho Swatého Otce Frantisska Wywýssenost. Skrze F. BENIGNA SMRTNJK, Radu Menssjch tehož Swatého Frantisska w Prowincii Blaho: Panny Marye w Uhřjch kazatele/ A na ten čas gmenovaného Arcy – Bratrstwa Directora složený Leta PaněMDCLXXXXI. (1691) Spis vytlačil Ján Dádan v Žiline. (Dvanástorkový formát, strán 213); KUNSST DOBRE UMRITI Aneb SSKOLA DUCHOWNY Wnížte každý Wericý Krestian učy se od zleho Wystrihati /a dobre činjti/ aby mohl sstasliwe Žiwot swúg dokonati/ Skrze Fr. BENIGNUSSE SMRTIK Radu Menssych Swateho Frantisska ProVincij Blahoslaveneg Panny Marye w Uhrích Kazatele/ a na ten čas Slawneho Arcy – Bratrstwa Páskuv Prowazaných Directora, z Archimedesa Krestianského z vetssy častký wybraný/ A wypsaný. Vytisstene w Tmawe skrze Jána Ondrege Hörmanna leta Pane 1697. (Osmorkový formát, strán 311); Evangelicae Veritatis Propugnaculum IN SCRIPTURA SACRA Et VERBO DEI FUNDATA VERľTAS. Primum In Europeo Floro § 50. Deinde Anno 1660. Dilingae, Nunc Viennae in Austria Manifestata. Et per me F. BENIGNUM SMERTNIK Ordinis Minor; Reform. S. Francisci Descripta. Németujvarini Anno 1676. (Latinský rukopis o rozmeroch 14,3×9 cm, strán 51.)
LITERATÚRA: Vyčerpajúcu literatúru o Smrtníkovi uvádza v základnej štúdii Celestín Lepáček: Benignus Smrtnik. Život a dielo. Litterarna historia Slovaca I – II, Bratislava 1946-47, 25-50; V. J. Gajdoš: Františkáni na Záhorí. Brno 1939, s.22; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 163—164; Mráz, A.: Dejiny slovenskej literatúry. In: Slovenská vlastiveda. Diel 5, zv. I. Bratislava 1948. s.58.; LKKOS str. 1256 spracoval Ľubomír V. Prikryl.
