Základnú a meštiansku školu navštevoval v rodisku. Do františkánskej rehole vstúpil 23.10.1832. Prijal rehoľné meno Emerám. Filozofiu študoval v Segedíne (Szeged), teológiu v Skalici, kde 11. júla 1839 obhájil tézy z teológie. Slávnostné sľuby skladal 21. marca 1838. Za kňaza bol vysvätený 02.04.1839.
V prvých rokoch kňazstva bol činný v pastorácii. Najprv pôsobil v Prešove ako výpomocný kňaz vo farnosti, Od roku 1843 bol aj lektorom teoretickej a praktickej filozofie. Od roku 1845 bol, ako člen konventu v Stropkove, kaplánom v Sečovciach. Od roku 1847 bol členom žilinského kláštora. Potom bol šesť rokov profesorom na rehoľnom gymnáziu v Žiline (1853-55), potom bol kaplánom v Rosine, štyri roky lektorom filozofie v Prešove. V roku 1856 sa stal kazateľom v Kremnici. Od roku 1859 účinkoval v Hlohovci ako lektor morálnej a pastorálnej teológie, pedagóg, magister a exhortátor bohoslovcov. Vtedy bol, v rámci Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa, aj examinátorom. Stal sa gvardiánom skalického (1864-1875, 1880-1883), kde bol aj lektorom teológie i direktorom filozofických štúdií, či riaditeľom Tretieho rádu svätého Františka z Assisi a neskôr hlohoveckého konventu (1876-1879) ako gvardián. Zastával i funkcie v provinčnej správe ako jej definítor (1876-1879) a kustos a napokon aj provinciálný minister.
Bol vynikajúcim kazateľom. Počas svojej činnosti v Skalici napísal zbierku latinských a slovenských kázní „Brevis dispoditio informorum pauperum in gratiam eorundem descripta per patrem Emmeramum Chvasta“ (Krátka dispozícia, ktorú napísal otec Emerám Chvasta z lásky k úbohým hriešnikom). Toto dielo, ktoré obsahuje kázne pre obdobie celého roka, patrí k najvýznamnejším homiletickým dielam slovenskej františkánskej proveniencie 19. storočia.
V knižnici žilinského františkánskeho kláštora sa zachovala jeho rukopisná práca z rokov 1847 a 1848 s titulom „Compendium syntaxis omatae per p. Emmeramum Chvaszta anno 1847/1848 Solnae descriptum“. Je to krátky prehľad latinskej syntaxe. V roku 1887, ako provinciálny minister, v Hlohovci vypracoval prehľad základín žilinského františkánskeho konventu.
BIBLIOGRAFIA:
Brevis dispositio infirmorum pauperum in gratiam eorundem descripta per Patrem Emmeramum Chvasta in venerabili conventu Szakolczensi anno reparatae salutis 1839. Latinsko – slovenský rukopis malého formátu, strán 96. Dnes je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 216.; P. Gajdoš spomína ešte „Kázne na celý rok.“ Slovenský rukopis z rokov 1851-53, nateraz nezvestný (P. Klétus Bielek o nich napísal: „S veľkou usilovnosťou vypracoval kázne na celý rok, ktoré v rukopise u seba chovám. Kázne sú zväčša obsahu homiletického dľa Rychlovského v rokoch 1851-53 v čistej zrozumiteľnej slovenčine.“)
LITERATÚRA:
K. Bielek: Z činnosti údov rádu sv. Františka, provincie Najsv. Spasiteľa v Uhrách na poli katolíckej spisby slovenskej. Príloha č. 2 ku Kazateľni X, 1890; I. Kotvan: Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava 1970; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio. 1979, s.92 ; I. Kotvan: Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava 1970, s.89; Schematizmus Almae Provinciae SS. Salvatoris pro anno 1876. Gyongyos 1876. s.7, 22; Schematismus Almae Provinciae SS. Salvatoris pro anno 1880. Jáger 1880, s.20. 62; Schematizmus Almae Provinciae SS. Salvatoris pro anno 1881. Jáger 1881, s.29; Schematismus Almae Provinciae SS. Salvatoris pro anno 1885. Jáger 1885, s.18.; LKKOS str. 560 spracoval Rudolf Hudec.