Po vyštudovaní fyziky sa hlásil k františkánom. Prijatý bol 09.11.1693 v kláštore Svätej Kataríny, kde bol noviciát pre slovenských kandidátov. Kirkay sa hlásil k slovenskej národnosti: natione Slavus. Prijal rehoľné meno Ľudovít. Za kňaza bol vysvätený okolo roku 1700, lebo diakonát prijal už v roku 1697, o čom jestvuje autentický záznam. Prvú správu o jeho kňazskom účinkovaní máme nie z kláštora, ale zo Šenkvíc, kde bol od konca roka 1708 a nevedno dokedy v roku 1709 správcom farnosti. Pravdepodobne tam bol kaplánom a po smrti miestneho farára prevzal načas administráciu. Potom bol gvardiánom v kláštoroch Ráb, Bratislava, Trnava, Nitra, Malacky a opäť Nitra, kde ho zastihla smrť.
Vo všetkých spomenutých kláštoroch zanechal rukopisné historické pamiatky. Sú dodnes cenným prameňom pre dejiny rehole, najmä však pre dejiny spomenutých kláštorov, no poučné sú aj pre najstaršie dejiny Slovenska, pre cirkevné dejiny a pre niektoré špeciálne otázky zo všeobecných dejín. Sú aj svedectvom Kirkayho slovenského národného zmýšľania. Na dôkaz jeho záujmu o históriu treba uviesť tie rukopisy alebo aj ukážky z nich, ktoré vlastnoručne písal. Niektoré Kirkayho rukopisy majú charakter kroník konkrétnych kláštorov. Preto pokračovali v nich aj iní kronikári. Všetko je písané po latinsky.
Keď bol Kirkay gvardiánom v Bratislave, v roku 1709 tam dokončili stavbu Loretánskej kaplnky, ktorá je tesne pristavená ku kláštornému kostolu. Kirkay vtedy vyhotovil pamätnú knihu: Protocollum aedificationis capellae Lauretanae, Posonii 1710. Sú v nej záznamy sponzorov stavby kaplnky. Desiatky uvedených dobrodincov tam majú pestro maľované rodinné erby. Tým je kniha cenným heraldickým dokumentom.
Za gvardiánstva v Rábe (Gyor v Maďarsku) v r. 1715 Kirkay dal základ kláštornej kronike: Prothocolum Conventus Jaurinensis. Má šesť častí. Najprv sú dejiny kláštora, potom záznamy o prijatých kandidátoch do kláštora, zoznam konvertovaných nekatolíkov a pod. Ďalší kronikári v knihe zapísali udalosti do roku 1782.
Pre nás je veľmi cenná kronika trnavského kláštora: Protocollorum venerabilis conventus Tyrnaviensis z roku 1717 (Zápisnica z ctihodného trnavského konventu). Sú v nej najstaršie dejiny kláštora, ale aj iných kláštorov na Slovensku. Aj tu v nej pokračovali ďalší.
Za prvého pobytu v nitrianskom kláštore napísal vyše 500 stranové dielo fóliového formátu: Arca chronologica antiquitatum, dokončená r. 1728. Kniha obsahuje všeobecné dejiny od najstarších čias, prechádza k cirkevným dejinám, pokračuje dejinami františkánov a končí dejinami Uhorska. Kirkay sa priznáva, že použil diela iných autorov. To sa vtedy všeobecne robilo. No kvôli dejinám františkánov preštudoval provinciálny archív v Bratislave a archív kláštora klarisiek v Bratislave. V úseku o pôvodných obyvateľoch Uhorska sa Kirkay stavia za autochtónnosť Slovákov v Uhorsku. Píše: „Slováci či Panóni (v tej dobe tiež uznávané pomenovanie Slovákov) boli prvými obyvateľmi Panónie (v zmysle Uhorska). Maďari, ktorí prišli zo Skýtie, si tu až neskoršie uzurpovali nielen sídla, ale aj panovanie.” Veľmi kriticky píše o Cigáňoch a o Židoch.
V Malackách v r. 1729 napísal: Historia universalis tam sacra, quam profana (Všeobecné dejiny náboženské i svetské). Obsahuje svetské i cirkevné dejiny. Kniha má osem častí. Osobitnú pozornosť venuje monasteriologii, hlavne kláštorom najrozličnejších reholí v Uhorsku. Aj keď to bola kompilačná práca, priniesol v nej veľa informácií o kláštoroch v Uhorsku i poznatkov o dejinách Slovákov.
Hoci páter Ľudovít Kirkay nenapísal diela, ktoré by sa dali zaradiť do slovenskej literárnej histórie, predsa ho treba spomenúť pre jeho historické práce, v ktorých je veľa poučného pre slovenskú minulosť. Písal o nej so zanietením, čím sa zaraďuje medzi nemnohých slovenských historikov a spisovateľov v prvej polovici 18. storočia, ktorí sebavedome písali o Slovákoch.
BIBLIOGRAFIA:
Protocollum aedificationis capellae Lauretanae. Posonii 1710. Fólio. Rukopis mal v provinciálnej knižnici v Bratislave značku: 6248; Protocolum Venerabilis Conventus Jaurinensis, Divo Stephano Protomartyri Dicati Honori, in quo continentur omnia acta memorabilia et notatu digna tam superioribus quam lectoribus. Conscriptore Patre Fratre Ludovico Kirkay, conventus huius venerabili immerito guardiano ac Provinciae Marianae indigno deffinitore habituali. Anno Domini 1715. Fólio. Pokračovalo sa do roku 1782. Strán 260. Rukopis bol v bibliotéke peštianskych františkánov: 1. 7. 14. K.; Protocolum Venerabilis Conventus Tyrnaviensis Ad Divum Iacobum Apostolum Patronum. In quo continentur omnia nová et vetera, quae sunt superioribus scitu necessaria. Conscripta Labore et Industria Adm. Vnd. Patris Ludovici Kirkay Guardiani, Provinciae sanctae Mariae Hungaricae Diffinitoris Habitualis. Anno Domini Currente 1717. Fólio. Pokračovalo sa skoro až do konca 19. storočia; Arca chronologica Antiquitatum. Continens mansiunculas rerum memorabilium Solo Pannonico Hungarici, ac in eo Ordinis Seraphici ab universali Diluvio mundi ad praesens Saeculum anni a Christo nato currentis 1728. Item Historia annalistica universalis ab Orbe condito ad Diluvium, ab eo ad praesens Saeculum, continens Seriem Imperatorum, Pontificum, Ordinum religiosorum, gentium et populorum ad Fidem salvificam Christi conversorum. Scriptore Fratre Ludovico Kirkay Franciscano, Provinciae Sanctae Mariae Hungaricae Professo. Fólio. Vyše 500 strán: Historia Universalis tam sacra, quam prophana, rerum memorabilium, ab Orbe condito usque od annum modernum currentem 1729. Tento názov je na druhom liste. Na prednom prídošti je poznámka: Pro Conventus Malaczkensis Archivio subscripsit Fr. Ludovicus Kirkay 1730. Fólio, strán 96 drobulinkého písma. Protokol Trnavského kláštora je v Okresnom archíve v Trnave.
LITERATÚRA:
V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s.98-100; LKKOS str. 664 sprac. Ľubomír V. Prikryl
