Po vysviacke v Trnave r. 1938 účinkoval v trnavskom františkánskom kláštore ako katechéta, zástupca riaditeľa III. rádu sv. Františka, kazateľ a spovedník. Ako prefekt, správca internátu a gymnaziálny profesor pôsobil v Malackách, v roku 1947 bol animátorom bohoslovcov v Žiline a v roku 1948 sa stal v Trnave katechétom, zástupcom riaditeľa Tretieho rádu svätého Františka z Assisi, kazateľ a spovedník.
Po likvidácii kláštorov v roku 1950 sa stal kaplánom v Žiline, v roku 1951 sa stal správcom fary v Tepličke nad Váhom, v roku 1956 v Divine, v roku 1961 v Rajci a v roku 1966 v Strečne. Od roku 1973 bol na odpočinku v Martine a neskôr v Charitnom domove v Beckove, kde aj zomrel 19.11.1991. Pohrebné obrady sa konali 21. novembra 1991 v Beckove a v Strečne ho potom 23. novembra pochoval pomocný biskup a generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. František Rábek, neskorší vojenský ordinár.
Publikoval predovšetkým vo Františkánskom obzore a v Serafínskom svete. V stati „Prozreteľnosť Božia a zlo vo svete“ (1936) vysvetľuje základnú diferenciu medzi fyzickým a morálnym zlom. Mravné zlo dopúšťa Boh preto, aby sa mohla nehatene uplatniť slobodná vôľa človeka, no a táto, keďže je limitovaná, nemôže sa vždy uplatniť v pozitívnom zmysle. Keby človek nemal slobodnú vôľu, jeho činy by nemali mravnú cenu. V rozsiahlej štúdii „Kristus Kráľ sociálny“ (1937) poukazuje na význam sociálnej dimenzie Krista: je pri základe skutočne novej spoločnosti založenej na spravodlivosti a láske, bez neho takáto zásadná transformácia prirodzenej a svetskej spoločnosti nieje možná. Krista nazval prvým „socialistom”, veľkým sociálnym osloboditeľom a príkladným sociálnym vodcom. Kristus však nie je len subjektom, strojcom sociálnej reformy, ale aj základom novej sociálnej budovy, vnútornou, ontologickou podmienkou autentického sociálneho života.
LITERATÚRA:
LKKOS str. 926 spracoval Ján Letz
