P. Celestín Alojz Lepáček

Pochádzal z roľníckej rodiny. Základnú školu a gymnaziálne vzdelanie získal v rodisku. Do františkánskej rehole vstúpil 27.08.1920 v Trnave. Vtedy prijal rehoľné meno Celestín, ktoré dôsledne užíval vo svojich literárnych prácach, no aj v iných súvislostiach. Príležitostne užíval aj poslovenčenú formu Nebešťan. Po jednoročnom noviciáte pokračoval na františkánskej humanitnej škole v Hlohovci (1921 – 1923). Gymnázium dokončil v Trnave r. 1926. Bohoslovie študoval na františkánskom učilišti v Žiline (1926 – 1929). Za kňaza bol vysvätený 29.06.1929 v Nitre. Potom študoval na univerzite v Bratislave slovenčinu a francúzštinu (1929 – 1934), z toho dva semestre na Sorbone v Paríži. Hodnosť doktora filozofie dosiahol na univerzite v Bratislave 24.01.1935.

Po doštudovaní pôsobil ako profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách v rokoch 1934 – 1945. V rokoch 1940 – 1945, až do poštátnenia gymnázia, bol riaditeľom menovaného ústavu. Na provinciálnej kapitule františkánskej rehole bol v Žiline dňa 21.03.1946 zvolený za provinciálneho ministra Salvatoriánskej provincie na Slovensku so sídlom v Bratislave. V r. 1950 bol s inými rehoľníkmi internovaný v Pezinku. Po uvoľnení sa dostal za správcu farnosti v Doľanoch (Ompitál). Keď tam vážne ochorel, previezli ho do nemocnice v Trnave, kde umrel. Pochovaný je v spoločnom hrobe na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.

P. Celestín Lepáček sa počas svojho účinkovania v Malackách osvedčil nielen ako pedagóg, lež aj ako osvetový, kultúrny a literárny činiteľ. V Malackách nebolo vážnejšieho kultúrneho alebo osvetového podujatia, kde by Lepáček nebol mal aktívnu účasť prednáškami a slávnostnými prejavmi pri sviatočných príležitostiach v gymnáziu aj na verejnosti.

Už ako študent gymnázia písal náboženské príspevky do Serafínskeho sveta a literárne eseje v študentskom časopise Rozvoj. Svoju literárnu činnosť plne rozvinul až v Malackách. Už počas univerzitných štúdií ho na slovanskom seminári prof. Jozefa Hanuša zaujala literárna história. Jeho prvým literárnohistorickým životopisom je Život a dielo P. Hugolína Gavloviča, ktorý uverejňoval na pokračovanie vo výročných správach malackého gymnázia v šk. r. 1931/32-1936/37; prvý urobil rozbor mnohých novoobjavených Gavlovičových rukopisných prác. V Kalendári Slovenskej ligy uverejnil štúdiu: P. Pavlín Bajan, hudobný skladateľ a spisovateľ v 18. storočí (Bratislava 1935); Bernolákovej škole venoval pozornosť príspevkom Vojtech Šimko, básnik a spisovateľ Bernolákovej školy (revue Prameň, 1937) a tento príspevok rozpracoval do osobitnej monografie: Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy (Martin 1942); v akademickom časopise Litteraria historica slovaca uverejnil monografickú štúdiu Benignus Smrtník; život a dielo (Bratislava 1946-1947) s novými pohľadmi na jeho činnosť a prácu. Na základe rukopisných výskumov priniesol významné literárne poznatky zverejnením oslavnej rukopisnej básne Františkáni Rudnaymu (Literárne listy 1930) a v príspevku Františkáni v slovenskej literatúre pred Bernolákom (Kultúra, 1937), v ktorom venuje pozornosť B. Smrtníkovi, Jánovi Abrahamffymu, Damascénovi Charvátovi, Antonovi Preslovi, Antonovi Benčičovi, Serafínovi Bossányimu, Edmundovi Paschovi i Pavlínovi Bajanovi. Benčičovi venoval osobitnú publikáciu Benčičov preklad Pázmányovho Hodegusa (Martin 1944, matičná edícia Literárne príspevky); autorom literárneho “františkánskeho parnasu” venoval článok Slovenské národné povedomie u františkánov v XVIl. a XVIII. storočí (Kultúra, r.16, 1944).

Študoval tiež františkánske kancionály a pasionály a výsledky zverejňoval v r. 1931-1941 v pražskom Časopise katolíckeho duchovenstva, v Kultúre a vo výročnej správe malackého gymnázia. Štúdie: Františkánske pašionále, Františkánske kancionále, Kancionále a pašionále Edmunda Paschu, Redlov kancionál. Popri literárnych textoch venoval pozornosť i cirkevnej hudbe a ľudovej piesni: v Zborníku Matice slovenskej (1938- 1939) publikoval štúdiu Príspevok k dejinám slovenskej ľudovej piesne, v Kultúre (1942) Príspevky k dejinám cirkevnej hudby na Slovensku. Významná je štúdia v Kultúre (1944) Nitra, milá Nitra. Príspevok k dejinám tejto piesne, kde dokázal, že jej siedmu strofu zložil Vojtech Šimko, a tým aj starobylosť tejto piesne, a zároveň vyvrátil tvrdenie prof. Chaloupeckého, že išlo o podvrh Jána Kollára v Národných spievankách. V Almanachu Spolku záhorských akademikov (1938) uverejnil štúdiu Kultúrne poslanie a osvetová práca rádu sv. Františka v Malackách. Sociálne pomery na Slovensku v 17. a 18. storočí s ich ohlasom vo františkánskom písornníctve zobrazil v knihe Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu (Prešov 1948). Z funkcie jeho duchovného povolania vznikol príspevok Historický vývin mariánskej úcty u františkánov v Československej republike uverejnený v zahraničí (Colectanea Franciscana slavica, Šibenik 1940). Odrazom učiteľského pôsobenia na gymnáziu je štúdia Pedagogické náhľady v “Gavlovičovej Valaskej škole” (Pedagogický zborník, 1940) a do oblasti knihovníctva zasiahol rozpravou Z dejín františkánskej knižnice v Bratislave (zborník Z bratislavských knižníc, Bratislava 1948). Okrem literárnej histórie sa druhou jeho veľkou záujmovou oblasťou stala francúzska literatúra: I v druhom ročníku revue Prameň (Trnava 1937) uverejnil psychologickú štúdiu Ernest Psichari, ktorá vyšla aj ako osobitný odtlačok (Trnava 1937); Psichariho i prekladal a knižne vydal jeho Hlasy na púšti. Zápisník z Afriky aj s úvodnou štúdiou (Trnava 1948). Zúčastňoval sa na pracovných poradách Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied ako jeho externý spolupracovník. Pripravoval na vydanie doteraz neznáme, staré rukopisné slovenské drámy, najmä Drámu o stvorení človeka, objavil až tri jej varianty, ale skompletizovanie materiálu už nestačil uskutočniť. Spolu s T. Zúbekom vydal publikáciu Nanebevzatá (1947) z príležitosti vyhlásenia mariánskej dogmy Piom XII.

Objavovaním a sprístupňovaním diel slovenských františkánov, literátov a hudobníkov, Lepáček obohatil naše vedomosti o kultúrnom dianí na Slovensku pred stáročiami. Slovensko nebolo izolovanou krajinou od kultúrnych a umeleckých prúdov okolitého sveta. Pri štúdiu objavil aj kladný postoj františkánov v slovenskom národnom živote, ako sa to odráža v iných rukopisných i tlačených dielach. Odhalil historický prínos františkánov do slovenskej kultúry v najširších súvislostiach a tým obohatil aj naše celkové literárnohistorické poznanie najmä 17. a 18. storočia. Lepáčkove príspevky náboženského, poučného a historického obsahu vychádzali v časopisoch: Slovenské pohľady, Kultúra, Prameň, Serafínsky svet, Listy sv. Františka, Katolícke noviny a inde.

BIBLIOGRAFIA: Život a dielo P. Hugolína Gavloviča. Výročné správy františkánskeho gymnáziu v Malackách za škôl. roky 1931 – 32 – 1936 – 37. Vyšlo aj v separáte; Pedagogické náhľady v Gavlovičovej Valaskej škole. Pedagogický zborník 1940; Poznaj sám seba. Pamätnica Gavlovičovho študentského krúžku v Malackách 1931-1940. Zvolen 1941; Hugolín Gavlovič, praktický šíriteľ ľudovej osvety v XVIII. storočí. Národný pracovník 5, Bratislava 1944; Františkáni Rudnaymu. Literárne listy 1930; Františkáni v slovenskej literatúre pred Bernolákom. Kultúra 1937; Vojtech Šimko, básnik a spisovateľ Bernolákovej školy. Prameň 2, 1937; Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy. Turčiansky Sv. Martin 1942; Benčičov preklad Pázmányovho Hodegusa. Turčiansky Sv. Martin 1944; Benignus Smrtník, život a dielo. Litteraria historíca Slovaca I-II, Bratislava 1946 – 47; Františkánske pašionále. Časopis katolíckeho duchovenstva 72, Praha 1931; Františkánske kancionále. Časopis katolíckeho duchovenstva 73, Praha 1932; Kancionále a pašionále Edmunda Paschu. Kultúra 1932; V Kalendári Slovenskej ligy uverejnil štúdiu: P. Pavlín Bajan, hudobný skladateľ a spisovateľ v 18. storočí (Bratislava 1935); Paschov Prešovský pašionál. Sborník Matice slovenskej, Literárna história 19, Turčiansky Sv. Martin 1941; Príspevok k dejinám cirkevnej hudby na Slovensku. Kultúra 1942; Príspevky k dejinám slovenskej ľudovej piesne. Sborník Matice slovenskej 1938 – 39; Kultúrne poslanie a osvetová práca rádu sv. Františka v Malackách. Almanach Spolku záhorských akademikov, Brno 1938; Slovenské národné povedomie u františkánov v XVII. a XVIII. storočí. Kultúra 1944; Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu. Prešov 1948; Nitra, milá Nitra. Príspevok k dejinám tejto piesne. Kultúra 1944; Medicína domestica v XVIII. storočí. Kultúra 1935; Nanebevzatá (spoluautor T. Zúbek). Prešov 1947; Ernest Psichari. Trnava 1937;Ernest Psichari: Hlasy na púšti. Preložil C. Lepáček. Trnava 1948. — Samozrejme, že tu sú uvedené len významnejšie práce Celestína Lepáčka, aj to v skracovanej forme. Niektoré svoje príspevky, najmä v populámo – náboženských časopisoch, podpisoval pseudonymom Krasomil Nebeský.

LITERATÚRA: L. Danišovič: Neznáme literárne osobnosti slovenské zo XVII. storočia. (K promócii P. Celestína Lepáčka doktorom filozofie.) Slovenský denník XVIII, 1935, č. 20; L. Danišovič: Prvý slovenský katolícky kňaz doktorom filozofie na bratislavskej univerzite. Ľudová politika XI, 1935, Č. 19; J. E. Bor: Chvíľočku s Dr. Lepáčkom, literárnym historikom. Slovenská pravda 9. júna 1940; Výročné správy františkánskeho gymnázia v Malackách počas jeho tamojšieho pôsobenia (1934 – 1946); I. Kotvan: Dr. Alojz Celestín Lepáček. (Nekrológ.) Slovenská literatúra m, Bratislava 1956,127 n; LKKOS str. 814-815 Spracovala: Eva Fordinalova. Malacké pohlady – spomienky

Nekrológy tento mesiac

02.10.

P. Remig Štefan Školák (1963)

P. Remig Štefan Školák. Pochádzal z Námestova. Bol zaslúžilý člen provincie, mnohonásobný funkcionár. Zomrel v Bobrove vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 58 rokov, ako kňaz 52 rokov. Pochovaný je v Bobrove.

Čítať viac

04.10.

P. Marek František Morávek (1831)

P. Marek František Morávek. Pochádzal zo Šaštína. Bol slovenským kazateľom. Zomrel vo Valachoviciach na Morave vo veku 50 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 29 rokov.

Čítať viac

P. Gaudenc František Novický (1984)

P. Gaudenc František Novický. Pochádzal zo Šalgovika. Zomrel v Holumnici vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 59 rokov, ako kňaz 51 rokov. Pochovaný je v Poprade - Veľká.

Čítať viac

Fr. Efrém Ján Hoblík (2002)

Fr. Efrém Ján Hoblík. Pochádzal z Dolného Štefanova na Orave. Zomrel v kláštore v Trnave v 92 roku života. Ako rehoľník slúžil Bohu 71 rokov, ako diakon 13 rokov. Vynikal ako katechéta. Bol organistom v kostole sv. Jozefa v Trnave a vedúci spolku sv. Antona. Pochovaný je v Trnave na cintoríne na Kamennej ceste.

Čítať viac

P. František Bartolomej Uriga (2016)

P. František Bartolomej Uriga. Pochádzal z Vranova nad Topľou. I po rozdeleni zostal členom Českej provincie sv. Václava. Zomrel vo veku 59 rokov v Uherskom Hradišti na Morave. Ako reholník slúžil Bohu 33, rokov, ako kňaz 22. rokov.Pochovaný je na cintoríne v Starom Meste pri Uherskom Hradišti.

Čítať viac

06.10.

P. Cyriak Ján Piry (1880)

P. Cyriak Ján Piry. Narodil sa v Püspöki, Maďarsku. Študoval v Bratislave a pôsobil na viacerých miestach na Slovensku. Zomrel vo veku 70 rokov v Budapešti. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov, ako kňaz 47 rokov.

Čítať viac

07.10.

Fr. Kasián Viktor Potkanovič (1945)

Fr. Kasián Viktor Potkanovič. Pochádzal z Trstenej. Zomrel tam vo veku 54 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 37 rokov. Pochovaný je v Trstenej.

Čítať viac

Fr. Edmund Anton Martinák (1973)

Fr. Edmund Anton Martinák. Pochádzal z Rumanovej. Zomrel tam vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 40 rokov. Pochovaný je v Rumanovej.

Čítať viac

08.10.

Fr. Gaudencius Leopold Dettelbach (1818)

Fr. Gaudencius Leopold Dettelbach. Narodil sa v Mosonmagyaróvár, v Maďarsku. Bol vynikajúci organista a skladateľ. Pôsobil vo viacerých kláštoroch na Slovensku. Zomrel v Eisenstadte vo veku 79 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov.

Čítať viac

Fr. Václav Ján Malinský (1838)

Fr. Václav Ján Malinský. Narodil sa v obci Hlinec v ČR. Bol organista a skladateľ. Zomrel v Trnave vo veku 58 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 34 rokov.

Čítať viac

P. Celestín Alojz Lepáček (1955)

P. Celestín Alojz Lepáček. Pochádzal z Trstenej. Bol doktor filozofie, profesor gymnázia, významný literárny kritik, aktuálny provinciálny minister od r. 1946. Zomrel v Trnave vo veku 50 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 35 rokov, ako kňaz 26 rokov. Pochovaný je v Trnave na cintoríne na Kamennej ceste. Malacké pohľady

Čítať viac

Fr. Boromej Demeter Veselovský (1975)

Fr. Boromej Demeter Veselovský. Pochádzal zo Zákopčia. Zomrel tam vo veku 67 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov. Pochovaný je v Zákopčí.

Čítať viac

P. Florenc Štefan Hutár (1982)

P. Florenc Štefan Hutár. Pochádzal z Modranky. Zomrel v Beckove vo veku 67 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 52 rokov, ako kňaz 43 rokov. Pochovaný je v Beckove.

Čítať viac

11.10.

P. Aleš Vojtech Zlámal (2002)

P. Aleš Vojtech Zlámal. Pochádzal z Bařic (Kroměříž) na Morave. Patril do Českej provincie sv. Václava. Bol provinciálnym ministrom s charizmatickým optimizmom. Mal veľké zásluhy na oživení Slovenskej provincie počas totality. Zomrel v kláštore v Uhorskom Hradišti vo veku 78 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 59 rokov, ako kňaz 54 rokov. Pochovaný je v rádovom hrobe na Olšanskom cintoríne v Prahe. Parte

Čítať viac

12.10.

P. Chryzológ Ľudovít Klenecký (1977)

P. Chryzológ Ľudovít Klenecký. Pochádzal z Trnavy. Zomrel v Podunajských Biskupiciach vo veku 56 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 39 rokov, ako kňaz 31 rokov. Pochovaný je v Trnave na Novom cintoríne. Spomienky

Čítať viac

Fr. Humilis Ján Okál (1978)

Fr. Humilis Ján Okál. Pochádzal z Gombáša. Zomrel v Kremnici vo veku 79 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov. Pochovaný je v Kremnici.

Čítať viac

13.10.

P. Serén Imrich Lukács (1966)

P. Serén Imrich Lukács. Pochádzal z Buzity. Zomrel v Lučenci vo veku 82 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 63 rokov, ako kňaz 58 rokov.

Čítať viac

15.10.

Fr. Romuald Pavol Lamoš (1956)

Fr. Romuald Pavol Lamoš. Pochádzal z Mojša. Zomrel v Báči vo veku 57 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 33 rokov. Pochovaný je v Báči.

Čítať viac

16.10.

P. Dezider Anton Dubay (1993)

P. Dezider Anton Dubay. Pochádzal zo Žikavy. Bol významný jazykovedec. Pre nepochopenie zo strany predstavených odišiel pravdepodobne v r. 1940 z rehole, ale srdcom zostal vždy františkánom a preto ho uvádzam v tomto nekrológiu. Zomrel v Sološnici vo veku 91 rokov.

Čítať viac

18.10.

P. Apolinár Leander Braničkovič (1956)

P. Apolinár Leander Braničkovič. Narodil sa v Mestečku, dnes Leopoldov. Od mladosti študoval i pôsobil v zahraničí. Nepatril do slovenskej provincie, ale bol Slovák. Bol významný pedagóg, spisovateľ, kazateľ. Zomrel vo veku 68 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 51 rokov, ako kňaz 45 rokov. Zomrel v Subotici, v Srbsku.

Čítať viac

20.10.

P. Dominik Michal Kešero, OFM (1931)

P. Dominik Michal Kešero, OFM. Pochádzal z Liptovskej Štiavnice. Bol významným národným buditeľom a spolkovým pracovníkom. Zomrel v Spišskom Podhradí v nemocnici Milosrdných bratov vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 57 rokov, ako kňaz 53 rokov. .

Čítať viac

P. Bohumír Ľudovít Radimský (1942)

P. Bohumír Ľudovít Radimský. Pochádzal zo Žiliny. Študoval teológiu na Antoniáne v Ríme. Zomrel v Kremnici na týfus vo veku 28 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 11 rokov, ako kňaz 2 roky. Pochovaný je v Kremnici.

Čítať viac

P. Roger Matúš Palinkás (1961)

P. Roger Matúš Palinkás. Pochádzal z Tešedíkova. Zomrel v Bratislave vo veku 79 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 62 rokov, ako kňaz 56 rokov. Pochovaný je v Bratislave na Martinskom cintoríne.

Čítať viac

21.10.

Fr. Zefyrín Viliam Boroš (1991)

Fr. Zefyrín Viliam Boroš. Pochádzal z Bíne nad Hronom. Zomrel v Trnave vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov. Pochovaný je v Hlohovci.

Čítať viac

22.10.

P. Silvester Jozef Jankola (1975)

P. Silvester Jozef Jankola. Pochádzal z Trstenej. Bol dlhoročný misionár v Komisariáte USA. Zomrel vo Valparaiso vo veku 80 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 63 rokov, ako kňaz 56 rokov. Pochovaný je tamtiež.

Čítať viac

23.10.

Fr. Felix František Jurkovič (1961)

Fr. Felix František Jurkovič. Pochádzal z Veľkých Levár. Zomrel v Lučenci vo veku 61 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 46 rokov. Pochovaný je v Lučenci.

Čítať viac

24.10.

Fr. Bruno Štefan Bartal (1951)

Fr. Bruno Štefan Bartal. Pochádzal z Vašarútu. Zomrel vo veku 83 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 62 rokov.

Čítať viac

25.10.

Fr. Maximus Alexander Magáth (1936)

Fr. Maximus Alexander Magáth. Pochádzal z Nových Zámkov. Zomrel v Hlohovci vo veku 80 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 60 rokov. Pochovaný je v Hlohovci.

Čítať viac

26.10.

P. Anton Juraj Benčič (1808)

P. Anton Juraj Benčič. Pochádzal z Vištuka. Bol zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva. Svojimi prekladmi z cudzích rečí pomohol k šíreniu bernolákovskej slovenčiny. Zomrel v Rožňave vo veku 63 rokov.

Čítať viac

P. Pantaleón Janotík (1860)

P. Pantaleón Janotík. Miesto a dátum narodenia je neznámy. Bol významný pedagóg a kazateľ. Zomrel v Beckove. Ako rehoľník slúžil bohu 35 rokov ako kňaz 28 rokov.

Čítať viac

P. Lukáš Ladislav Vrábeľ (2009)

P. Lukáš Ladislav Vrábeľ. Narodil sa v Nižnej Šebastovej. Po obnovení rehoľného života (r. 1989) pôsobil 20 rokov v Prešove. Bol obľúbeným spovedníkom. Stal sa laureátom Ceny mesta Prešov za rok 2000. Zomrel v Prešove vo veku 85 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 68 rokov, ako kňaz 60 rokov. Pochovaný je v Nižnej Šebastovej.

Čítať viac

27.10.

P. Rajmund Michal Foltín (1898)

P. Rajmund Michal Foltín. Pochádzal zo Skalice. Bol významný pedagóg a tvorca a zberateľ básni. Zomrel v Žiline vo veku 65 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 47 rokov, ako kňaz 41 rokov.

Čítať viac

28.10.

P. Anton Vančo (1801)

P. Anton Vančo. Pochádzal z Červeníka. Bol kazateľom. Zomrel v Beckove vo veku 82 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 60 rokov.

Čítať viac

30.10.

P. Baptista Jozef Chládecký (1982)

P. Baptista Jozef Chládecký. Pochádzal zo Žiliny. Zomrel v Pezinku vo veku 74 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 57 rokov, ako kňaz 52 rokov. Pochovaný je v Žiline.

Čítať viac

Fr. Rajmund Ľudovít Vöröš (1986)

Fr. Rajmund Ľudovít Vöröš. Pochádzal z Diakoviec, kde aj zomrel vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 56 rokov. Pochovaný je Diakovcich.

Čítať viac

31.10.

P. Augustín Pistoris (1749)

P. Augustín Pistoris. Miesto a dátum narodenia nepoznáme. Bol náboženským spisovateľom a formátorom terciárov. Zomrel v Skalici.

Čítať viac

P. Dominik Ján Valko (1967)

P. Dominik Ján Valko. Pochádzal z Trnavy. Angažoval sa v mládežníckych hnutiach za Slovenského štátu. Emigroval do Argentíny, kde pôsobil medzi vysťahovalcami. Zomrel v Buenos Aires vo veku 65 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov, ako kňaz 40 rokov.

Čítať viac