Pochádzal z roľníckej rodiny. Základnú školu a gymnaziálne vzdelanie získal v rodisku v Trstenej. Do františkánskej rehole vstúpil 27.08.1920 v Trnave. Vtedy prijal rehoľné meno Celestín, ktoré dôsledne užíval vo svojich literárnych prácach, no aj v iných súvislostiach. Príležitostne užíval aj poslovenčenú formu Nebešťan. Po jednoročnom noviciáte pokračoval na františkánskej humanitnej škole v Hlohovci (1921 – 1923). Gymnázium dokončil v Trnave r. 1926. Bohoslovie študoval na františkánskom učilišti v Žiline (1926 – 1929). Za kňaza bol vysvätený 29.06.1929 v Nitre. Potom študoval na univerzite v Bratislave slovenčinu a francúzštinu (1929 – 1934), z toho dva semestre na Sorbone v Paríži. Hodnosť doktora filozofie dosiahol na univerzite v Bratislave 24.01.1935.
Po doštudovaní pôsobil ako profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách v rokoch 1934 – 1945. V rokoch 1940 – 1945, až do poštátnenia gymnázia, bol riaditeľom menovaného ústavu. Na provinciálnej kapitule františkánskej rehole bol v Žiline dňa 21.03.1946 zvolený za provinciálneho ministra Salvatoriánskej provincie na Slovensku so sídlom v Bratislave. V r. 1950 bol s inými rehoľníkmi internovaný v Pezinku. Po uvoľnení sa dostal za správcu farnosti v Doľanoch (Ompitál). Keď tam vážne ochorel, previezli ho do nemocnice v Trnave, kde umrel. Pochovaný je v spoločnom hrobe na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave.
P. Celestín Lepáček sa počas svojho účinkovania v Malackách osvedčil nielen ako pedagóg, lež aj ako osvetový, kultúrny a literárny činiteľ. V Malackách nebolo vážnejšieho kultúrneho alebo osvetového podujatia, kde by Lepáček nebol mal aktívnu účasť prednáškami a slávnostnými prejavmi pri sviatočných príležitostiach v gymnáziu aj na verejnosti.
Už ako študent gymnázia písal náboženské príspevky do Serafínskeho sveta a literárne eseje v študentskom časopise Rozvoj. Svoju literárnu činnosť plne rozvinul až v Malackách. Už počas univerzitných štúdií ho na slovanskom seminári prof. Jozefa Hanuša zaujala literárna história. Jeho prvým literárnohistorickým životopisom je Život a dielo P. Hugolína Gavloviča, ktorý uverejňoval na pokračovanie vo výročných správach malackého gymnázia v šk. r. 1931/32-1936/37; prvý urobil rozbor mnohých novoobjavených Gavlovičových rukopisných prác. V Kalendári Slovenskej ligy uverejnil štúdiu: P. Pavlín Bajan, hudobný skladateľ a spisovateľ v 18. storočí (Bratislava 1935); Bernolákovej škole venoval pozornosť príspevkom Vojtech Šimko, básnik a spisovateľ Bernolákovej školy (revue Prameň, 1937) a tento príspevok rozpracoval do osobitnej monografie: Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy (Martin 1942); v akademickom časopise Litteraria historica slovaca uverejnil monografickú štúdiu Benignus Smrtník; život a dielo (Bratislava 1946-1947) s novými pohľadmi na jeho činnosť a prácu. Na základe rukopisných výskumov priniesol významné literárne poznatky zverejnením oslavnej rukopisnej básne Františkáni Rudnaymu (Literárne listy 1930) a v príspevku Františkáni v slovenskej literatúre pred Bernolákom (Kultúra, 1937), v ktorom venuje pozornosť B. Smrtníkovi, Jánovi Abrahamffymu, Damascénovi Charvátovi, Antonovi Preslovi, Antonovi Benčičovi, Serafínovi Bossányimu, Edmundovi Paschovi i Pavlínovi Bajanovi. Benčičovi venoval osobitnú publikáciu Benčičov preklad Pázmányovho Hodegusa (Martin 1944, matičná edícia Literárne príspevky); autorom literárneho “františkánskeho parnasu” venoval článok Slovenské národné povedomie u františkánov v XVIl. a XVIII. storočí (Kultúra, r.16, 1944).
Študoval tiež františkánske kancionály a pasionály a výsledky zverejňoval v r. 1931-1941 v pražskom Časopise katolíckeho duchovenstva, v Kultúre a vo výročnej správe malackého gymnázia. Štúdie: Františkánske pašionále, Františkánske kancionále, Kancionále a pašionále Edmunda Paschu, Redlov kancionál. Popri literárnych textoch venoval pozornosť i cirkevnej hudbe a ľudovej piesni: v Zborníku Matice slovenskej (1938- 1939) publikoval štúdiu Príspevok k dejinám slovenskej ľudovej piesne, v Kultúre (1942) Príspevky k dejinám cirkevnej hudby na Slovensku. Významná je štúdia v Kultúre (1944) Nitra, milá Nitra. Príspevok k dejinám tejto piesne, kde dokázal, že jej siedmu strofu zložil Vojtech Šimko, a tým aj starobylosť tejto piesne, a zároveň vyvrátil tvrdenie prof. Chaloupeckého, že išlo o podvrh Jána Kollára v Národných spievankách. V Almanachu Spolku záhorských akademikov (1938) uverejnil štúdiu Kultúrne poslanie a osvetová práca rádu sv. Františka v Malackách. Sociálne pomery na Slovensku v 17. a 18. storočí s ich ohlasom vo františkánskom písornníctve zobrazil v knihe Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu (Prešov 1948). Z funkcie jeho duchovného povolania vznikol príspevok Historický vývin mariánskej úcty u františkánov v Československej republike uverejnený v zahraničí (Colectanea Franciscana slavica, Šibenik 1940). Odrazom učiteľského pôsobenia na gymnáziu je štúdia Pedagogické náhľady v “Gavlovičovej Valaskej škole” (Pedagogický zborník, 1940) a do oblasti knihovníctva zasiahol rozpravou Z dejín františkánskej knižnice v Bratislave (zborník Z bratislavských knižníc, Bratislava 1948). Okrem literárnej histórie sa druhou jeho veľkou záujmovou oblasťou stala francúzska literatúra: I v druhom ročníku revue Prameň (Trnava 1937) uverejnil psychologickú štúdiu Ernest Psichari, ktorá vyšla aj ako osobitný odtlačok (Trnava 1937); Psichariho i prekladal a knižne vydal jeho Hlasy na púšti. Zápisník z Afriky aj s úvodnou štúdiou (Trnava 1948). Zúčastňoval sa na pracovných poradách Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied ako jeho externý spolupracovník. Pripravoval na vydanie doteraz neznáme, staré rukopisné slovenské drámy, najmä Drámu o stvorení človeka, objavil až tri jej varianty, ale skompletizovanie materiálu už nestačil uskutočniť. Spolu s T. Zúbekom vydal publikáciu Nanebevzatá (1947) z príležitosti vyhlásenia mariánskej dogmy Piom XII.
Objavovaním a sprístupňovaním diel slovenských františkánov, literátov a hudobníkov, Lepáček obohatil naše vedomosti o kultúrnom dianí na Slovensku pred stáročiami. Slovensko nebolo izolovanou krajinou od kultúrnych a umeleckých prúdov okolitého sveta. Pri štúdiu objavil aj kladný postoj františkánov v slovenskom národnom živote, ako sa to odráža v iných rukopisných i tlačených dielach. Odhalil historický prínos františkánov do slovenskej kultúry v najširších súvislostiach a tým obohatil aj naše celkové literárnohistorické poznanie najmä 17. a 18. storočia. Lepáčkove príspevky náboženského, poučného a historického obsahu vychádzali v časopisoch: Slovenské pohľady, Kultúra, Prameň, Serafínsky svet, Listy sv. Františka, Katolícke noviny a inde.
BIBLIOGRAFIA:
Život a dielo P. Hugolína Gavloviča. Výročné správy františkánskeho gymnáziu v Malackách za škôl. roky 1931 – 32 – 1936 – 37. Vyšlo aj v separáte; Pedagogické náhľady v Gavlovičovej Valaskej škole. Pedagogický zborník 1940; Poznaj sám seba. Pamätnica Gavlovičovho študentského krúžku v Malackách 1931-1940. Zvolen 1941; Hugolín Gavlovič, praktický šíriteľ ľudovej osvety v XVIII. storočí. Národný pracovník 5, Bratislava 1944; Františkáni Rudnaymu. Literárne listy 1930; Františkáni v slovenskej literatúre pred Bernolákom. Kultúra 1937; Vojtech Šimko, básnik a spisovateľ Bernolákovej školy. Prameň 2, 1937; Vojtech Šimko, spisovateľ Bernolákovej školy. Turčiansky Sv. Martin 1942; Benčičov preklad Pázmányovho Hodegusa. Turčiansky Sv. Martin 1944; Benignus Smrtník, život a dielo. Litteraria historíca Slovaca I-II, Bratislava 1946 – 47; Františkánske pašionále. Časopis katolíckeho duchovenstva 72, Praha 1931; Františkánske kancionále. Časopis katolíckeho duchovenstva 73, Praha 1932; Kancionále a pašionále Edmunda Paschu. Kultúra 1932; V Kalendári Slovenskej ligy uverejnil štúdiu: P. Pavlín Bajan, hudobný skladateľ a spisovateľ v 18. storočí (Bratislava 1935); Paschov Prešovský pašionál. Sborník Matice slovenskej, Literárna história 19, Turčiansky Sv. Martin 1941; Príspevok k dejinám cirkevnej hudby na Slovensku. Kultúra 1942; Príspevky k dejinám slovenskej ľudovej piesne. Sborník Matice slovenskej 1938 – 39; Kultúrne poslanie a osvetová práca rádu sv. Františka v Malackách. Almanach Spolku záhorských akademikov, Brno 1938; Slovenské národné povedomie u františkánov v XVII. a XVIII. storočí. Kultúra 1944; Františkáni v borbe za práva slovenského ľudu. Prešov 1948; Nitra, milá Nitra. Príspevok k dejinám tejto piesne. Kultúra 1944; Medicína domestica v XVIII. storočí. Kultúra 1935; Nanebevzatá (spoluautor T. Zúbek). Prešov 1947; Ernest Psichari. Trnava 1937;Ernest Psichari: Hlasy na púšti. Preložil C. Lepáček. Trnava 1948. — Samozrejme, že tu sú uvedené len významnejšie práce Celestína Lepáčka, aj to v skracovanej forme. Niektoré svoje príspevky, najmä v populámo – náboženských časopisoch, podpisoval pseudonymom Krasomil Nebeský.
LITERATÚRA:
L. Danišovič: Neznáme literárne osobnosti slovenské zo XVII. storočia. (K promócii P. Celestína Lepáčka doktorom filozofie.) Slovenský denník XVIII, 1935, č. 20; L. Danišovič: Prvý slovenský katolícky kňaz doktorom filozofie na bratislavskej univerzite. Ľudová politika XI, 1935, Č. 19; J. E. Bor: Chvíľočku s Dr. Lepáčkom, literárnym historikom. Slovenská pravda 9. júna 1940; Výročné správy františkánskeho gymnázia v Malackách počas jeho tamojšieho pôsobenia (1934 – 1946); I. Kotvan: Dr. Alojz Celestín Lepáček. (Nekrológ.) Slovenská literatúra m, Bratislava 1956,127 n; LKKOS str. 814-815 Spracovala: Eva Fordinalova. Malacké pohlady – spomienky
