P. Cyriak Dominik Macák

Dominik Macák sa narodil 24.07.1918 v Meleku ako prvé dieťa Dominika a Márie r. Bakovej. Keď mal štyri roky, zomrela mu matka. Po skončení základnej školy odchádza na gymnaziálne štúdiá do františkánskeho kláštora v Malackách, kde maturoval na osemročnom františkánskom gymnáziu v r. 1939. Neskoršie pokračuje v teologických štúdiách na CMBF v Bratislave.

Ako bohoslovec bol od r. 1941 redaktorom časopisu františkánskych bohoslovcov a akademikov „Františkánsky obzor“. Napísal viacero prác o sv. Pavlovi z Tarzu. Osobitne sa venoval jeho teológii. V stati „Sv. Pavol – učiteľ kresťanskej lásky“ (Františkánsky obzor, r.8, 1942, č.1) dokazoval, že láska je základom každej opravdivej činnosti a dáva jej zmysel; je dvojjediná, zameraná na Boha i na človeka, takže dvíha k vyššej duchovnosti, k Bohu, zároveň integruje a posväcuje všetko stvorenstvo. Z etického hľadiska stojí láska nad všetkými čnosťami, je podmienkou každej etickej dokonalosti, je zväzkom dokonalosti. Názorným príkladom Pavlovho chápania lásky je láska v manželstve, ako to vysvetlil v štúdii „Manželstvo u sv. Pavla“ (Františkánsky obzor, r.8, 1942, č.2).

Slávnostné sľuby skladal v r. 1941. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave 27.07.1943, primičnú svätú omšu slúžil v rodnej obci dňa 04.07.1943. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Prešove, neskoršie aj ako katechéta v Hlohovci (1944) a v Trstenej od r. 1946. Tu okrem iného viedol spoločenstvo Antonkárov.

Počas „barbarskej noci” z 13. na 14. apríla 1951 boli všetci rehoľníci násilne odvedení do sústreďovacích táborov. Františkáni najskôr do kláštora vo Svätom Beňadiku. Postihlo to aj P. Cyriaka. Od ďalších perzekúcií v Podolínci ho zachránilo len jeho značne podlomené zdravie, s ktorým sa ale z milosti Božej dožil takmer 91 rokov. Po niekoľkotýždňovom pobyte vo Svätom Beňadiku mu dovolili odísť do Trenčína (1950), kde slúžil ako kaplán u P. Braneckého, piaristu a známeho spisovateľa. V Trenčíne okrem iného pomáhal prenasledovanému gréckokatolíckemu kňazovi o. Mironovi Petrašovičovi, ktorý sa sem prisťahoval po prepustení z internácie. P. Macák mu posielal intencie a štipendia na sväté omše, ktoré o. Petrašovič slúžil súkromne. Ďalšie miesta jeho pôsobenia boli Nitra (1951), Pruské (1952). Spočiatku pôsobil ako kaplán v našich vyprázdnených kláštoroch a predkladali ho takmer každý rok. Po odchode z Pruského bol prekladaný na diecézne fary v nitrianskej diecéze ako kaplán: Košeca (1953), Slatina nad Bebravou (1954), Stará Bystrica (1955), Nová Bystrica (1957), Papradno (1958), Dubnica nad Váhom (1967) a Lazy pod Makytou (1969).

Počas politického uvoľnenia mohol prísť vypomáhať do bývalého františkánskeho kostola v Trstenej, ako výpomocný duchovný a tu pôsobil od 01.07.1969 až do r. 1990. Mal na starosti františkánsky kostol. Kláštor bol používaný na civilné účely. Vtedy býval na ulici Československej armády č. 54.. Napriek svojej tichej a nenápadnej povahe rozhýbal v tom období mnoho vecí. Nenápadne zavádzal II. Vatikánskym koncilom nariadené liturgické zmeny. Venoval sa mládeže. S jeho súhlasom sa uskutočnila prvá big beatová omša v kostolíku v Trstenej. Zvlášť sa venoval deťom a mládeži.

Keď bol v r. 1990 kláštor vrátený reholi, P. Cyriak sa do neho nasťahoval ako prvý. V kláštornej kronike som našiel tieto jeho slová: „In nomine domini. Na slávnosť Krista Kráľa v r. 1991, 24. novembra som sa presťahoval bývať do kláštora po patričnej oprave a úprave z hotela „Oravica“, ako bol kláštor nazvaný a používaný. V kláštornej samote som býval až do 7. júla 1992.“ V r. 1992 bol kláštor určený na formáciu postulantov. Až do r. 1996 vypomáhal v kláštore v Trstenej.

V rokoch 1997 – 2004 žil na odpočinku v Charitnom domove v Pezinku. Ochotne vypomáhal v pezinskej farnosti. Svätú omšu koncelebroval ráno v kostole. Rád chodieval na prechádzky do mesta. Zúčastňoval sa zahraničných púti, ktoré sa organizovala v pezinskej farnosti. Za sprevádzanie turistov a pútnikov po Svätej zemi mu bol udelený certifikát jeruzalemského pútnika. Navštívil aj ďalšie biblické krajiny: ako Jordánsko, Sýriu, Libanon a Egypt. Niekoľkokrát sprevádzal pútnikov do Medjugoria. V Jubilejnom r. 2000, ako kňaz, viackrát sprevádzal pútnikov do Ríma a do Fatimy. Neskôr už nechodil ani do kostola, lebo si na izbe zlomil nohu v členku a pri chôdzi musel používať barly.

Keď sa v r. 2004 rušil CHD v Pezinku, ako prvý z neho odišiel 24. apríla 2004 do Kňazského domova Františka Majocha vo Veľkom Šariši, určenom pre kňazov košickej arcidiecézy. Mesto Trstená na Orave mu pri príležitosti dožitých 90 rokov v roku 2008 udelilo verejné ocenenie „Čestný občan mesta Trstená” za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste.

O jeho posledných rokoch života by vedel najlepšie svedectvo podať jeho synovec pán Dominik Macák, ktorý ho v tomto charitnom domove opatroval. Z jeho úst vieme, že sa P. Cyriak „tešil na stretnutie s Kristom“. Zomrel v Diecéznom kňazskom domove vo Veľkom Šariši 06.01.2009 v 91 roku svojho života.

Pohreb P. Cyriaka Dominika Macáka, OFM 09.01.2009

Kázeň P. Juraja:

„Najdôstojnejší otec biskup Andrej, otec dekan, veľadôstojní otec správca farnosti, drahá smútiaca rodina, drahí spolubratia v kňazskej a rehoľnej službe, drahí bratia a sestry. Zišli sme sa tu dnes, aby sme spolu priniesli najsvätejšiu obetu za spásu duše nášho zosnulého spolubrata, Kristovho kňaza P. Cyriaka Dominika Macáka.

P. Cyriak Dominik Macák doputoval svoju púť. A bolo treba povedať, že všetky slová, ktoré sme dnes počuli v tomto evanjeliu, keď sa Pán Ježiš modlil za svojich nasledovníkov, za svojich apoštolov, všetky tieto slová sa vzťahujú na každého dobrého kňaza. Na každého kňaza, ktorý chráni svojich pred zlým, ktorý odovzdáva ďalej Otcove slová, ktorý zachováva Otcove slová, a ktorý rastie len preto, aby zjavil Meno Božie ľuďom. A takto vlastne dokončil svoj beh náš drahý spolubrat P. Cyriak.

Vo svätom Písme máme napísané, že čo je pre človeka 70 rokov, možno 80 ak sme pri sile. P. Cyriak sa dožil 90 v minulom roku. Takže podľa nášho nemenovaného pátra už nadsluhoval, ale to nadsluhovanie bolo zrejme potrebné, bolo potrebné, aby niekto dvíhal svoje ruky k modlitbe za nás, ktorí tu zostávame. Bolo potrebné, aby prinášal svoj pokoj, aj v tých posledných rokoch, ktoré prežíval tuná v tomto kňazskom domove.

Mnohí, ktorí ste ho poznali, zvlášť z jeho pôsobenia v Trstenej, vieme dobre, že bol takým naozajstným pútnikom. Bol ako svätý František, ktorý hovorí, že na tomto svete sme iba pútnici a cudzinci. A tým hľadal k tým takým horizontom, niečoho, čo je viac, niečoho, čo nás presahuje. Vedel presne tak, ako hovorí sv. Pavol, naša vlasť nie je tuná. A tak veľmi rád chodil aj na sväté miesta, ktoré mu pripomínali to, že Kristus išiel, prišiel sem, ale preto, aby nás zobral späť k Otcovi. Páter Cyriak už doputoval svoju púť. Ale bola to púť, na ktorej rozdával Božiu múdrosť a Božiu Lásku. Bola to púť, na ktorej rozdával svoje srdce, na ktorej rozdával Božie dary.

Hovorí sa, drahí bratia a sestry, že keď odchádzame z tohto sveta, nič si so sebou neodnášame, ale v skutočnosti si odnášame. Odnášame si so sebou to, čo sme rozdali, to, čo sme dali svojím blížnym. To si so sebou odnášame. Ak sme dávali plač, sklamanie. Bohužiaľ, to si odnesieme so sebou. Ak sme rozdávali pokoj do duší, ak sme rozdávali nádej, ak sme rozdávali lásku, ak sme prebúdzali vieru, v stonásobnej miere nám toto Kristus odpláca.

A tak dnes, keď sa lúčime s naším drahým pátrom Ciriačkom, tak táto rozlúčka je pre nás aj takým akýmsi napomenutím, pre nás samých, aby sme sa zamysleli, čo mi rozdávame na svojej pozemskej púti. Ako odchádzajú od nás ľudia, s ktorými sa stretávame? Či obohatení, či posilnení, alebo nahnevaní, či sú z nás rozčarovaní, sklamaní, roztrpčení, možno zaskočení naším egoizmom a podobne. A v tomto, nech je nám príkladom, práve náš drahý páter Cyriak, ktorý bol večným pútnikom do náručia Kristovej lásky. Vieme dobre ako rád sa delil s tým bohatstvom, ktoré získaval na týchto svätých miestach, kam chodieval. Vieme dobre, ako neustále túžil, stále spoznávať nové veci. Bohužiaľ, že už v posledné roky to nebolo možné z fyzických dôvodov, ale je to také symbolické, že Pán si ho zavolal v tomto vianočnom čase, sa drahý náš spolubrat páter Cyriak narodil pre nebo a práve v ten deň, keď priputovali do Betlehema traja mudrci od východu. On sa pridal ku týmto mudrcom a doputoval pred tvár Krista. Veríme, že už možno hľadí na Neho, nezastrene, bez záclony na Kristovu oslávenú tvár. Ak ešte nie, tak aj táto svätá omša, má mu k tomu pomôcť.

Drahí bratia a sestry, hovorí sa, že máme len takých kňazov, akých si vymodlíme. Ale samozrejme, že aj my kňazi máme povinnosť modliť sa za nové kňazské a za dobré kňazské povolania. My, ďakujeme aj za tieto posledné roky pátra Cyriaka. Ďakujeme aj za ohromnú starostlivosť, ktorá mu tuná bola poskytnutá, zvlášť zo strany vedenia kňazského domova, zo strany pána Dominika Macáka, ktorý vlastne ho opatroval do poslednej chvíle a od ktorého som sa dozvedel, že páter Cyriak sa vlastne tešil na stretnutie s Kristom. To je veľmi dôležité, bratia a sestry, pýtať sa, či sa my tešíme na toto stretnutie s Kristom, na tú definitívnu našu stanicu, kam putujeme, alebo či máme pred sebou len tie krátko dobe, také žabomyšie ciele a ďalej už akoby nechceme vidieť.

Nech je nám jeho život, nech je nám jeho príklad takým povzbudením a aj posilnením našej viery. Aby sme s radosťou rozdávali okolo seba to, čo je v nás najlepšie, s vedomím, že len to si so sebou môžeme odniesť na druhý svet, to, čo tu rozdáme, nič iné, aby sme s radosťou rozdávali to najlepšie a aby sme sa s radosťou tešili na to stretnutie vo večnom kráľovstve, kde nebude žiaden plač, žiadne slzy a že sa tam s radosťou stretneme s osláveným naším spolubratom pátrom Cyriakom. Nech nám k tomu pomáha mocný príhovor Panny Mária Nepoškvrnenej patrónky serafínskeho rádu aj príhovor…. zvukový záznam

Vdp. Marian Panik

Pri kňazských pohreboch často krát sa ďakuje kňazovi, koľko vybudoval, koľko kostolov postavil, opravil. V tejto chvíli sa chcem poďakovať za inú službu a za inú činnosť. P. Cyriak žil františkánskym životom. Bol skromným človekom a mal rád ľudí. Keď som veľmi túžil miništrovať ako chlapec, bol som odmietnutý zo strany nášho pána farára a tu prišiel P. Cyriak do Trstenej, my sme si ho veľmi obľúbili a najmä začal s liturgickou obnovou. Dá sa povedať, bol priekopník novej liturgie a všetko to, čo bolo nové, hneď zavádzal v kostolíku. Ako deti, ako mladí ľudia sme hrávali gitarovú omšu niekoľkokrát. Mal s tým veľké problémy zo strany ŠTB, ale zastal sa nás a my sme mohli obohacovať božie stánky aj takýmto spevom, moderným. P. Cyriak mal veľmi rád deti. Bolo tu povedané, že rád cestoval najmä do Svätej zeme, musím povedať, že z tých ciest nikdy nezabudol na nás, na mladých a vždy nám nejakú pozornosť priniesol. Aj moje kňazské povolanie a moja túžba stať sa kňazom bola formovaná P. Cyriakom. Tuná chcem v mene mládeže v Trstenej poďakovať za jeho účinkovanie a za jeho kňazský život a za jeho príklad a za jeho duchovnú formáciu. Nech odpočíva v pokoji. zvukový záznam reči pána primátora a vdp. Panika

Mons. Andrej Imrich, biskup

Najprv bol veľký víchor, ale vo víchre nebol Pán, boli hromy – blesky, ale v ohni nebol Pán. A keď vanul jemný vánok bol tam prítomný Pán. P. Cyriak nebol človekom ani hromu ani blesku ani mohutného hlasu, ale on priniesol do trstenej jemný vánok a v tom vánku doniesol Pána. Nikto si nemyslel, že takíto človek môže niečo ovplyvniť. Tichý, nenápadný, ale on bol veľmi silným kvasom a on mal veľký vplyv na Trstenú. Tento vplyv sa dalo cítiť vnímať. Prežil som s ním v Trstenej päť rokov, spoločne a cítil som a vnímal som jeho nenápadnosť, jeho tichosť, a preto v jeho živote aj Božiu prítomnosť. V tejto chvíli sa mu chcem vrúcne poďakovať za všetky pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili, za dobrý príklad, za priateľstvo, za priazeň a za to, že sa za Trstenú obetoval a že sa za Trstenú modlil, a že pre Trstenú bol skutočne veľkým pokladom. Nech ho naozaj Veľkňaz Ježiš Kristus za to bohato vo večnosti odmení… zvukový záznam

Z iných prameňov: „Spomínam si na časté páterkove výlety a na to, aký to bol tajnostkár, zvyčajne nikto ani len netušil, že na druhý deň odcestuje, keď sme sa pýtali do akej krajiny to bude, len sa usmial a potom mi povedal: „Pošlem Ti pohľadnicu.” Poriadne si zo mňa vystrelil. O pár dní, keď pohľadnica dorazila, bola na nej loď, a tak sme opäť neboli o nič múdrejší. Vždy sme sa vybrali k tetke Žofii a Pavlíne a tie niekde v sekretári vždy našli adresu, ktorú nechával pre prípad potreby aj s dátumom, kedy by mal pricestovať naspäť. Vtedy sme si ho, ak to bolo po vyučovaní, chodievali ako deti vyzdvihnúť a odviezť mu batožinu domov. Bola vždy plná zaujímavých obrázkov, servítok a podobných vecí, z ktorých sme si vytvárali zbierky. Vždy po sv. omši rozdával krásne farebné servítky z celého sveta, inokedy to boli sadrové odliatky lektorom, miništrantom a spevákom a podľa nás detí, zlaté a strieborné lyžičky s erbmi miest vtedajšieho Československa.

Veľmi zaujímavá situácia vznikla, keď sa vrátil z jednej z mnohých ciest do Medžugoria a preložil do slovenčiny rozhovor vizionárky Vicky s novinárom. Spoločne sme ho čítali na pokračovanie na kázni, stojac dvaja na ambóne. Viete si predstaviť to pobúrenie veriacich, že desaťročné dievča tyká páterkovi ako kamarátovi a on len vyhlásil, že nie je dôvod na pohoršenie: „ideme podľa scenára”.

Vymýšľal rôzne biblické hry a hádanky. Chodieval s nami na krátke výlety v trstenskom chotári, na snežienky na židovské cintoríny. Viete, čo sme často z takých výletov okrem množstvo kvetov P. Márii priniesli? Kamene zaujímavých tvarov – jeden veľký okrúhly, ktorý sme prigúľali k soche Panny Márie vo dvore, dodnes mám doma vo dvore na pamiatku.“ (Spomienky Janky Letašiovej, napísané 11.01.2009 v Trstenej)

Nekrológy tento mesiac

01.02.

P. Bonifác Michal Duchoň (1795)

P. Bonifác Michal Duchoň. Pochádzal z Pavloviec. Bol kazateľ. Zomrel v Prešove vo veku 77 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov. Pochovaný je v Prešove.

Čítať viac

P. Silver Mikuláš Valko (1970)

P. Silver Mikuláš Valko. Pochádzal z Trnavy. Zomrel v Bratislave vo veku 56 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 40 rokov, ako kňaz 31 rokov. Pochovaný je v Plaveckom Štvrtku.

Čítať viac

02.02.

P. Gregor František Priščiak (1987)

P. Gregor František Priščiak. Pochádzal z Dohňan. Zomrel v Pezinku vo veku 70 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 51 rokov, ako kňaz 46 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac

P. Rajner Andrej Kováč (1988)

P. Rajner Andrej Kováč. Pochádzal z Prešova. Zomrel v Nižnom Slavkove vo veku 66 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov, ako kňaz 42 rokov. Pochovaný je v Nižnom Slavkove.

Čítať viac

03.02.

Fr. Hugo Ján Králik (1968)

Fr. Hugo Ján Králik. Pochádzal z Kremnice. Zomrel v Ríme v službách generálnej kúrie vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov. Pochovaný je v Ríme. Foto

Čítať viac

04.02.

Fr. Donát Alexander Hradil (1961)

Fr. Donát Alexander Hradil. Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Zomrel v Bratislave vo veku 57 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 36 rokov. Pochovaný je v Novom Meste nad Váhom.

Čítať viac

05.02.

P. Canutus Hrebíček (1851)

P. Canutus Hrebíček bol emeritným kazateľom a predstaveným kláštora v Trstenej. Bol chorý na vodnatieľku a počas deviatich týždňov bol pripútaný na lôžko. Zomrel zaopatrený sviatosťami v Trstenej.

Čítať viac

P. Létus Stanislav Danišovič (1975)

P. Létus Stanislav Danišovič. Pochádzal z Bolerázu. Bol profesor gymnázia, literárny pracovník, neskôr prešiel do služieb diecézy. Zomrel v Trnave vo veku 77 rokov. Ako kňaz slúžil Bohu 53 rokov. Pochovaný je v Bolerázi.

Čítať viac

06.02.

Fr. Línus Tomáš Peterka (1940)

Fr. Línus Tomáš Peterka. Pochádzal z Trnavy, kde aj zomrel vo veku 87 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 63 rokov. Pochovaný je v Trnave.

Čítať viac

07.02.

P. Anton Arzén Karču (1893)

P. Anton Arzén Karču. Narodil sa v Trhovej Hradskej. Zomrel v Solnoku vo veku 66 rokov. Bol významný profesor a historik.

Čítať viac

P. Benvenút Karol Mládek (1981)

P. Benvenút Karol Mládek. Pochádzal z Malaciek. Zomrel v Pezinku vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov, ako kňaz 45 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac

09.02.

Fr. Chryzant Ján Čambalík (1974)

Fr. Chryzant Ján Čambalík. Pochádzal z Rumanovej. Bol v službách Svätozemskej kustódie. Zomrel v Haife vo veku 73 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 49 rokov. Pochovaný je v Jeruzaleme.

Čítať viac

10.02.

P. Henrik Ľudovít Náhlik (1897)

P. Henrik Ľudovít Náhlik. Pochádzal z Považskej Bystrice. Bol profesorom gymnázia, organista, kazateľ, šíriteľ terciárov. Zomrel v Hankovciach vo veku 61 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 44 rokov, ako kňaz 31 rokov. Pochovaný je v Hankovciach.

Čítať viac

P. Václav Henrik Černák (1971)

P. Václav Henrik Černák. Pochádzal z Mane. Zomrel v Nitre vo veku 63 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 36 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac

12.02.

P. Dionýz Michal Šnajder (Schneider, Snajder) (1740)

P. Dionýz Michal Šnajder (Schneider, Snajder). Pochádzal z Ružindola. Zomrel vo veku 82 rokov v kláštore Svätá Katarína. Bol významným náboženským spisovateľom.

Čítať viac

P. Cyrinus Miškovič (1763)

P. Cyrinus Miškovič. Pochádzal z Naháča. Bol lektor filozofie a kazateľ. Zomrel v Trnave vo veku 52 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 39 rokov, ako kňaz 21 rokov. Pochovaný je v Trnave.

Čítať viac

P. Viktor Štefan Marsina (1896)

P. Viktor Štefan Marsina. Narodil sa v Žiline. Bol význačný profesor a historik. Pôsobil na rôznych františkánskych gymnáziach. Zomrel vo veku 49 rokov v Nižnej Šebastovej.

Čítať viac

13.02.

P. Fulgnec Jozef Ballun (1936)

P. Fulgnec Jozef Ballun. Pochádzal z Trstenej. Zomrel v Gary v USA vo veku 46 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 29 rokov, ako kňaz 22 rokov. Pochovaný je v USA.

Čítať viac

14.02.

Fr. Gerard Jozef Jadroň (1960)

Fr. Gerard Jozef Jadroň. Pochádzal z Ťapešova. Bol terciár. Zomrel vo veku 46 rokov. Pochovaný je v Ťapešove. Foto

Čítať viac

Fr. Salézius Jozef Šellinger (1998)

Fr. Salézius Jozef Šellinger. Pochádzal z Dolného Pialu. Pôsobil v Kustódii Svätá zem. Zomrel vo veku 84 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 58 rokov. Pochovaný je v Betánii - Jeruzalem, Izrael.

Čítať viac

15.02.

P. Leonard Karol Haller (1791)

P. Leonard Karol Haller. Pochádzal z Uherského Hradišťa. Bol kazateľ. Zomrel v Skalici vo veku 61 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov. Pochovaný je v Skalici.

Čítať viac

18.02.

P. Viktor Časár (1805)

P. Viktor Časár. Narodil sa v Bratislave. Zomrel vo veku 67 rokov v Eisenstadte, v Rakúsku. liturgista, ovocinár.

Čítať viac

19.02.

P. Viktorín Štefan Novajovský (1984)

P. Viktorín Štefan Novajovský. Pochádzal zo Spišskej Belej. Bol aktuálny definítor. Zomrel na následky autohavárie v Poprade vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 60 rokov, ako kňaz 51 rokov. Pochovaný je v Spišskej Belej. Foto

Čítať viac

21.02.

P. Demeter Štefan Janzsö (1937)

P. Demeter Štefan Janzsö. Pochádzal zo Szombathelyu. Zomrel v Nových Zámkoch vo veku 62 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 39 rokov. Pochovaný je v Nových Zámkoch.

Čítať viac

23.02.

P. Lazár Ján Močko (1791)

P. Lazár Ján Močko. Pochádzal z Radošinej. Bol kazateľ. Zanechal v rukopise obsiahle cirkevné dejiny v latinčine. Zomrel v Nových Zámkoch vo veku 65 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Nových Zámkoch.

Čítať viac

P. Ľudovít Ján Potocký (1936)

P. Ľudovít Ján Potocký. Nestor provincie. Pochádzal z Dubovej. Zomrel v Trstenej vo veku 84 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 46 rokov, ako kňaz 60 rokov. Pochovaný je v Trstenej.

Čítať viac

Fr. Evarist Tomašovič (1957)

Fr. Evarist Tomašovič. Pochádzal z Košolnej. Zomrel v Pittsburghu (USA) v službách Komisariátu provincie vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov. Pochovaný je v Pittsburghu (USA).

Čítať viac

24.02.

P. Krescenc František Dubovský (1991)

P. Krescenc František Dubovský. Pochádzal z Igramu. Bol aktuálny definítor. Zomrel v Myjave vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 52 rokov. Pochovaný je v rodnom Igrame.

Čítať viac

P. Peter Ján Záň (2010)

P. Peter Ján Záň. Narodil sa v Kamennej Porube. Študoval v Jeruzaleme, prednášal biblickú teológiu na Trnavskej univerzite. Bol členom slovenskej biblickej spoločnosti a sprievodcom mnohých púti do Svätej Zeme. Od roku 2004 až do svojho odchodu bol vikárom slovenskej františkánskej provincie. Zomrel v Bratislave vo veku 55 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 34 rokov ako kňaz 29 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Trnave na Kamennej ceste.

Čítať viac

26.02.

Fr. Šebastián Vidlička (1874)

Fr. Šebastián Vidlička zomrel v Trstenej.

Čítať viac

27.02.

P. Roger Anton Ženatý (1947)

P. Roger Anton Ženatý. Pochádzal z Chicaga. Zomrel v Pittsburghu v USA vo veku 41 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 16 rokov, ako kňaz 10 rokov. Pochovaný bol vo Valparaise (USA).

Čítať viac

28.02.

P. Urban Martin Prvý (1840)

P. Urban Martin Prvý. Pochádzal z Chtelnice. Bol význačný kazateľ. Zomrel v Nitre vo veku 65 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 40 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac