Josef Zrunek sa narodil ve Vnorovách v rodine miestného regenschoriho Karla Zrunka. Študoval na piaristickém gymnáziu v Kroměříži a na jezuitském gymnáziu v Trnave. Do františkánskej rehole vstúpil r. 1753 v Hlohovci, kde absolvoval noviciát (r. 1753–1754). Potom študoval filozofiu v Nižnej Šebastovej (r. 1755-1757), teológiu v Hlohovci (r. 1757-1761). Za kňaza ho vysvätili ešte ako študenta r. 1760. Jeho pôsobiskami sa stali kláštory Salvatoriánskej provincie v Žiline (r. 1761, 1766, 1778, 1780), Beckove (r. 1762), Skalici (r. 1763-1765), Gyôngyôsi (r. 1767) a vo Vacove (r. 1768-1769), v Kremnici (r. 1770-1772), Bardejove (r. 1773-1774), Okoličnom (r. 1775), Pruskom (r. 1776-1777), Prešove (r. 1781-1782) a v Nižnej Šebastovej (r. 1783-1789); všade pôsobil ako organista a hudobný pedagóg. Príležitostne aj kázaval.
Bol autorom hudobných zborníkov, ktorých úroveň možno porovnať s Roškovského prácami. Väčšinu z nich napísal v žilinskom konvente, kde pôsobil ako magister chorí. Pre jeho chór r. 1761 zostavil Liber Sacrorum (Kniha chorálových omší), ktorá obsahuje desať latinských chorálových omší a dvoje requiem. Sú komponované pre jeden hlas s organovým sprievodom. Identický ráz má zborník latinských chorálových piesní Praeconium Mariale (Mariánsky chválospev), ktorý obsahuje antifóny Alma Mater (Slávna Matka), Ave Maria (Zdravas Mária), Salve Regina (Zdravas Kráľovná), zhudobnené litánie a prosebné verše Tota pulchra es Maria (Celá krásna si Mária). Bohužiaľ dnes máme z tohto zborníka iba titulný list a predslov na jeho zadnej strane. No i tieto údaje sú vzácne, lebo aspoň vieme, že Zrunek taký zborník vyhotovil. V predslove sa priznáva, že nie všetky piesne sú jeho kompozíciami. Pozbieral ich ako usilovná včielka z rôznych dobrôt a zhromaždil ich do jednej pochúťky.
V kronike žilinského kláštora je záznam o tom, že v r. 1766 tam zostavil a či spísal viacero hudobných zborníkov. Pomáhal mu pritom známy františkánsky hudobník Edmund Pascha. Išlo o diela s nasledovným obsahom:
1. Omše, Requiem, antifóna Stella coeli. 2. Loretánske litánie vo viacerých variantoch, mariánske antifóny, ktoré sa spievali na konci kompletória, antifóna Tota pulchra. 3. Omše, iné piesne (árie), litánie, Tota pulchra na vianočné obdobie. 4. Requiem, s inými piesňami na Veľký týždeň. Okrem toho dal opraviť a do kože zaviazať staršie, už vyradené a ošúchané knihy o pauzách. Na veľkom chóruse dal vyhotoviť skriňu, do ktorej sa tieto a ostatné chorálne knihy ukladali.
V treťom zachovanom zborníku, v ktorom chýba titulný list, je desať omší a dve Requiem. Všetko po latinsky s organovým sprievodom. Notácia je päťlinajková. Ani tu nie všetky spevy sú Zrunekovými kompozíciami. V tých časoch si františkánski organisti skladby odpisovali, aby sa vo všetkých kláštoroch rovnako spievali.
Juraj Zrunek nebol len výkonným organistom, ale aj komponlstom a hudobným pedagógom. Rozbor jeho zborníkov ukázal, že popri kopistickej práci bol aktívny aj ako skladateľ. Už v predhovore zborníka Praeconium Mariale uvádza, že nie všetky skladby sú jeho dielom. Ich autormi boli popri zostavovateľovi N. Fojta, P. Bajan, A. Marmankovič a rakúski skladatelia. Okrem zborníkov je autorom dvoch vianočných omší v zborníku E. Paschu Harmónia pastoralis (Pastierska harmónia), Tola pulchra a väčšiny nôt Prosae pastoralis (Pastierske prózy) a maďarskej verzie vianočných omší, ktoré obsahuje zborník napísaný pre konvent v Gyôngyôsi Laboritium… quadripartitum (Štvorzväzkové dielo). Svojimi hudobnými zborníkmi sa zaraduje do série františkánkych hudobníkov v období baroka na Slovensku.
BIBLIOGRAFIA
Missae ordinariae et aliquae de Requiem, ac antiphona Stella coeli; Lytaniae Lauretanae multiplices, antiphonae post completorium per annum cantari solitae, et antiphona Tota pulchra; Missae, cantilenae, lytaniae et antiphona Tota pulchra pro festis nataliciis; Missae de Requiem cum suis cantilenis. Potiaľto sú záznamy z kláštornej kroniky v Žiline. — Praeconium Mariale, quod chorauli seraphico-mariani pie ac religiose proclamant. Divisum in tres partes. Pars I. continet: Alma, Ave, Salve, Regina. Pars II.: Litanias tam recentes quam antiquas. Pars III.: Versus sufrageneos seu Tota pulchra es Maria. Quod sic P. F. Georgius Zrunek sua industria in unum congessit impendens neMpe, Vt Vero sponso Chrlsto tVa In aeDe Perennent VoX, LaVs et IVblLVs Barbara Virgo pIVs (1761). Zachovaný je len titulný list, 36 x 22 cm. Opatruje sa v Matici slovenskej; Liber Sacrorum. Hic liber sacrorum relinquitur choro venerabilis conventus Solnensis a Patre Georgio Zrunek, organista et concionatore praefati conventus emerito, Anno 1781, Vypísané z predného prídoštia, lebo titulného listu niet. Latinský notovaný rukopis, 41,5 x 26 cm, 132 strán. Opatruje sa v Matici slovenskej.
LITERATÚRA
Historia domestica conventus Solnensis Fratrum Minorum … in ordinem redacta anno 1782. Záznam je pri roku 1766 na s. 72. Rukopis je fóliového formátu; Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio, 1979. s.198 a nasl.; Gajdoš, V. J.: Barokový hudobník Juraj Zrunek. Duchovný pastier, r.51, 1976, č.6, s.272-274; Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994, s.471; Kačic, Ľ.: Juraj Zrunek – autor Harmónie pastoralis? Hudobný život, r.26, 1989, č.26, s. 10.; LKKOS str.1538 spracoval Rudolf Hudec.
Ukážky na: ZRUNEK G. HARMONIA PASTORALIS, OPUS FRANCISCANUM / Gregoriana, Ritornello / M.Pospíšil
