Do rehole Menších bratov – františkánov vstúpil ešte ako študent r. 1812. Prijal meno Berard. Ešte počas štúdia teológie ho r. 1815 vysvätili za kňaza. Po ukončení štúdia (1818) sa pripravoval na pedagogickú dráhu, čo sa mu nepodarilo realizovať. Začal pôsobiť ako slovenský kazateľ v Komárne (1818-1820), r. 1820 ho preložili do Ostrihomu a po troch rokoch do Trnavy. Neskôr sa stal gvardiánom malackého konventu (1826). Posledné dva roky svojho života patril do trnavskej komunity, ale zároveň bol správcom farnosti v Bučanoch. Keď tam ochorel, dal sa previesť do kláštora. Ešte toho dňa umrel na porážku.
Bol vynikajúcim kazateľom. Kázne si písal a pripravoval do tlače. Niektoré vyšli v Pokladoch kazateľského rečníctva (1848-1851) a v Kazateľni (1883). Ostatné zostali v rukopise. Z jeho kázní (z r. 1820-1860) sa zachovalo jedenásť zväzkov. Spolu vyše dva tisíc strán kvartového formátu. Presné tituly všetkých zväzkov nemožno uviesť, lebo niektoré sú bez titulného listu. Ani roky nie sú vždy uvedené. Všetky však spadajú do polovice 19. storočia. Sú písané v bernolákovčine a okrem latinských citátov zo Svätého písma neobsahujú cudzojazyčné výrazy. Prvé z nich pochádzajú z obdobia, keď pôsobil v Komárne, kde napísal: „Kázne swátečné na celí Rok“. V Malackách vznikli: „Rok milostivý, anebošto Kázne jubilejné“, „Kázne na všetki celého Roku nedele“ a „Kázne na udelené od IX. Pius Papeža roku 1850., 1851., 1852-1855. zmeriťeďelné gubileumské Odpustki“. „O widržaních duchovnich Cwičeňách“, z ktorých časť vyšla v Kazateľni (1883) a v Pokladoch kazateľskeho rečníctva. Je tiež autorom Sermones Polemico – Morales… (Polemicko-morálne kázne), ktoré obsahujú súbor slovenských kázní.
Seifriedove kázne sú prevažne povahy mravoučnej. V kontexte sa neuvádzajú latinské citáty, takže čítanie je plynulé. Okrem Písma sa neodvoláva ani na cirkevných ani na svetských autorov, ako to býva v kázniach mnohých starších kazateľov. Jedine na záhlaviach Kázní sa príslušné témy z Písma citujú po latinsky i po slovensky. Má pred sebou ľudí s ich chybami a pokleskami, ktoré miestami príkladmi zo skutočného života objasňuje a poučuje. Tento realistický postoj a zrozumiteľný kazateľov štýl nesporne prispieva k rečníkovej pochvale.
BIBLIOGRAFIA: Kázne swátečné na celí Rok ag z gedním malím Prídavkom na Pomoc mladších Kňazow sporádané, a skrz welebn. Otca Berardus Seifried Rádu menších swatého Otca Franciška serafinského, Kragu blahosl. Panňi Márie skutečného Kazaťela k duchownému Prospechu Ľudu slowenského powedané. W Komárne Roku 1820; Rok milostiví anebožto Kázne Jubilejné, které Mnoho-velebni Otec Berardus Seifried Radu menších svätého Otca Franciška serafinského, Kragu Blahosl. Panňi Márie skutečni Kazatel k duchovnému Prospechu Ľudu slovenskému prednésol. V Malackách roku 1826; Kázne na wšecki celého Roku Ňeďeľe, které P. Berardus Seifried Rádu menších swatého Otca Franciška serafinského, Kragu blahosl. Panňi Márie skuťečného Kazaťela spisal, a werícému Ľudu wihlásil. Taký istý titul majú 4 zväzky: 2 v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značky: Ms 698a Ms 699, 1 zväzok v Matici slovenskej a 1 zväzok u súkromníka; Kázne pôstne a iné. V Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 693; Kázne na nedele po Sv. Duchu a iné. Dva zväzky. V Univerzitnej knižnici v Bratislave, značky: Ms 694 a Ms 695; Kázne na uďelené od IX. Pius Pápeža Roku 1850-1851-1852-1855. zmeriťeďelné gubiľeumské Odpustki: gako ag O widržanich duchowních Cwičeňách, od P. Berarda Seifried Rehoľníka Mariánskeho Ľudu werícému prednesené. V Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 696; (Kázne polemicko-morálne.) Sermones Polemico-Morales ad veram Christi fidem Romano-Catholicam revocantes ab Apostasia, vel Haeresi cum auxilio Divina. Po latinskom titule kázne sú slovenské. Zväzok je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značky: Ms 697.
LITERATÚRA: Farkas. S.: Scriplores Provinciae flungariae míne S. Mariae. Bratislava 1879, s.135-137; J. Klempa: Doplnok k článku: Stručný dejepis katol. Kázat. literatúry slovenskej. Príloha ku Kazateľni 1890, 31; Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 V. Martin 1933, s.54; I. Kotvan: Bibliografia bernolákovcov. Martin 1957, 298 n.; I. Kotvan: Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava 1970, uvedené značky; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 158-159; Slovenský biografický slovník V. Martin 1992 str. 194; LKKOS str. 1209-1210 spracoval Rudolf Hudec
