P. Imrich Štefan Šlandor

Po vyštudovaní rétoriky vstúpil dňa 20.12.1748 v kláštore v Pruskom do františkánskej rehole. Dali mu rehoľné meno Imrich. V rokoch 1752 – 56 študoval teológiu na františkánskom učilišti v Košiciach. Tam dva razy obhajoval vo verejnej dišpute teologické tézy. Prvý raz 23.01.1755: De actibus humaniset de peccato (o ľudských činoch a o hriechoch). Druhý raz 29.05.1756: De universa theologia (o všeobecnej teológii). To bola jeho záverečná skúška. Za kňaza bol vysvätený toho istého roku 1756.

Pre ťažkú prístupnosť k niektorým archiváliám jeho ďalšie pohyby v kláštoroch možno nateraz sledovať len od roku 1767. Chronologicky to boli nasledovné kláštory: Gyongyos 1767- 68. Bol tam kazateľom pravdepodobne maďarským, lebo slovenským tam bol vtedy P. Juraj Zrunek. Subotica 1769 – 1770 bol vo funkcii gvardiána. Košice 1771 – 1781. Po celý čas bol hlavným slovenským kazateľom. Szendro 1781 – 82 vo funkcii gvardiána. Subotica 1783 tiež ako gvardián. Košice 1784 – 86 ako kaplán v Šaci. Potom existujú doklady s dispozíciami pátrov až v roku 1791. V rokoch 1791 – 95 bol Šlandor v rožňavskom kláštore ako zaslúžilý kazateľ (concionator emeritus) a kaplán v Šaci. Posledné roky svojho života od júna 1796 – 1801 žil na odpočinku v kláštore vo Vacove stále s titulom zaslúžilého kazateľa.

Imrich Šlandor najdlhšie pôsobil ako slovenský kazateľ v Košiciach. Kázaval nielen v kláštornom kostole, ale pozývali ho kázať aj do iných kostolov priamo v Košiciach i na vidieku. Stávalo sa to pri sviatočných príležitostiach. V Košiciach kázal u jezuitov r. 1773 na sviatok sv. Ignáca, slávnostnú primičnú kázeň povedal tiež r. 1773; toho istého roku kázal aj u uršuliniek; u dominikánov kázal v r. 1775 a 1777. Na vidieku kázal napríklad v Budulove r. 1773, v Geči r. 1776, vo Veľkej Ide r. 1776, a inde.

Niekto by sa mohol pýtať, prečo páter Imrich Šlandor býval zväčša v maďarských kláštoroch. Za taký sa vtedy rátal aj kláštor v Košiciach i v Rožňave, hoci nie stopercentne. Gyongyos, Szendro a Vacov boli maďarské, ale Subotica bola v srbskom prostredí. Šlandor bol kazateľom vo všetkých spomenutých kláštoroch. V Košiciach samozrejme slovenským a to hlavným, lebo v zozname ostatných pátrov sú menovaní aj pomocní slovenskí kazatelia (Coadiutor concionatoris Slavonici). Za Šlandora boli nimi P. Gabriel Krupay (1771), P. Lukáš Vavrinkovič (1772), P. Vojtech Gazda (1773 – 1776), ktorý bol zároveň aj organistom, napokon P. František Antal (1777 – 1780).

Šlandorova činnosť slovenského kazateľa je aj v kronike košického kláštora niekoľko ráz jasne vyznačená. O Rožňave je isté, že tam v 18. st. bývali slovenské kázne. Čo sa Gyongyosa týka, tam tiež bývali pravidelné slovenské bohoslužby a kázne v 18. i v 19. storočí pre tamojšie i okolité slovenské obyvateľstvo. Slovenský kazateľ pôsobil v 18. st. aj vo Vacove. Aj Subotica vtedy nebola čisto maďarská. Ešte v polovici 18. st. väčšina obyvateľstva bola slovenská, srbská a chorvátska. Aj kázne bývali v týchto rečiach. Konečne Šlandor tam bol gvardiánom, nie pastoračným pátrom. Ostáva ešte Szendro. Pre toto mesto sa mi nepodarilo nájsť doklad o možnosti existencie slovenskej pastorácie. Šlandor tam bol magistrom novicov.

O slovenskosti Imricha Šlandora nemožno pochybovať. Vedel maďarsky, nuž ho využívali aj v maďarských kláštoroch. Disponovalo ho tam provinciálne predstavenstvo. Šlandor bol novicom v Pruskom, kde bol noviciát pre slovenských i moravských kandidátov. Závažný je doklad z r. 1770. V tých časoch boli národnostné rozpory medzi slovenskými, moravskými a maďarskými členmi provincie. Slováci boli odstrkovaní z vyšších funkcii v kláštoroch i v provincii. Podali sťažnosť až do Ríma. Záležitosť sa riešila nielen na generálnom predstavenstve františkánov, ale aj pri Svätej stolici. Sťažnosti Slovákov uznali za odôvodnené a pri konečnom riešení im chytili stránku. Vzhľadom na Maďarov už prv bola v provincii zavedená tzv. alternatívna voľba najmä provinciála. V každom volebnom trojročí bol provinciál volený z inej národnosti. Teraz bolo treba obmedziť aj funkcie moravských rodákov v slovenských kláštoroch. Preto bolo treba presne zistiť počet členov provincie podľa národností. Tak sa v roku 1770 priamo z Ríma nariadilo urobiť príslušný zoznam. Každý sa musel vyjadriť a prihlásiť k svojej národnosti.

Imrich Šlandor sa otvorene prihlásil za Slováka – Slavus. Konečne najlepším svedectvom sú jeho slovenské kázne, ktoré zostavil v objemnom rukopise s latinským názvom: Cursus ultimus concionum. (Posledná časť kázní na nedele celého roku a na niektoré sviatky, ktoré kázal páter Imrich Šlandor, františkán provincie Najsvätejšieho Spasiteľa a tejže rehole slovenský kazateľ, ktoré svojho času kázal ľudu kráľovského a slobodného mesta Košíc. Teraz sú pozbierané a zviazané, aby boli na úžitok aj iným kazateľom. Košice.) Z názvu je očividné, že Šlandor musel mať viacej zväzkov svojich slovenských kázni, keď tento nazval posledným. Nepochybne ich pripravoval do tlače, keď vyslovene napísal, že majú byť na úžitok iným kazateľom. Jazykovední odborníci sa pochvalne vyslovujú o Šlandorovej slovenčine.

BIBLIOGRAFIA: Cursus ultimus pro totius anni Dominicis et aiiquibus festis concionum patris Emerici Šlandor, franciscani provinciae Ssmi Salvatoris, ejusdem ordinis concionatoris Slavonici, quondam ad populum regiae tiberaeque civitatis Cassoviensis dictus et habinus, nunc vero et pro usu aliorum insimul collectus et compactus. Cassoviae. Zväzok je v Matici slovenskej v Martine, značka: D Šlandor I, Číslo 561.

LITERATÚRA: J. M. Hurban: Slovensko a jeho život literárny. Slovenské pohľady 1847,1, 2, s. 13. Píše sa tam: „Kázne Imricha Šlandora v 4 – ke, strán 473, iste padajú do časov, keď ešte Františkáni mali svoj kláštor v Košiciach ” (do roku 1788). — Ľ. V. Rizner: Bibliografia V, 233.; J. V. Gajdoš: Františkáni v Slovenskej literatúre, Cleveland – Ohio 1979 str. 170-173.

Nekrológy tento mesiac

01.02.

P. Bonifác Michal Duchoň (1795)

P. Bonifác Michal Duchoň. Pochádzal z Pavloviec. Bol kazateľ. Zomrel v Prešove vo veku 77 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov. Pochovaný je v Prešove.

Čítať viac

P. Silver Mikuláš Valko (1970)

P. Silver Mikuláš Valko. Pochádzal z Trnavy. Zomrel v Bratislave vo veku 56 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 40 rokov, ako kňaz 31 rokov. Pochovaný je v Plaveckom Štvrtku.

Čítať viac

02.02.

P. Gregor František Priščiak (1987)

P. Gregor František Priščiak. Pochádzal z Dohňan. Zomrel v Pezinku vo veku 70 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 51 rokov, ako kňaz 46 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac

P. Rajner Andrej Kováč (1988)

P. Rajner Andrej Kováč. Pochádzal z Prešova. Zomrel v Nižnom Slavkove vo veku 66 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 50 rokov, ako kňaz 42 rokov. Pochovaný je v Nižnom Slavkove.

Čítať viac

03.02.

Fr. Hugo Ján Králik (1968)

Fr. Hugo Ján Králik. Pochádzal z Kremnice. Zomrel v Ríme v službách generálnej kúrie vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov. Pochovaný je v Ríme. Foto

Čítať viac

04.02.

Fr. Donát Alexander Hradil (1961)

Fr. Donát Alexander Hradil. Pochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Zomrel v Bratislave vo veku 57 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 36 rokov. Pochovaný je v Novom Meste nad Váhom.

Čítať viac

05.02.

P. Canutus Hrebíček (1851)

P. Canutus Hrebíček bol emeritným kazateľom a predstaveným kláštora v Trstenej. Bol chorý na vodnatieľku a počas deviatich týždňov bol pripútaný na lôžko. Zomrel zaopatrený sviatosťami v Trstenej.

Čítať viac

P. Létus Stanislav Danišovič (1975)

P. Létus Stanislav Danišovič. Pochádzal z Bolerázu. Bol profesor gymnázia, literárny pracovník, neskôr prešiel do služieb diecézy. Zomrel v Trnave vo veku 77 rokov. Ako kňaz slúžil Bohu 53 rokov. Pochovaný je v Bolerázi.

Čítať viac

06.02.

Fr. Línus Tomáš Peterka (1940)

Fr. Línus Tomáš Peterka. Pochádzal z Trnavy, kde aj zomrel vo veku 87 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 63 rokov. Pochovaný je v Trnave.

Čítať viac

07.02.

P. Anton Arzén Karču (1893)

P. Anton Arzén Karču. Narodil sa v Trhovej Hradskej. Zomrel v Solnoku vo veku 66 rokov. Bol významný profesor a historik.

Čítať viac

P. Benvenút Karol Mládek (1981)

P. Benvenút Karol Mládek. Pochádzal z Malaciek. Zomrel v Pezinku vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov, ako kňaz 45 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac

09.02.

Fr. Chryzant Ján Čambalík (1974)

Fr. Chryzant Ján Čambalík. Pochádzal z Rumanovej. Bol v službách Svätozemskej kustódie. Zomrel v Haife vo veku 73 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 49 rokov. Pochovaný je v Jeruzaleme.

Čítať viac

10.02.

P. Henrik Ľudovít Náhlik (1897)

P. Henrik Ľudovít Náhlik. Pochádzal z Považskej Bystrice. Bol profesorom gymnázia, organista, kazateľ, šíriteľ terciárov. Zomrel v Hankovciach vo veku 61 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 44 rokov, ako kňaz 31 rokov. Pochovaný je v Hankovciach.

Čítať viac

P. Václav Henrik Černák (1971)

P. Václav Henrik Černák. Pochádzal z Mane. Zomrel v Nitre vo veku 63 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 36 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac

12.02.

P. Dionýz Michal Šnajder (Schneider, Snajder) (1740)

P. Dionýz Michal Šnajder (Schneider, Snajder). Pochádzal z Ružindola. Zomrel vo veku 82 rokov v kláštore Svätá Katarína. Bol významným náboženským spisovateľom.

Čítať viac

P. Cyrinus Miškovič (1763)

P. Cyrinus Miškovič. Pochádzal z Naháča. Bol lektor filozofie a kazateľ. Zomrel v Trnave vo veku 52 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 39 rokov, ako kňaz 21 rokov. Pochovaný je v Trnave.

Čítať viac

P. Viktor Štefan Marsina (1896)

P. Viktor Štefan Marsina. Narodil sa v Žiline. Bol význačný profesor a historik. Pôsobil na rôznych františkánskych gymnáziach. Zomrel vo veku 49 rokov v Nižnej Šebastovej.

Čítať viac

13.02.

P. Fulgnec Jozef Ballun (1936)

P. Fulgnec Jozef Ballun. Pochádzal z Trstenej. Zomrel v Gary v USA vo veku 46 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 29 rokov, ako kňaz 22 rokov. Pochovaný je v USA.

Čítať viac

14.02.

Fr. Gerard Jozef Jadroň (1960)

Fr. Gerard Jozef Jadroň. Pochádzal z Ťapešova. Bol terciár. Zomrel vo veku 46 rokov. Pochovaný je v Ťapešove. Foto

Čítať viac

Fr. Salézius Jozef Šellinger (1998)

Fr. Salézius Jozef Šellinger. Pochádzal z Dolného Pialu. Pôsobil v Kustódii Svätá zem. Zomrel vo veku 84 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 58 rokov. Pochovaný je v Betánii - Jeruzalem, Izrael.

Čítať viac

15.02.

P. Leonard Karol Haller (1791)

P. Leonard Karol Haller. Pochádzal z Uherského Hradišťa. Bol kazateľ. Zomrel v Skalici vo veku 61 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov. Pochovaný je v Skalici.

Čítať viac

18.02.

P. Viktor Časár (1805)

P. Viktor Časár. Narodil sa v Bratislave. Zomrel vo veku 67 rokov v Eisenstadte, v Rakúsku. liturgista, ovocinár.

Čítať viac

19.02.

P. Viktorín Štefan Novajovský (1984)

P. Viktorín Štefan Novajovský. Pochádzal zo Spišskej Belej. Bol aktuálny definítor. Zomrel na následky autohavárie v Poprade vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 60 rokov, ako kňaz 51 rokov. Pochovaný je v Spišskej Belej. Foto

Čítať viac

21.02.

P. Demeter Štefan Janzsö (1937)

P. Demeter Štefan Janzsö. Pochádzal zo Szombathelyu. Zomrel v Nových Zámkoch vo veku 62 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 39 rokov. Pochovaný je v Nových Zámkoch.

Čítať viac

23.02.

P. Lazár Ján Močko (1791)

P. Lazár Ján Močko. Pochádzal z Radošinej. Bol kazateľ. Zanechal v rukopise obsiahle cirkevné dejiny v latinčine. Zomrel v Nových Zámkoch vo veku 65 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 54 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Nových Zámkoch.

Čítať viac

P. Ľudovít Ján Potocký (1936)

P. Ľudovít Ján Potocký. Nestor provincie. Pochádzal z Dubovej. Zomrel v Trstenej vo veku 84 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 46 rokov, ako kňaz 60 rokov. Pochovaný je v Trstenej.

Čítať viac

Fr. Evarist Tomašovič (1957)

Fr. Evarist Tomašovič. Pochádzal z Košolnej. Zomrel v Pittsburghu (USA) v službách Komisariátu provincie vo veku 75 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov. Pochovaný je v Pittsburghu (USA).

Čítať viac

24.02.

P. Krescenc František Dubovský (1991)

P. Krescenc František Dubovský. Pochádzal z Igramu. Bol aktuálny definítor. Zomrel v Myjave vo veku 76 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 52 rokov. Pochovaný je v rodnom Igrame.

Čítať viac

P. Peter Ján Záň (2010)

P. Peter Ján Záň. Narodil sa v Kamennej Porube. Študoval v Jeruzaleme, prednášal biblickú teológiu na Trnavskej univerzite. Bol členom slovenskej biblickej spoločnosti a sprievodcom mnohých púti do Svätej Zeme. Od roku 2004 až do svojho odchodu bol vikárom slovenskej františkánskej provincie. Zomrel v Bratislave vo veku 55 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 34 rokov ako kňaz 29 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Trnave na Kamennej ceste.

Čítať viac

26.02.

Fr. Šebastián Vidlička (1874)

Fr. Šebastián Vidlička zomrel v Trstenej.

Čítať viac

27.02.

P. Roger Anton Ženatý (1947)

P. Roger Anton Ženatý. Pochádzal z Chicaga. Zomrel v Pittsburghu v USA vo veku 41 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 16 rokov, ako kňaz 10 rokov. Pochovaný bol vo Valparaise (USA).

Čítať viac

28.02.

P. Urban Martin Prvý (1840)

P. Urban Martin Prvý. Pochádzal z Chtelnice. Bol význačný kazateľ. Zomrel v Nitre vo veku 65 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 40 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac