Patril pravdepodobne do Mariánskej provincie, lebo noviciát si odbavoval v kláštore Svätej Kataríny okolo r. 1740, kde prijal rehoľné meno Teodoz. Z toho vplýva, že bol rodom Slovák, lebo tento noviciát bol len pre slovenských (resp. moravských) kandidátov. Slovenskosť dokazuje aj jeho ďalšia činnosť.
Za kňaza bol vysvätený 15.04.1748. Na provinciálnej kapitule 15.08.1756 bol disponovaný do Nových Zámkov, kde pôsobil ako slovenský kazateľ a zachoval sa nám od neho cyklus slovenských pôstnych kázni: „Conciones de passione Domini nostri Jesu Christi sub figura Samsonis (Kázne o umučení nášho Pána Ježiša Krista, predobrazeného v osobe Samsona, 1757). Názov, úvod a tituly siedmich kázní sú latinské, ale samotné kázne sú slovenské. Jazyk je pravdepodobne typom vtedajšej stredoslovenčiny. Rukopis tvorí zošit o 47 stranách. Na titulnom liste je latinsky poznamenané, že kázne boli písané a kázané v r. 1757, ale na konci poslednej kázne je opäť latinsky pripísané, že sa tak stalo v Nových Zámkoch. Pochopiteľne vo františkánskom kláštore. Autor sa priamo nikde neuvádza, ale dá sa zistiť, že tam vtedy slovenským kazateľom bol P. Teodoz Rakoványi. Rukopis kázní sa našiel v knižnici novozámockého kláštora ešte pred jeho likvidáciou r. 1950. Slovenské kázne pátra Teodoza Rakoványiho sú pozoruhodné aj preto, že ide o najstaršiu literárnu pamiatku v slovenskom jazyku, ktorá vznikla a jej text odznel z kazateľne v Nových Zámkoch.
Toto mesto sa neprávom pokladalo za mesto s bezvýznamnou slovenskou menšinou. Už v prvej polovici 18. st. tam bola sila slovenského obyvateľstva. V tamojšom františkánskom kláštore sa stále odbavovali bohoslužby so slovenským spevom a kázňami. Dokladom národného povedomia novozámockých Slovákov v polovici 18. st. je aj nasledujúca skutočnosť. Pri kláštore bolo založené bratstvo sv. Františka, tzv. kordigeri či pásikári (terciári), ktorí vykonávali záslužné náboženské a sociálne skutky. Zo začiatku slovenskí a maďarskí terciari mali spoločné bratstvo a jednotné vedenie. Ale pre nezhody si Slováci vymohli priamo u františkánskeho provinciála v Bratislave úplné odlúčenie od maďarských terciárov. Formálne sa tak stalo v r. 1750. Tento problém prišiel riešiť sám provinciál.
Rakoványiho kázne vznikli krátko po uvedenej udalosti. Obsah kázní sú hlboko premyslené úvahy o Kristovom utrpení s praktickým poučením pre kajúci a čnostný život kresťanov katolíkov, bez barokového pátosu a zveličovania.
V r. 1777 bol páter Teodoz gvardiánom v Nitre. Posledné roky strávil v kláštore Svätej Kataríny (1780-82), kde bol zaslúžilým kazateľom a magistrom slovenských klerikov novicov. V tej funkcii tam aj zomrel na porážku. Jeho slovenské kázne v Nových Zámkoch ho právom zaraďujú medzi popredných slovenských františkánov.
BIBLIOGRAFIA:
Conciones de passione Domini nostri Jesu Christi sub figura Samsonis. Compositae et dictae anno 1757. Ersek UjVarini Anno ut supra. (Kázne o umučení nášho Pána Ježiša Krista, predobrazeného v osobe Samsona. Zostavené a kázané v r. 1757 v Nových Zámkoch.) Slovenský rukopis o veľkosti 22,5 x 18 cm, strán 47.
LITERATÚRA:
V.J. Gajdoš: Úchytky z františkánskej knižnice v Nových Zámkoch. Strojopis.; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 146-7; LKKOS str. 1143 spracoval Július Pašteka
