Augustín Unger sa narodil 19.01.1910 v Budapešti. Dňa 25.08.1925 vstúpil do rehole františkánov, prijal rehoľné meno Imrich, prvé sľuby skladal dňa 26.08.1926, večné sľuby dňa 29.03.1932 a v roku 1933 sa stal poslucháčom prvého ročníka teológie v Žiline. Dňa 25.02.1934 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako katechéta v kláštoroch v Trnave (1934), Prešove (1935), Nižnej Šebastovej (1935) a Bratislave (1937). V roku 1940 sa stal kaplánom v Nižnej Šebastovej a v roku 1942 vojenským duchovným. Ako katechéta v Prešove účinkoval od roku 1944. Za kaplána bol do Košíc vymenovaný v roku 1945. Od roku 1946 pôsobil v bardejovskom kláštore ako predstavený – gvardián. V roku 1949 sa stal opäť katechétom a to v kláštoroch: Pruské (1949) a Nové Zámky (1949).
Počas smutne známej barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 bol zlikvidovaný aj františkánsky kláštor v Nových Zámkoch. Pátra Imricha Ungera so spolubratmi sústredili v centralizačnom kláštore pre františkánov v Hronskom Svätom Beňadiku. Do tejto noci to bol saleziánsky kláštor. Dňa 12. mája 1950 sa dohodol Slovenský úrad pre veci cirkevné s Apoštolskou administratúrou v Trnave a tak mohli byť menovaní správcovia farností, uprázdnených počas barbarskej noci. Páter Imrich bol vymenovaný za správcu farnosti v Hronskom Beňadiku. Bola to však len provizórna dispozícia. Po prepustení z internácie zostal P. Imrich Unger mimo pastorácie. Býval v Bratislave. Až v roku 1966 bol ustanovený za administrátora farnosti Nový Tekov a v roku 1970 za kaplána do Nových Zámkov. Neskôr ešte účinkoval ako administrátor farnosti Blahová (1971) a Tešedíkovo (1977).
Po páde totalitného režimu sa zapojil do obnovy rehoľných komunít a v roku 1990 sa nasťahoval späť do kláštora v Nových Zámkoch. Keď sa mu zhoršil zdravotný stav, presťahoval sa 12.09.1995 do Charitného domova v Pezinku. Zomrel v Bratislave 30.12.1995 v 70. roku rehoľného života. Pochovaný je v Nových Zámkoch.
