Do františkánskej rehole vstúpil r. 1741 v Hlohovci. Tam dostal rehoľné meno Anton. Pôsobil vo viacerých kláštoroch ako kazateľ, najdlhšie v Skalici v r. 1761 – 1767, kde mal pôstne kázne v tamojšom františkánskom kostole. Kázní je osem kurzov, z nich dva nemajú udané roky. Každý kurz pozostáva zo siedmich kázní, no posledná je už radostná veľkonočná.
P. Anton Vančo v r. 1763 na Veľký piatok usporiadal symbolický sprievod mestom, pri ktorom vystupovali a priliehavé texty deklamovali žiaci jezuitského gymnázia. Takéto veľko – piatočné procesie sa v Skalici so symbolmi a odznakmi umučenia a za akéhosi lomozu odbavovali ešte aj v r. 1771, kedy ich františkánska provinciálna vrchnosť zakázala, lebo vraj sú skôr komédiou než dôstojným oslávením veľkopiatočných udalostí.
V r. 1774 – 1775 pôsobil v Pruskom ako predstavený kláštora. Napokon starobu prežíval v beckovskom kláštore, kde aj zomrel.
BIBLIOGRAFIA: Pôstne kázne. Osem kurzov. Skalica 1761 – 1767. Zachované sú v odpise v slovenských rukopisoch pátra Pavlína Bajana, zv. IV, 7-395.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Pavlín Bajan (1721 – 1792). Zborník Záhorského múzea v Skalici II. Skalica 1971, 50-54; V. J. Gajdoš: Barokový kazateľ Pavlin Bajan. Katolícke noviny 11. apríla 1971; LKKOS str. 1446 – 1447 spracoval Július Pašteka