Pochádzal zo Závodu. P.Edmund Beňovič, krstným menom Juraj František, sa narodil v roku 1638 v Závode otcovi Pavlovi Beňovičovi a matke Margite Haramia.V blízkych Malackách poznal činnosť františkánov, preto sa hlásil do františkánskej rehole. V Malackách vstúpil 11.12.1658 do noviciátu a prijal rehoľné meno Edmund. Filozofiu a teológiu študoval pravdepodobne v Trnave na františkánskom studiu generale. Za kňaza bol vysvätený v Malackách v roku 1663. Ako kazateľ a organista pôsobil vo viacerých kláštoroch (Trnava, Malacky a iní) Mariánskej provincie. V pôvodnom nekrológu o ňom poznamenali, že za horlivú dušpastiersku prácu bol poctený hodnosťou definítora (poradcu) provincie. Ďalej tam čítame, že bol výtečným kazateľom.
Z kazateľskej činnosti nemáme nijaké Beňovičove slovenské kázne. No zachovala sa latinská rukopisná knižka: Scutum fidei orthodoxae (Štít pravej viery). Je to obrana základných článkov katolíckej viery, proti evanjelíckym a kalvínskym kazateľom: obrana základných článkov katolícjej viery, obrana úcty k ostatkom svätých, obrazov svätých, učenie o očistci, Písmo, omša, prijímanie, slobodná vôľa, sviatosti, pôst, rehoľné sľuby a pod. Z toho možno vyvodiť, že Beňovič sa aktívne zúčastňoval rekatolizácie v miestach s protestantským obyvateľstvom.
Okrem kazateľskej činnosti Edmund Benovič bol aj organistom a hudobným skladateľom. Zachovali sa nám od neho dva hudobné zborníky. Liber Sacrorum chorálium…(Kniha chorálových omší…) s tridsiatimi latinskými chorálnymi omšami, ktoré už v 17. storočí spievali v chóroch františkánskych kláštorov na Slovensku. Beňovič tento zborník vyhotovil v roku 1691* pre františkánský kláštor v Trnave. Ide o najstaršiu zbierku tohto druhu u nás, ktorá bola vzorom pre ďalších františkánskych hudobných skladateľov. Druhý zborník nemá titulný list, preto ho nazveme prosto Beňovičov zborník. Obsahuje latinské introity, prózy, hymny, antifóny, omšu Requiem, a kapitolu teórie chorálneho spevu. Pôvod tohto zborníka je tiež v Trnave na konci 17. storočia.
- S povolením vtedajšieho provinciála P.Félixa Miskeyho napísal P.Edmund Beňovič v roku 1691 Knihu chorálnych omší (LIBER SACRORUM CHORALIUM) pre chór františkánskeho kláštora v Trnave, kde bol vtedy gvardiánom P.Alexius Kostolány, pôvodným menom Michal Krinklovič, ako sa dozvedáme z titulného listu Beňovičovho rukopisu: In nomine Domini. Amen. Incipit LIBER SACRORUM CHORALIUM sub guardianatu M.V.Pris Alexii KOSTOLANY labore Fris Edmund BENYOVICZ pro choro Tyrnaviensi conscriptus. Anno Domoni 1691 permittentte A.R. Pre Felice MISKEY ministro provivciali. Rukopisný zborník obsahuje 30 latinských chorálnych omšových kompozícií, ktoré pravdepodobne slúžili za vzor pri odpisovaní podobných omší, spievaných vo Františkánskych kláštoroch v 18.storočí (Gajdoš 1969, 299). Chorálne omše nesú významnú črtu hudobného prejavu františkánov, a to sólový charakter. To znamená, že koncepcia diela je založená na jednote spevu a continua (Rybarič 1984, 99). Liber sacrorum choralium je uložený v archíve Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
-
Z konca 17.storočia pochádza aj iný Beňovičov hudobný zborník bez titulného listu, preto ho P.V.Gajdoš označil prosto ako Beňovičov zborník. Obsahuje omše Requiem a Missa artificialis a rôzne introity, prózy, hymny, antifóny – mariánske a o františkánskych svätých (Gajdoš 1969, 311), pre malé obsadenie, skromný, zväčša dvojčlenný až trojčlenný interpretačný aparát (Rybarič 1984, 99). Opotrebovanie zborníka svedčí o jeho dlhej užívanosti. P.E.Beňovič sa pravdepodobne podieľal ako pisár na rukopisnej podobe Canthusu Catholici zo 60. rokov 17.storočia. Tento prameň je dôležitý z hľadiska skúmania vzťahov k českej kancionálovej tvorbe a medzikonfesionálnych vzťahov (Kačic 1996, 100). Zborník má dve časti, v prvej sú liturgické kompozície latinských omší, v druhej prevažujú slovenské duchovné piesne. Piesne sú takmer všetky znotované, ale bez organového sprievodu. Rozdelené sú podľa jednotlivých liturgických období cirkevného roka: 1:Adventné piesne, 2.Vianočné piesne, 3.Pôstne piesne, 4.Veľkonočné piesne, 5.Piesne o Nanebovstúpení, 6.Svätodušné piesne, 7. Rozličné piesne, 8.Mariánske piesne. Zborník je uložený v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Závodský rodák, páter Edmund Beňovič, patrí svojou tvorbou, najmä starobylým a obsažným zborníkom chorálnych omší, k hudobným skladateľom, tvoriacim hodnoty, na ktorých stavali ďalšie generácie hudobníkov vo františkánskych kostoloch na Slovensku. V cirkevných dejinách a v hudobnej kultúre mu právom patrí významné miesto. (Čerpané zo stránky Histórie obce Závod
Edmund Beňovič si svojimi hudobnými zborníkmi vydobyl významné postavenie v dejinách barokovej hudby na Slovensku. Tobôž, keď práve jeho Liber Sacrorum svojou starobylosťou u nás predstavuje akoby prototyp pre hudobné zborníky neskorších františkánskych hudobných skladateľov.
BIBLIOGRAFIA
Liber Sacrorum choralium sub guardianatu M. V. Patris Alexii Kostolany labore Fris Edmundi Benyovicz pro choro Tyrnaviensi conscriptus. Anno Domini 1691 permittente A. R. Patre Felice Miskey, ministro provinciali. Notovaný hudobný rukopis veľkého fóliového formátu, strán 156; Beňovičov zborník. Trnava z konca 17. storočia. Notovaný zborník fóliového formátu, 104 strán. Texty v obidvoch zborníkoch sú len latinské. Teraz sú v Okresnom archíve v Trnave. Scutum fidei orthodoxae. Labore Fris Edmundi Benyovicz, anno 1665. 2. junii concinnatum ez diversis autoribus et utilissimum inter haereticos conversanti. Latinský apologetický rukopis rozmerov 14.5×9.5 cm, strán 193.
LITERATURA
V. J. Gajdoš: Dva hudobné zborníky zo 17. storočia. Musicofogica Slovaca 1-2, Bratislava 1969, 297-312. Edmund Juraj Beňovič
