Skončila sa dlhá cesta …
… a unavený pútnik dorazil k túženému cieľu … „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov”, povedal Pán Ježiš „keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!” (Jn 14,2). Je to základ našej viery; spoločenstvo s Otcom a jeho Synom a Duchom Svätým; spoločenstvo, ktoré má svoju anticipáciu, už tu v tomto svete, vo sviatostiach, najmä Eucharistii.
To bola ešte Rakúsko – Uhorská monarchia, keď sa 12.03.1911 narodil v Levoči, pod Mariánskou pútnickou horou u Klimkovcov syn. Pri krste mu dali meno Jozef. Do noviciátu vstúpil už do obnovenej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa v r. 1927 a dali mu meno Florid. V tých časoch prežívala Provincia svoju renesanciu v nových politických pomeroch Československej republiky. V r. 1932 zložil slávnostné sľuby a 29.06.1936 prijal kňazské svätenie.
Ako mladý kňaz vyučoval náboženstvo a latinčinu v Prešove a zverili mu dokonca vedenie tunajšieho stredoškolského internátu; iste preto, že sa predstavení presvedčili o jeho zodpovednom prístupe a horlivosti. Po II. svetovej vojne bol v pravom zmysle slova pútnikom, lebo do r. 1950 pôsobil na piatich miestach: v Košiciach, Bratislave, Skalici, Žiline a v Nitre; kým ho neinternovali v Hronskom Beňadiku.
Podobne ako mnohí iní, jemu podobní, bol označený za nepriateľa ľudu a potrestaný väzením. Keď slniečko moskovské zapadlo a všetkými milovaný báťuška Stalin zomrel, bol náš nepriateľ ľudu a socializmu v r. 1953 amnestovaný. A pretože vtedy všetko, čo človek mal, mu dávala práca, nastúpil do civilného zamestnania; spovedával však rehoľné sestry v Bratislave – Prievoze a vypomáhal v pastorácii pod ochrannou rukou strážcov socializmu.
Od r. 1971 žil na dôchodku v Bratislave a keď prišla známa „nežná revolúcia” ochotne sa ujal kláštora a kostola v Nových Zámkoch ako správca; napokon bol v r. 1995 disponovaný do Bratislavy. My, nová generácia, ho už takto poznáme ako ochotného a pripraveného, napriek vyššiemu veku, či už spovedať alebo slúžiť svätú omšu. Vždy vedel zaujímavo rozprávať rôzne príbehy zo svojho pestrého života a nikdy sa nesťažoval ani na choroby či ťažkosti, ani na tých, ktorí mu ublížili. Mladých bratov vedel prijímať tak ako vie dobrý starý otec svojich vnukov; a mladí bratia to cítili. Nemohlo byť v spoločnosti s ním smutno; a to je tiež niečo františkánske. Do vysokého veku bol pomerne čulý aj keď posledné roky už musel znášať kríž choroby. Avšak opäť: nesťažoval sa, niesol svoj kríž ticho a pokorne.
Sestra smrť prišla 27.01.2005 v 93. roku jeho života; ako rehoľník slúžil Bohu 77 rokov a ako kňaz 68 rokov. Zomrel v Bratislave; bratia ho v nemocnici u Milosrdných bratov navštevovali a modlili sa s ním. Pohrebné obrady sa za účasti bratov z rôznych našich kláštorov konali v bratislavskom františkánskom kostole; viedol ich J. Exc. Mons. Dominik Tóth, emeritný biskup. Telesné pozostatky boli na jeho žiadosť uložené v krypte nášho bratislavského kostola; zostáva pri vnukoch…
(Prevzaté zo Správ zo života Provincie… Marec 2005)
Omnipotenti gratias!
27. januára 2005 vo večerných hodinách po skončení svätej omše a za hlasného znenia organa v kostole u Milosrdných bratov, (tak to bolo počuť do nemocničnej izby) odovzdal svoju dušu vzácny človek, kňaz, františkán, brat, švagor, ujo, priateľ, duchovný otec mnohých. Desať dní ležal v nemocnici u Milosrdných bratov v Bratislave, kam išiel len na vyšetrenie zistiť, čo mu asi je. Jeho sila žiť a robiť dobro nedala šancu ani zákernej chorobe, aby ho zastavila. Odišiel tíško, sprevádzaný modlitbami pátra Františka OFM, Dr. Kocingera, tety Marty Kabošovej a mňa, netere Aničky – tak ma volal celý život. Počas pobytu v nemocnici sa pri ňom striedali jeho spolubratia po celý čas. Chcem sa všetkým poďakovať z úprimného srdca za lásku, s akou ho všetci opatrovali. Aj páni doktori a sestričky chceli zastaviť poslednú hodinu, ale Pán života a smrti povedal:„Dosť už, poď, máš plné ruky, Tvoja kniha je dopísaná, stránky v nej sú plné dobrých skutkov, Tvoje nohy už nevládzu, nabehali tisícky kilometrov, aby prinášali lásku, povzbudenie, pomoc ä požehnanie.”
Ďakujem všetkým.
Odišiel v nedožitých 94 rokoch (12.03.2005) a 69 rokoch kňažstva (29.06.2005). Po vypočutí tejto správy nezostalo suché ani jedno oko toho, kto ho poznal, ale naše srdcia sa naplnili nádejou, že milosrdný Ježiš otvára náruč svojim verným. A to ujo Jóži, páter Florid bol.
Ďakujeme Ti za príkladný život, ďakujeme za pomoc rodinám aj v časoch totality, keď nám bolo ťažko, keď si nás učil žiť vieru, mať nádej a lásku každý deň. Odišiel si domov, ako si mi povedal pri poslednom stretnutí. Nech Ťa Tvoj Boh a Pán, ako aj Ježiš Kristus, Tvoj Vykupiteľ, prijme do svojho kráľovstva, aby si s Pannou Máriou, sv. Františkom a v spoločenstvo svätých spieval aj tam Te Deum a Magnifikat.
Odpočívaj v pokoji a svetlo večné nech Ti svieti, Tvoja za Teba sa stále modliaca vďačná neter Anička. *
Anna Caudtová OFS, ministerka bratstva sv, Stanislav v Bratislave.
(Prebraté z Františkánskej rodiny č.2/2005)