Narodil sa 22.09.1739 v Mošoni, dnes maďarsko. Bol slovenskej národnosti. Do Rehole menších bratov vstúpil r. 1757, prijal rehoľné meno Gaudencius, r. 1758 zložil rehoľné sľuby. Po štúdiách pôsobil ako organista, učiteľ spevu a hudby v rozličných kláštoroch Mariánskej františkánskej uhorskej provincie – v Malackách, Trnave, Bratislave, Rábe, Šoprone, na konci života aj vo Frauenkirchene a Eisenstadte v Rakúsku, kde aj zomrel 8.10.1818.
Z jeho tvorby sa zachovalo 11 rozsiahlych zborníkov a viac ako 100 vlastných skladieb. Do hlavných zborníkov obsahujúcich povinný, po reforme chrámovej hudby, nariadený repertoár omší a litánií – Missale Romanum Mariano-Seraphicum (Omšová kniha rímskeho obradu pre Mariánsku františkánsku uhorskú provinciu, 1770) a Antiphonale Romanum Mariano-Seraphicum (Antifonár – liturgické spevy cirkevných hodiniek latínskeho rítu pre Mariánsku františkánsku uhorskú provinciu, 1771) – pojal aj svoje staršie skladby. Tieto štýlovo patria viac k neskorému baroku ako ku klasicizmu. Koncom 60., najmä v 70. rokoch 18. storočia nastal v jeho tvorbe štýlový zlom; tvorivo sa vyrovnal s hudbou J. Haydna i W. A. Mozarta. Tak v staršej, neskorobarokovej tvorbe, ako aj v novšej, ktorá patrí už ku klasicizmu, vytvoril veľmi hodnotné skladby: Offertorium de S. Francisco O felicem et beatum (Spev na obetovanie o sv. Františkovi, o šťastnom a blaženom, 1764), ária Beáta es (Blahoslavená si), Missa capitularis (Omša pri kapitule, 1778), Missa Sacratissimi Corporis Christi (Omša Najsvätejšieho Kristovho tela, 1794) a iné. Zložil aj početné duchovné piesne. Jeho prvý hlavný zborník Missale Romanum Mariano -Seraphicum concentibus musicis legitime adornatum (Omšová kniha latinského rítu Mariánskej františkánskej uhorskej provincie náležité vystrojená pre hudobné predvedenia, 1770) obsahuje 16 omší na sviatky I. triedy, 6 chorálových omší, 26 omší na sviatky 11. triedy, 4 omše za zomrelých. Schválil ho provinciál Eugen Koša ako oficiálnu zbierku Mariánskej františkánskej uhorskej provincie. Jeho vokálne a vokálno – inštrumentálne skladby – árie, motetá, omše, litánie, antifóny, hymny a iné – sa zachovali vo vlastných rukopisoch autora i v odpisoch, najmä Hilára Dettelbacha. Medzi rukopismi Univerzitnej knižnice v Bratislave sa nachádzajú jeho Litaniae breves Sancto Antonia Paduano dedicatae (Krátke litánie k svätému Antonovi Paduánskemu, 1765) a Missa ex B. sanctissimorum nominum Jesus, Mariae, Joseph (Omša z B. najsvätejších mien Ježiša, Márie a Jozefa, Ráb 1779). Niektoré jeho skladby sú nahrané aj na gramofónových platniach spolu so skladbami iných autorov: na platni Music from Maria Theresa Time sa nachádza jeho skladba Te Deum laudamus (Teba, Bože, chválime. Opus, 1989,1991); podobne na platni The Old Christmas Music from Slovakia sa nachádzajú jeho hudobné práce Alma pastorella breve (Krátka láskavá pastierska skladba) a Motetto pastorello „Ecce, puer natus” (Pastierske motelo „Hľa, chlapec sa narodil”, Opus, 1993). Vychádza aj notová edícia jeho vybraných prác pod názvom: Dettelbach Gaudentius: Selected works. Musicalia Danubiana (Budapešť).
LITERATÚRA:
L. Kačic: Gaudentius Dettelbach, mýtus a skutočnosť po 250 rokoch od narodenia. Hudobný život, r. 21, 1989. č.21; Hudba baroka. In: O. Elschek.: Dejiny slovenskej hudby, 1996; P. Gaudentius Dettelbach OFM – Ĺeben und Werk. Musicologica actualia, 2, 1998.; LKKOS str. 236-237 sprac. Vojtech Šarluška
Ukážky:
