Narodil sa pravdepodobne v Prešove. Do františkánskej rehole vstúpil r. 1737. Po ukončení teológie ho vysvätili za kňaza. Ako kazateľ a spovedník pôsobil vo viacerých kláštoroch Salvatoriánskej provincie (Nižná Šebastová, Hlohovec). V r. 1762—1765 bol gvardiánom hlohoveckého konventu a v r. 1774—1777 provinciálom Salvatoriánskej provincie.
Väčšinu života strávil v kláštore Nižná Šebastová. V tomto kláštore dňa 20.04.1757 gróf Ladislav Dubovaj založil fundáciu vo výške 1.000 rýnskych florénov, aby sa z ich úrokov, ročne 60 zlatých, v kláštore ustanovil jeden páter misionár, ktorého povinnosťou bolo ročne získať pre Cirkev aspoň šesť duší z odpadlíkov. P. Kapistrán Krajčinovský v r. 1757-1762 účinkoval ako jeho prvý misionár. Na misiách vypomáhali aj iní pátri. Chodili po farnostiach, kam ich farári pozvali. Vydržiavali niekoľko denné misionárske kázne, duchovné cvičenia, vyučovali katechizmus, osobitne sa venovali mládeži. Už v prvom roku (1757) obrátili 17 luteránov. Nasledujúceho roku už 48 duší. Postupne sa im práca tak darila, že obyvatelia niektorých dedín hromadne sa vracali do katolíckej Cirkvi. (Klušovce, Šalgovík, Ličartovce, Hervartovce a iné.)
Z jeho misionárskej praxe sa v odpise P. Dominika Mokoša zachoval ucelený súbor kázní: „Pro gloria Dei, honore B. V. Mariae ac veneratione OO. SS. cedant Exercitia spiritualia seu Sermones pro ss. Missionibus et pro omni eventu inservientes, ex variis authoribus excerpti et compilati“ (Duchovné cvičenia alebo kázne pre najsvätejšie misie zostavené z diel rôznych autorov na slávu Boha, na počesť Blahoslavenej Panny Márie a úctu všetkých svätých). Titul je síce latinský, ale kázne sú slovenské. Je ich 17. Prvá je všeobecná pre začiatok misií. Kázne o smrti, o súde, o pekle a o nebi (kázne eschatologické) majú po dvoch schémach. Ďalšie kázne sú na témy: o smrteľnom hriechu, o pokání (2), o nekajúcnikoch, o malom počte vyvolených (2), o láske k blížnemu a záverečná misionárska. Pripisuje sa mu i autorstvo misionárskej príručky Vkracene Wiučenj Čloweka Krestianskeho Katolickeho z nekterych Katechysmusuw, Od Gedneho Pana Patra Franťiskana Missyonara Ssebeského na nowo wgedno zebrane… S pridawkem Pisňjček, a Modlitieb tych, ktere na Swatych Missyach temer giž gsu obecne, vydane v Košiciach r. 1763. Slúžila ako pomôcka pre veriacich, ktorí sa zúčastnili na františkánskych misiách. Obe diela patria medzi významné práce františkánskej proveniencie z obdobia rekatolizácie, na ktorej sa Krajčinovský aktívne podieľal ako misionár. Takto prebiehala rekatolizácia po dedinách Šariša a na Spiši. No misionári zachádzali aj do vzdialenejších dedín. Páter Kapistrán bol šebešským misionárom do apríla 1762, lebo potom bol zvolený za gvardiána do Hlohovca. Po ňom ako misionári vynikli Dominik Mokoš a Kvido Pery. Spomínaná misionárska činnosť trvala do roku 1788. Zakázala ju vláda cisára Jozefa II.
Krajčinovský bol v rokoch 1774 -1777 provinciálom Salvatoriánskej provincie. Posledné roky života strávil v Nižnej Šebastovej. Keď umrel, v nekrológu o ňom poznamenali, že bol zásluhami slávny a pre čnostný život všetkými obľúbený. Pochovali ho v kláštornej krypte pod hlavným oltárom.
BIBLIOGRAFIA: Kázne misionárskej Pro glória Dei, honore B. V. Mariae ac veneratione OO. SS. cedant Exercitia spiritualia seu Sermones pro ss. missionibus, et pro omni eventu inservientes, ex variis authoribus excerpti et compilati. P. Capistrani Krajcsinovszki, Ord. minor. strict. observ. S. P. Francisci, Provinciae Hungariae SS. Salvatoris professi. Rukopis slovenských kázní o rozmeroch 22,2×18 cm, strán 201. Kázne sú v kolekcii rukopisov Dominika Mokoša, nateraz v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Tvorí tam IX. zväzok: Kázne misionárske; Vkracene Wiučenj Čloweka Krestianskeho Katolickeho z nekterych Katechysmusuw, Od Gedneho Pana Patra Franťiskana Missyonara Ssebeskeho na nowo wgedno zebrane; A predne k wetssy Cti, a Slawe Boha W trech Osobach Gedneho Y tež Pana a Spasytele nasseho Gežisse Krysta Negprednessyho u Otce Nebeskeho Prostrednjka a Primluwce nasseho; potom pak k vžitku Duchovnemu, negwic Mledežj widane. Spridawkem Pisňjček, a Modliteb tych, ktere na Swatych Missyach temer giž gsu obecne. Wytisstene w Kossycach w Ympressyj Academicke, Leta 1763. 8, strán 100. Doteraz jediný známy exemplár. Autorstvo Krajčinovského je nepochybné.
LITERATÚRA: Slovenský biografický slovník III. Martin 19S9, s.227; V. J. Gajdoš: Slovenské rukopisy Dominika Mokoša. Strojopis; V. J. Gajdoš: Slovenský ľudový kazateľ Dominik Mokoš. Katolícke noviny, r.88. 1973, č.i, s.6; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio. 1979, s. 103 a 104; LKKOS str. 749 sprac. RUDOLF HUDEC
