Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil 25. augusta 1938. Teológiu študoval v Žiline. Ako bohoslovec sa aktivoval v Krúžku svätého Bonaventúru žilinských františkánskych bohoslovcov ako hudobný referent, tajomník i ako redaktor časopisu Františkánsky obzor. V roku 1947 sa stal kaplánom Kostola Povýšenia sv. Kríža v Petržalke. Túto farnosť spravovali od roku 1933 františkáni. Od roku 1950 bol mimo pastorácie a býval v Bratislave. Pochovali ho v Bratislave-Petržalke.
V decembri 1949 vysvetlil v kázni pojem „exkomunikácia“. Hovoril o potrebe spolupráce cirkvi so štátom a použil príklad z dejín – vzťah Napoleona (1769-1821) a pápeža Pia VII. (1742-1823). Za tieto výroky ho Štátny súd v Bratislave 16. januára 1951 odsúdil na päť a pol roka straty osobnej slobody, na peňažný trest v sume 10 000,– Kčs, na konfiškáciu majetku a na stratu čestných občianskych práv na čas piatich rokov.
Pramene:
Prikryl, P.: Lexikón katolíckych duchovných Žiliny. Žilina 2014, elektronický text