Do františkánskej rehole vstúpil r. 1741 v hlohoveckom kláštore. Tam dostal rehoľné meno Euzéb. Po vysviacke za kňaza účinkoval ako kazateľ vo viacerých kláštoroch, najdlhšie v Skalici, kde bol gvardiánom (1774). Bol aj direktorom bratstva pásikárov. Kázaval aj vo vidieckych kostoloch na Slovensku i na Morave. Napríklad v r. 1769 kázal v Chropove pri posviacke kostola. V kláštore v Pruskom bol magistrom novicov (1775-78).
V skalickom kostole držal dva kurzy pôstnych kázní, ktoré sú zachované v odpise Bajanových slovenských rukopisov. Každý kurz obsahuje sedem kázní. Hugolín Gavlovič zachoval vo svojom spise „Novena Octavarum” – (Deviatník oktáv) tri kurzy latinských duchovných cvičení Euzéba Gábora, ktoré tento dával v pruštianskom kláštore v r. 1773, 1776, 1777. Každý kurz obsahuje deväť kázní o františkánskej duchovnosti.
BIBLIOGRAFIA: Cursus quadrasimales I. – II. (Pôstne kázne I – II). Rukopis slovenských kázni, Skalica 1768-1769. Zachované v slovenských rukopisoch Pavlina Bajana, zv. IV, s. 396-499.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Pavlín Bajan (1721-1769). Zborník Záhorského múzea v Skalici II. Skalica 1971, s. 50-54; V. J. Gajdoš: Barakový kazateľ Pavlín Bajan; Katolícke noviny 11. apríla 1971; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio, 1979, s.62-63; LKKOS str. 373 spracoval Vladimír Gregor.
