Presný dátum jeho narodenia ani vstupu do rehole nepoznáme. Mohol sa narodiť okolo r. 1690. Pôsobil vo viacerých konventoch Salvatoriánskej provincie (Prešov 1724 – 1726, Hlohovec 1728 – 1730, Kremnica 1737 – 1741, 1747, Pruské 1745 – 1750), zväčša ako gvardián a kazateľ, ale krátko zastával i funkciu magistra novicov v Pruskom v r. 1748 – 1750. V r. 1734 – 1737 bol zvolený za provinciálneho definitóra a v neskoršom období dostal titul čestného definítora. Podľa tzv. alternatívnej voľby zastupoval Slovákov.
Patril medzi najvýznamnejších uhorských františkánskych historikov. Na základe niekoľkoročného štúdia v konventných knižniciach a archívoch napísal dejiny Salvatoriánskej provincie a jej konventov pod názvom: „Historia seu compendiosa descriptio Provinciae Hungariae Ordinis Minorum S. P. Francisci tituli Sanctissimi Salvatoris (Dejiny alebo skrátený opis uhorskej františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa). Pracoval na nej až do smrti. No jeho rukopis ešte poprezeral, poopravoval a podopĺňal P. Demeter Hosszúmezei, profesor františkánskej teológie v Košiciach. Dielo vyšlo v Košiciach r. 1759 s povolením provinciála P. Bartolomeja Maradu.
Práca má podobnú skladbu ako dejiny Mariánskej provincie od Eugena Košu. V prvej časti opisuje vývoj provincie, píše o provinciálnych predstavených, o provinciálnych kapitulách a o iných pozoruhodných udalostiach, týkajúcich sa provincie. Táto časť má samostatné stránkovanie strán 4 plus 74 (takéto členenie uvádza Gajdoš). V druhej časti ho dopĺňa historickým prierezom dejinami jednotlivých konventov, z ktorých skoro polovica (šestnásť z tridsiatich troch) sa nachádza na území dnešného Slovenska a jeden v Uherskom Hradišti na Morave, ostatné v terajšom Maďarsku, prípadne v rumunskom Sedmohradsku.
História kláštorov sa pravidelne začína zmienkou o minulosti mesta, charakteristikou kraja, obyvateľstva a pod. Nasledujú vlastné dejiny kláštorov, potom sa zaoberá stavbou kostola, kaplniek, oltárov, kryptami, náboženskými spolkami pri kláštore, aké školy bývali v kláštoroch, dobrodinci kláštorov, prístavbami a opravami kláštorov najmä po požiaroch a podobne. No nevynecháva ani osudy a utrpenie rehoľných bratov, ktoré vystali za rozličných vojen a náboženských prenasledovaní. Na konci je vždy zoznam predstavených kláštorov (gvardiánov) v chronologickom slede od začiatku kláštora až do r. 1758.
Práca obsahuje veľké množstvo citácií z už neexistujúceho archívneho materiálu a je nepostrádateľným prameňom pre dejiny väčšiny františkánskych kláštorov na Slovensku, z ktorých časť v tej dobe patrila Salvatoriánskej a časť Mariánskej provincii a tým je jej význam dostatočne zdôvodnený.
Františkánske kláštory svojou bohatou históriou neboli len náboženskými strediskami vzhľadom na bohoslužby, na kázanie Božieho slova a na vysluhovanie sviatostí. Kláštory boli aj kultúrnymi, výchovnými a sociálnymi centrami. No v nemalej miere zohrali významnú úlohu aj pri tvorení slovenských literárnych a národných hodnôt. Fridrichova história sa tak svojou pramennou hodnotou radí medzi najvýznamnejšie diela slovenskej františkánskej historiografie.
BIBLIOGRAFIA:
HISTORIA SEU COMPENDIOSA DESCRIPTIO PROVINCIAE HUNGARIAE ORDINIS MINORUM S. P. FRANCISO, Strictioris Observantiae, militantis sub Gloriosissimo TITULO SANCTISSIMI SALVATORIS. AUTHORITATE NICOLAI V. PONTIFICIS MAXIMI Olim a Savo Hungariae fluvio ad Scythiam usque, et Mare Tartaricum extensae, IN DUAS PARTES DIVISA Continens ORTUM, et PROGRESSUM ejusdem, Conventuumque ac Residentíarum in quibus hodie Fratres Altissimo famulantur. OPERA, et STUDIA R. P. F. URBANI FRIDRICH, Deffinitoris Habitualis, et Provinciae Chronologi, ex Bullis Summorum Pontificum, Diplomatibus Regum, et pervetustis Manuscriptis, ac aliis literariis documentis in utilitatem Fratrum Almae hujus Provinciae collecta, et compilata. CASSOVIAE, Typis Academicis Societatis JESU, Anno M.DCC.LIX. (1759). Fóliový formát.
LITERATÚRA:
V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s.60 – 61; LKKOS str 363 spracoval Rudolf Hudec; F. A. Jurčovič: Františkáni na Slovensku, str. 42, Trnava 2001.
