Pochádzal z Borsy. Bývalý provinciál v rokoch 1936 – 1946. Zomrel v Prešove vo veku 60 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 42 rokov, ako kňaz 36 rokov. Pochovaný je v Prešove.
Prevzaté zo Serafínského sveta roč.1947
Dňa 15. aprílu v prešovskej nemocnici dokonal vysokodôstojný pán P. Bruno Böhm, bývalý predstavený slovenských františkánov a bývalý svätozemský komisár.
Bol vynikajúcim členom rehole františkánskej na Slovensku, ktorú viedol od roku 1935 až do minulého roku, keď bol prekvapený zákernou chorobou, z ktorej sa už nepozbieral a len smrť ho vyslobodila.
Ako rádový provinciál zriadil nové kláštory a kostoly v Košiciach, v Petržalke, v Trnave a v Bratislave na Kalvárii. Jeho hlavným dielom je však mohutná budova Svätozemského komisariátu v Prešove, kde sú teraz, umiestené i Františkánske literárne podniky. Ako svätozemský komisár neúnavne sa staral o potreby Svätej zeme a jeho pričinením Armáda sv. Kríža sa rozšírila po celom Slovensku.
Nech je mu dobrotivý Pán Boh odmenou za všetku námahu!
Kto bol P. Bruno Böhm?
Prešov 17. apríla popoludní o 15. hod. odprevádzal na poslednej ceste svojho obľúbeného otca. Tisíce ľudí sa prišlo s ním rozlúčiť. Pochovávali ho najdôstojnejší páni J. Exc. biskup Jozef Čársky, J. Exc. biskup Pavol Gojdič a vysokodôstojný pán P. prov. Dr. Celestín Lepáček. V pohrebnom sprievode išli najdôst. pán biskup Dr. Vasil Hopko, generálny vikár košický Ján Onderúv, apoštolský protonotár — farár prešovský Dr. Hések, veľprepošt Smandray, mnoho cirkevných hodnostárov a asi 60 kňazov. Okrem týchto odprevádzali ho prednostovia úradov, zástupcovia vojska, sestričky, rôzne korporácie a neprehľadné masy ľudu.
Kto to bol P. Bruno? S kým sme sa to vlastne lúčili?
P. Bruno Böhm, exkomisár generálny Rádu sv. Františka, bývalý provinciál tohože rádu na Slovensku, komisár Sv. zeme, pochádzal zo západného Slovenska, od Trnavy. Hoci teda západniar, predsa väčšinu svojho kňazského života prežil na Východe. Po svojej vysviacke r. 1911 prvou jeho stanicou bol kláštor v Nižnom Šebeši. R. 1914 ho predstavení preložili do Prešova, kde účinkoval až do roku 1935. Medzitým bol i gvardiánom v Prešove a správcom konviktu. Za tých 21 rokov tak si obľúbil Prešov a šarišský ľud, že i po roku 1935, keď bol zvolený za provinciálneho predstaveného františkánov na Slovensku a tento úrad ho viazal, aby býval v Bratislave, predsa, keď len mohol, išiel na Východ, kde sa pookrial a nazbieral nových síl na vykonávanie zodpovedného úradu. Hoci býval v Bratislave, predsa svoje 25-ročné jubileum kňažstva a striebornú sv. omša odbavil v Prešove. Miloval svoj národ, mal rád dobrý šarišský ľud a tento sa tiež s láskou vinul k svojmu pastierovi.
Počas svojho prešovského pobytu vyučoval dlhé roky na prešovských stredných školách a jeho bývalí študenti si i dnes s láskou spomínajú na svojho prísneho síce, ale spravodlivého a dobrého profesora. Spomedzi jeho žiakov vyše 20 sa stalo kňazmi. Podľa možnosti všetci sa došli s ním rozlúčiť. Človek až na pohrebe videl, čo P. Bruno znamenal, že srdciam toľkých tisícou nebol ľahostajným.
Zomrel v 60. roku svojho života, no urobil dosť. Ako dobrý pastier trpel s trpiacimi a radoval sa s radujúcimi. Trpel mnoho a to všetko malo vplyv i na jeho zdravotný stav. Zomrel ticho v prešovskej nemocnici 15. apríla 1947 o 7. hodine ráno.
Mal, ako sa ktosi vyslovil, kráľovský pohreb. Zaslúžil si to. Modlíme sa zaňho a prosíme, aby ani on nezabúdal na nás. Aby zostal naším dobrým pastierom a orodovníkom i tam, kde sa chceme s ním stretnúť.
P. Matej Murgaš.
