Hoci pochádzal z Moravy, do františkánskej rehole sa hlásil na Slovensku. Prijatý bol 12.09.1839 v kláštore v Beckove. V slovenských kláštoroch sa celkom asimiloval, ako viacerí moravskí rodáci, čo sa od dávna prihlasovali do slovenských kláštorov. Filozofiu študoval v Kremnici, teológiu v Hlohovci a v Skalici. Za kňaza bol vysvätený v r. 1844. Krátko pôsobil v Kremnici ako kazateľ, organista a učiteľ. Kvôli vyššiemu vzdelaniu 16.07.1846 v skalickom kláštore na verejnej dišpute obhajoval tézy z celého kanonického práva.
Hlavný význam pátra Václava Neterdu spočíval v jeho misionárskej činnosti vo Svätej zemi a v Egypte, kam odišiel z hlohoveckého kláštora r. 1850. Okrem iného býval tam spovedníkom pútnikov najrozličnejších slovanských národov.
Na prvú návštevu z misií do Hlohovca prišiel v auguste 1862. Túto udalosť zverejnili v časopise Cyrill a Method v dec. 1862, č. 41. Autorom článku je istý Janko Gbelský. Z jeho správy vyberám niekoľko viet: „Hlohovec, 17.08.1862. Naše mestečko bolo po niekoľko dní tak šťastlivé, mať uprostred seba jednoho slávneho muža, Slovana, kňaza, vierozvesta. Je to velebný otec rádu sv. Františka pod menom Václav Neterda. Už jako bohoslovec túžil neprestajne po úrade vznešenom missionárskom, aby mohol celý svoj život spojiť i na nesnadných nebezpečných miestach s miláčkom jeho Ježišom: a preto na úpenlivé prosby jeho za príčinou jeho prirodzených telesných i duševných síl a výborných vlastností bol k ťažkému nebezpečenstvu misionárskeho úradu medzi Turkov a pohanov do svätej zeme a Afriky čo Apoštol, čo svätej viery rímsko -katolíckej hlásateľ vyslaný. S pomocou božou vyhnul šťastlivé všetkým hroziacim nebezpečenstvám smrti, až bol od bratov kláštorníkov missionárskych v Egypte, mesta Alexandrii za Vrchnieho (Guardiana) jednohlasne zvolený.
Po 12 rokoch prvý raz prišiel medzi svojich starodávnych bratov, hnaný túžbou, jich, jako aj svoju milovanú opustenú starú mamičku aspoň na niekoľko týždňov navštíviť. On hovorí a píše osem rečí. Bol on v Kaire priam vtedy, keď tam pred rokom hrozné prenasledovanie kresťanov zúrilo. Cestoval k nám cez Rím; zastavil sa u sv. Otca Pápeža, ktorý ho veľmi milostivo prijať ráčil.
Tento horlivý missionár vyhybuje darobným malicherným rozprávkam; kde ale platí niekomu nábožné naučenie dať, tam on obetuje s najväčšou ochotnosťou celé dni jako sme to sami tuná skúsili. Pobožní kresťania šli jako na audienciu k nemu, a on žiadneho bez potešenia neprepustil. On košele na sebe nenosí, bradu zarastlú i fúzy. Okrem denných modlitieb každú noc od dvanástej až do dvoch hodín modlitby vykonáva. Po navštívení svojich milých pôjde opäť na svoje určené miesto, do Alexandrie. Tam zamýšľa zostať ešte asi tri roky a potom sa chce vrátiť do provincie salvátorskej. Srdce človekovi až horí, keď sa s ním shovára. Svojou nepretvárenou prívetivosťou, poníženosťou, nábožnosťou a prostosrdečnosťou prezradzuje, že mu Duch Svätý svojimi darmi v hojnej miere nadeliť ráčil. Daj Boh, aby takýchto svätého zápalu za svätú Cirkev plných mužov čím viac bolo”. Autor: Janko Gbelský.
P. Václav Neterda sa na Slovensko už nevrátil, lebo umrel v Káhire. Svojou činnosťou a životom v cudzine robil dobré meno aj slovenským františkánom, z ktorých prostredia sa na také významné postavenie dostal.
LITERATÚRA:
V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, str. 126-127; LKKOS str. 991 spracoval Rudolf Hudec
