Pochádzal z hudobníckej rodiny. Jeho otec Jakub bol organistom v Starej Ľubovni. Študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci a filozofiu pravdepodobne na univerzite v Trnave a tam sa mohol stretnúť aj s františkánmi. 28.11.1755 vstúpil už ako absolvent filozofie do františkánskej rehole. V tom čase už bol kvalifikovaný organista, trubkár, ovládal hru na husle a bol dobrý spevák. Bol prijatý do kláštora Svätej Kataríny (pri Trnave), kde bol noviciát pre slovenských kandidátov. V originálnom zázname o prijatí do rehole sa o ňom poznamenáva, že bol rodom Slovák (Slavus) a že čiastočne vedel po maďarsky i po nemecky. Po ročnom noviciáte (1755-1756) absolvoval teológiu v Pešti (1757—1758) a v Bratislave (1759-1761). Za kňaza bol vysvätený 10.08.1759 v Trnave. Pôsobil vo viacerých kláštoroch Mariánskej provincie: v Nových Zámkoch (1761—1765), Bratislave (1765-1769, 1771-1773), Trnave (1769-1771, 1773-1776, 1778-1781), Pešti (1776-1778, 1784-1789) ako magister chóru, organista, inštruktor spevu a spovedník.
Počas jeho pobytu v Budapešti sa v tomto meste a v tej dobe dalo obísť bez dokonalej znalosti maďarčiny. Maďari tam boli menšinou medzi slovanskými (Slováci, Chorváti a Srbi) a nemeckými osadníkmi. Pre slovenských katolíkov práve v peštianskom františkánskom kláštore od prvej polovice 18. storočia až do konca 19. storočia bývali slovenské bohoslužby a slovenské kázne. Preto sa páter Pantaleón mohol uplatniť aj v tomto smere. V Pešti umrel na nákazu, ktorou sa nakazil vo vojenskej nemocnici, kde viedol duchovnú správu.
Pantaleón Roškovský sa vynikajúcim spôsobom zaslúžil o hudobnú kultúru na Slovensku. V druhej polovici 18. storočia prebiehala u františkánov akoby renesancia chorálu. Z tých čias máme hudobných skladateľov: Pavlína Bajana, Edmunda Paschu, bratov Dettelbachovcov a iných. Čestné miesto medzi nimi zaujíma Pantaleón Roškovský. Nielen ako organista a hudobný pedagóg, lež aj ako hudobný skladateľ.
Hlavnými skladbami Roškovského boli chorálne liturgické spevy: omše, ofertóriá, vespery, antifóny, litánie, Tota pulchra, Stella coeli, Tantum ergo, Rorate coeli, árie o svätých a pod. Nešlo vždy o originálne kompozície našich organistov a komponistov. Vtej dobe bolo bežné, že takéto spevy si hudobníci odpisovali zo starších zborníkov. Robilo sa to aj kvôli tomu, že v obidvoch provinciách (Salvatoriánskej a Mariánskej) samo provinciálne vedenie nariaďovalo, aby sa vo všetkých kláštoroch jednotne odbavovali všetky pobožnosti a aby sa aj všade rovnako spievalo. Preto boli vyhotovené a schválené isté prototypy chorálnych spevov a nápevov. V Mariánskej provincii taký zborník vyhotovil páter Gaudenc Dettelbach: Missale Romanum Mariano-Seraphicum, concentibus musicis legitime adornatus ex mandato venerabilis Diffinitorii restitutum, A. R. P. Eugénii Kosa ministri provincialis iussu editum, trium venerabilium patrum diffinitorum musicorum autoritate recognitum . . . 1770 (Bratislava).
P. Pantaleón bol všestranným hudobníkom a skladateľom. O jeho inštrumentálnych interpretačných schopnostiach svedčia zborníky so sakrálnou i profánnou tematikou, ktoré zostavil, najmä Cymbalum jubilationis (Cymbal plesania), Musaeum Pantaleonianum (Pantaleonovské múzeum). Obsahujú 700 rôznych skladieb, dokumentujúcich štýlový vývoj repertoáru pre klávesové nástroje od obdobia stredného baroka po ranný klasicizmus. Pre potreby rehole napísal ďalších päť zborníkov: Jubilus Seraphicus (Veľká serafínska radosť), Lyturgia franciscana (Františkánska liturgia), Hesperus choralis (Večerný chorál), Harmónia Seraphica (Serafínska harmónia), Cantica Dulcisona Mariano-Seraphica (Ľubozvučné mariánsko-serafínske piesne). Ich repertoár svojou náročnosťou presahoval schopnosti priemerných františkánskych hudobníkov, čo bolo pravdepodobným dôvodom odmietnutia jeho návrhu hudobnej reformy v Mariánskej provincii, ktorej realizáciou r. 1769 poverili P. G. Dettelbacha. Z jeho vlastných prác sa zachovalo iba päť omší: Missa B. M. V. in Coelos Assumptae (Omša na počesť Nanebovzatej Panny Márie, 1758), Missa Annuntiationis B. M. V. (Omša na sviatok Zvestovania Panne Márii, 1758), Missa in B (Omša B-dur, 1761), Missa S. Caecilae (Omša na počesť sv. Cecílie, okolo r. 1761) a Missa Solemnis (Slávnostná omša) pre soprán a koncertantný nástroj (pôvodne sa pripisovala J. Haydinovi), dve antifóny: Regina Coeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná, pred 1758), Offertorium de Resurrectione D. N. J. C. (Ofertórium na slávnosť Zmŕtvychvstania) a unikátna fašiangová paródia kláštorných Vešpier Vesperae Bacchanales (Bakchantské nešpory, 1768-1769). Pripísať mu však možno autorstvo ešte niekoľkých motet, ôsmich malých fúg a niekoľko omší, rekviem a Te Deum zo zborníka Lyturgia franciscana. Vo svojich raných prácach, spadajúcich do obdobia baroka, čerpal z hudobných prameňov františkánskej rehole, ale i z tvorby skladateľov tzv. rakúsko-viedenského okruhu. Neskôr sa priklonil ku štýlu klasicizmu, v duchu ktorého prepracoval i viaceré svoje staršie skladby. Na základe výskumu všetkých jeho diel sa predpokladá, že vyhotovil deväť hudobných zborníkov. Väčšina ich je v hudobnom oddelení Széchényiho knižnice v Budapešti. To preto, že P. Pantaleón Roškovský zomrel v Budapešti a jeho zborníky zostali v tamojšom kláštore, odkiaľ sa dostali na terajšie miesto. Na Slovensku máme od Roškovského zborník Cantica dulcisona Mariano-Seraphica. Sú to motety a árie o svätých. Zborník bol vo františkánskej knižnici v Bratislave. Teraz je v Matici slovenskej v Martine.
Pantaleón Roškovský sa u nás stal známym hlavne skladbou Vesperae Bachanales. Štruktúru tejto kompozície, ktorá sa môže nazvať kantátou, tvoria skutočné vespery podľa vtedajšieho kňazského breviára. Pretože u nás je to najvýznamnejšia Roškovského skladba, venujeme jej náležitú pozornosť. Liturgické texty sú nahradené poloprofánnymi textami a vyznievajú ako zábavná a vtipná paródia. Možno to vyčítať už z názvu skladby, lebo vespery sa dávajú do súvislosti s fašiangami, ktoré boli časom zábavy aj v kláštoroch. Treba vedieť, že aj v kláštoroch sa na fašiangy viacej dovoľovalo ako v ostatné dni roka. Istý druh rozptýlenia a veselosti, hojnejšie jedlo a duplovanú dávku vína povoľovali aj predstavení, ba do konca aj provinciálne štatúty. Zakazovala sa však nemiestna rozpustilosť, účasť svetských laikov na takých zábavách, ktoré sa nesmeli pretiahnúť dlho do noci.
Podstata obsahu je chválospev na Bakchusa, gréckeho boha vína i na víno samo. Pritom sú vtipné a žartovné aplikácie na rehoľných predstavených, na lektorov a na kazateľov. Čiže autor tohto diela si počas fašiangov robil žarty z rehoľných autorít, ktoré inak bývali brané veľmi vážne. Schéma vyzerá takto: Invokácia, päť žalmov s antifónami, kapitulum, hymnus, verzus s responzóriom, antifóna k magnifikatu, magnifikat, orácia a šesť komemorácií: na provinciála, na definitórov, na gvardiána, na vikára, na lektorov a na kazateľov. Vespery sú štvorhlasné, sóla aj tutti, doprevádzané čembalom.
Roškovský skladbu skladal v Trnave pravdepodobne v roku 1770. Čo sa však týka textu, určite na ňom majú svoj podiel aj klerici bohoslovci z trnavského kláštora, medzi ktorými boli viacerí hudobníci. Oni túto skladbu aj spievali v trnavskom kláštore na fašiangy v roku 1771.
Všetky texty v kantáte sú latinské. Ak by sa ich obsah niekomu videl azda nedôstojný názvu “vesperae”, treba vychádzať z tých čias a zvykov, ako je to vysvetlené v štúdii V. J. Gajdoša (pozri literatúru). No hudba je taká jedinečná, že zatieni aj prípadné nedostatky samotného textu. Hudobní historici konštatujú, že kompozícia je vynikajúcim dielom a takto o ňom píšu: “Pantaleón Roškovský bol výborný hudobník a skladateľ . . . Nedatovaný signovaný autograf Roškovského skladby Vesperae Bachanales je po každej stránke kuriozitou a patrí medzi najzaujímavejšie pramenné nálezy k dejinám slovenskej hudby 18. storočia … V devätnástich hudobne uzavretých, štýlové aj druhové rozmanitých častiach dokázal skladateľ majstrovsky pretaviť impulzy barokovej a neskorobarokovej svetskej i duchovnej vokálnej hudobnej tvorby, najmä Händla a majstrov talianskeho a viedenského okruhu” (dr. M. J. Terrayová).
Umeleckú hodnotu Roškovského Vešpier možno posúdiť aj z nasledovných skutočností. Odzneli už na verejnom koncerte v rozhlase. Nahráte sú aj na gramofónovej platni. Pri ich realizácii bolo treba urobiť isté úpravy. Prepisy, rekonštrukciu a spartáciu urobila dr. M. J. Terrayová. Vypracovanie čembalového partu a dokomponovanie sláčikového sprievodu pre koncertné predvedenie sú dielom Š. Németa-Šamorínskeho. Takto upravené Vesperae Bachanales mali premiéru v rámci Bratislavských hudobných slávností 05.05.1968 v bratislavskej Redute. Účinkovali madrigalisti pri Slovenskej filharmónii. Dirigoval L. Holásek. Druhé verejné predvedenie bolo 10.12.1968 v bratislavskom rozhlase. Napokon vo februári 1971 sa Roškovského Vešpery dostali aj na gramofónovú platňu (Supraphon, Praha) pod názvom: Pantaleón Roškovský: Bakchantské nešpory. Účinkoval súbor L. Holáseka; Texty na platni sú originálne latinské.
Záujem o Roškovského dielo je aj v zahraničí. Hudobný historik C. E. Hatting z Dánska skúmal v Budapešti najmä dva Roškovského zborníky: Musaeum Pantaleonianum a Cymbalum jubilationis, o ktorých definitívne rozhodol, že ich autorom je skutočne Pantaleón Roškovský. Hatting píše: „Z deviatich zväzkov sedem obsahuje výlučne duchovné vokálne skladby. Tieto, ako aj dva zborníky kompozícií pre klavír, určite spísal františkán P. Pantaleón Roškovský.” Je to hodnotné svedectvo o hudobnom diele pátra Pantaleóna Roškovského, ktorým sa rozmnožuje menoslov slovenských barokových hudobných skladateľov.
BIBLIOGRAFIA
Musaeum Pantaleonianum. Zborník organových a čembalových skladieb rôznych komponistov. Je v Széchényiho knižnici v Budapešti, značka Ms. Mus. 749; Cantica dulcisona Mariano-Seraphica seu XXX motettae et XX ariae de sanctis per annum. 2-das; Jubilus Seraphicus seu offertoria . . . Adjunctis motettis sanctorum, antiphonis de B. M. V. per annum, lytaniis lauretanis cum Tota pulchra, Stella coeli, Rorate coali desuper cum Tantum ergo. Studio et opera P. R. Uvedená knižnica, značka Ms. Mus. 751; Hesperus choralis seu Vesperae . . . adjunctis lytaniis lauretanis cum Tota pulchra . . . Studio et opera P. Pont. Op. VI. Tá istá knižnica, značka Ms. Mus. 752; Cymbalum jibilationis seu divertiuncula organo musica . . . Elucubrata et compilata per P. Pánt. R. op. VII. Tá istá knižnica, značka Ms. Mus. 753; Harmónia seraphica seu Missae . . . Adjunctis totidem antiphonis, offertoriis ritu musico dispositis. Studio et opera P. Pánt. Ros . . . Opus IX et ultimum. Tá istá knižnica, značka Ms. Mus. 754; Missa solemnis a soprano col orgue concertatis. Ad chorum conventus Pestiensis. Tá istá knižnica, značka Ms. Mus. 1755. Potiaľto údaje preberám z registrácie dr. M. J. Terrayovej. Ďalej odpisujem z Orlovej knihy Roškovského zborník, ktorý je na Slovensku: Cantica dulcisona Mariano-Seraphica seu XXX Mottettae et XX Ariae de Sanctis per annum. Quas in ecclesiis Fratrum minorum publico usui Provinciae Marianae in Hungaria exhibet Páter Pantaleón Roszkovskj, Ordinis et Provinciae eiusdem alumnus professus, et organoedus. Organa cum voce cantante pro choro venerabilis conventus Posoniensis. Zborník je venovaný vtedajšiemu provinciálovi Kajetánovi Hruškovičovi (1771-74). Teda v tých rokoch Roškovský zborník vyhotovil. Ide pravdepodobne o prvé spracovanie tohto zborníka pre bratislavský kláštor, lebo vyššie uvedené Cantica dulcisona majú poznámku: 2-das (secundas), čiže druhé spracovanie pre kláštor v Pešti; Vesperae Bachanales a 4 vocibus: canto, alto, tenore, basso a col cembalo concertis. Composée par P. Pantaleone Francescano. (Trnava 1770.) Latinský notovaný rukopis o rozmeroch 33,5 x 22 cm. Päť voľných zložiek (party) o šiestich listoch. Zborník je od leta 1970 v Matici slovenskej v Martine.
LITERATÚRA
D. Orel: Hudebni památky františkánske knihovny v Bratislave. Bratislava 1930, 68 n.; L. Burlas: Baroková ária a pastorela. Dejiny slovenskej hudby. Bratislava 1957, 143; M. J. Terrayová: Nové údaje o Paňtaleónovi Roškovskom. Slovenská hudba 10, Bratislava 1968, 105-108; M. J. Terrayová na obale gramofónovej platne Vesperae Bachanales napísala hlavné údaje o živote Roškovského a o jeho hudobnom diele; Československý hudebni slovník R Praha 1965, heslo; V. J. Gajdoš: Doplnky k životopisu a dielu Pantaleóna Moskovského. Musicologica Slovaca 2, Bratislava 1970, 131-156; Gajdoš, V. J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio, 1979, s. 154-158; C. E. Hatting: Haydn oder Kayser? Eine Echtheitsfrage. Die Musikforschung herausgegeben von der Gesellschaft fuer Musikforschung. Kassel 1972, Jhg XXV, Heft 2, 182-187.; Kačic. L.: Pantaleon Roškovský. Hudobný život r. 21, 1989, č.9, a 10 a nasl.; Elschek. O: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava 1996, s. 105 a nasl. ; LKKOS str 1172 spracoval Rudolf HudecFuga Super Ite Missa est Nativiatis (MP3)
Ukážky:
Musica Aeterna, CD Old Christmas Music from Slovakia, Opus 1993)
Divertimenti Pastorelli con Variazioni
