Do rehole Menších bratov – františkánov Mariánskej provincie vstúpil 01.09.1839 v Malackách. Vtedy prijal meno Tomáš. Počas noviciátu v Malackách si Lukáči v knihách, čo tam v knižnici po ňom zostali, slovensky zapisoval rozličné veselé príhody a pesničky.
Našlo sa vpísané v jednej knihe v kláštornej knižnici v Malackách: „Ja Fr. Tomáš (Lukáči) najprv som býval v izbe tretej od magistra, potom bol som veľká šelma, mosel som ísť do špelunky od školy druhej, lebo som Zenobiusovi Miklošovičovi ze Šelpíc zemanovi de eadem theologie doktorovi Klčovanensis pod vrbama, poleno dreva do tej špelunky hodil, nech ho pes vezme, abych ho darmo nespomenul; potom ma akuzoval ten gyermek, musel som sa prenášať a odtiaľ zas ho Gervasius Fuknay aeque zeman dobre vytrepal a pustil mu blchu do ucha, išol ho magistrovi akuzovať. Potom on išol do špelunky a ja do jeho izby, ktorá je druhá od kríža. NB. Ten istý Marcin Miklošovič de quo supra, chodat bol ze Šelpíc, preca rozumu nemal, ale neni čuda, lebo bol starý, mal už 25 rokov a na rodnom liste mal napísané, že 21, lebo mu farár 4 odpustil, a keď ho sem vezli, otec mu hovoril, že tú cestu domov netrafí, kade sem išol, lebo sa báli, aby sa nenavrátil.” O tomto Zenobiusovi je v kláštorných materiáloch záznam, že noviciát nevydržal a že ho prepustili „ob debilitatem ingenii et defectum votorum”, teda pre slabé nadanie a chybu reči.
P. Lukáčiho vysvätili za kňaza r. 1842. Bol gymnaziálnym profesorom a venoval sa prírodným vedám, takže bol členom zoologickobotanickej spoločnosti vo Viedni a členom kráľovskej uhorskej fyzikálnej spoločnosti v Budapešti.
Známe sú jeho oslavné básne na narodeniny a meniny P. Martiniána Farmadyho, ktorý bol tiež profesorom a jedno za druhým tri razy voleným provinciálom. (1875-1884). Bezpochyby medzi týmito dvoma profesormi boli bratské a priateľské vzťahy. Ich výrazom sú Lukáčiho básne. Sú napodobeninami klasických foriem (elegické distichon, hexametre a iné). Pretože Lukáči bol „Trnavan”, ako sám o sebe napísal, a nateraz poznáme päť jeho oslavných latinských básní, hoci sa dlhšie zdržoval v neslovenskom kláštore, predsa patrí medzi slovenských františkánov.
BIBLIOGRAFIA: ODE in NATALEM XLIV et Baptismalem Onomasim Admodum Reverendi Patris GEORGII MARTINIANI FARMADY Ordinis Sancti FRANCISCI Provinciae Sanctae Mariae Hungariae Professoris Gymnasii emeriti actualis MINISTRI PROVBiCIALIS in Tesseram perpetui Cultus Oblata Per P. Thomam Lukátsy 1876. Kismarton. Typis Eduardi Diek 1876. 4, 8 s.; GENETHLIACON in NATALEM LXV et Baptismaiem Onomasim Admodum Reverendo Patri GEORGIO MARTINIANO FARMADY Ordinis Sancti Francisci Provinciae Sanctae Mariae Hungariae Professori Gymnasii Emerito actuali MINISTRO PROVINCIALI in Tesseram perpetui cultus oblatum Per P. Thomam Lukátsy 1877. Kismarton, Typis Eduardi Diek 1877. 4 ,8 s.; CORONA e FLORIBUS XIII De Horto Conventus Kismartonensis. Honoribus Admodum Reverendi Patris GEORGĽ MARTINIANI FARMADY Ordinis Sancti Patris Francisci Provinciae Sanctae Mariae Hungariae Professoris Gymnasii Emeriti actualis MINISTRI PROVINCIALIS in ONOMASI ET NATALI 23. APRILIS 1878. Eidem Oblata A P. Thoma Lukátsy. Kismarton. Typis Eduardi Diek. 1878. 4, 10 s.; DESCRIPTIO ORAE KISMARTONENSIS HONORIBUS Admodum Reverendi Patris GEORGII MARTINIANI FARMADY Ordinis Sancti Francisci PROVINCIAE SANCTAE MARIAE HUNGARIAE PROFESSORIS GYMNASII EMERITI EX-COMISSARII VISITATORIS GENERALIS ACTUAUS MINISTRI PROVINCIALIS in. Tesseram Sinceri Cultus pro Onomasi facta Per P. Thomam Lukátsy. 1879. Kismarton. Typis Eduardi Diek. 1879. 4, 10 s.; CARMEN LYRICO-BUCOLICON QUOD ADMODUM REVERENDO PATRI GEOROIO MARTINIANO FARMADY Ordinis Sancti Francisci PROVINCIAE SANCTAE MARIAE HUNGARIAE PROFESSORI GYMNASII EMERITO Ex-COMISSARIO VISITATORI GENERALIS ACTUALI MINISTRO PROVINCIALI Pro Onomasi Cecinä P. Thomas Lukátsy. 1880. Kismarton, Typis Eduardi Diek. 1880. 4 , 8 s.
LITERATÚRA: V. J. Gajdoš: Františkánska knižnica v Malackách. Bratislava 1943, 112 n; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio. 1979, s.113 – 114; LKKOS str. 839 spracoval Július Pašteka
