Používal pseudonymy: Fr Minor, Fr Vševlad, Pankrác Gajdoš, Raslav Bulhar, Máňan, aj skratky: VJG, Jg, -v, fm, pégé.
Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku r. 1920 sa stal knihárskym učňom v Trnave. Do gymnázia začal chodiť v Skalici r. 1921. Do nižších tried gymnázia chodil aj v Trnave. Františkánom sa stal 25.08.1924 v Trnave. Vtedy prijal meno Pankrác, ktoré však dôsledne používal v poslovenčenej forme Vševlad. Po ročnom noviciáte 1924/25 strávil rok ako študent privatista vo františkánskom kláštore v Malackách. Gymnázium ukončil v Skalici maturitou 11.06.1929. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v r. 1929-1933. Popri teológii študoval od r. 1931 aj odbor knihovedy na Filozofickej fakulte pražskej univerzity a získal kvalifikáciu na vyučovanie esperanta. Kňazskú vysviacku mal 24.09.1932 v Trnave. V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Počas tohto štúdia absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Mníchove r. 1935 a Budapešti r. 1937. R. 1939 vykonal študijnú cestu po Taliansku. Za doktora filozofie bol promovaný 18.03.1939.
V rokoch 1938-1946 vyučoval ako stredoškolský profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde pôsobil až do svojho núteného odchodu. Potom pôsobil na štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch v školskom roku 1946-1947. Popritom bol sedem rokov lektorom knihovedy na univerzite v Bratislave v rokoch 1940-1947.
Po poprave pána prezidenta J. Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku (Podrobnejšie). V noci zo 14. na 15.09.1947 ho zatkli. Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27.12.1949 v Bratislave, rozsudok znel na 9 rokov väzenia a 5 rokov straty občianskych práv. Po amnestii r. 1953 mu skrátili trest o 6 mesiacov. Vo väzniciach (Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mladá Boleslav, Valdice) si odpykal celý trest 8 a pol roka. Prepustili ho 15.03.1956. Po prepustení z väzenia sa usadil v Mani.
Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponnyovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach. Z Matice slovenskej ho aj napriek týmto výsledkom r. 1958 prepustili. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave 30.05.1972. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc (Maňa, Bernolákovo, Holíč, Radošovce, Hontianske Trsťany, Jasová, Michal pod Žitavou, Vieska nad Žitavou, Nové Zámky, Prešov). Od r. 1959 žil ako dôchodca vo svojom rodisku.
Bol mimoriadne plodným autorom a členom viacerých vedeckých a kultúrnych spoločností. V r. 1935 založil v Bratislave časopis františkánskych bohoslovcov s názvom „Františkánsky obzor“. Svojimi štúdiami prispieval do viacerých odborných časopisov a zborníkov a hojne písal aj do dennej tlače a popularizačných časopisov. Jeho historický výskum v odvetviach knihovedy, histórie, literárnej histórie, filozofie, jazykovedy a hudobnej vedy sa sústreďoval predovšetkým na poznávania františkánskych knižníc a archívov, a to domácich, sčasti aj zahraničných. Prevažnú časť jeho diela tvorí história. Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole, A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach. Gajdošove historické práce, zamerané heuristicky, vyniesli na svetlo mnoho nových poznatkov, opravili doterajšie poznanie a sú bohatým podnetom pre výskum v rozličných vedných odboroch.
Tak objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok (glagolské pergamenty), spísal inkunábuly františkánskych knižných fondov, podal materiály pre štúdium filozofie a teológie na františkánskom generálnom štúdiu v Trnave a na iných františkánskych učilištiach, uverejnil viac slovenských alebo slovenčiacich textov, všímal si slovenského pôsobenia františkánov na Slovensku i medzi Slovákmi v maďarskom prostredí a osobitne sa venoval skúmaniu podielu slovenských františkánov na tvorbe slovenskej literatúry. V tejto súvislosti upozornil na viaceré rukopisné kázne zo 17. a 18. storočia. Monograficky spracoval život a dielo Jána Abrahamffyho, Imricha Terchoviča, Pavlína Bajana, Dominika Mokoša, Aniána Dobšoviča, a iných.
Pre dejiny hudby osvetlil život a dielo Pavlína Bajana, Pantaleóna Roškovského, Edmunda Beňoviča, Edmunda Paschu, Adama Marmankoviča, Juraja Zruneka, Jozefa Reháka a iných. Objavil rukopisný hudobný zborník z roku 1730 (tzv. Uhrovecký zborník). Tento čin hudobní historici pokladajú za jeden z najcennejších a najzaujímavejších pramenných objavov posledných rokov (Rybarič). Na základe nájdenej Lisztovej knižnej pozostalosti v Pešti a príslušných archívnych materiálov vo františkánskych kláštoroch v Bratislave a v Malackách si získal hlavnú zásluhu o vyjasnenie vzťahu Franza Liszta k františkánom.
Pre slovenskú literárnu históriu sú zvlášť cenné Gajdošove práce spojené s nájdením časti knižnice a archívu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (1961). Urobil súpis objavených kníh a rukopisov. Medzi nimi bol aj dotiaľ neznámy rukopisný zoznam kníh pre budúcich kňazov (Nová bibliotheca theologica selecta), ako aj rukopis prednášok o poľnohospodárstve (Perceptiones de agrorum cultu), ktorý Gajdoš preložil do slovenčiny. V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A. – Bernoláka. Po r. 1970 nemal už príležitosti publikovať doma, dokonca sa pod jeho menom nesmelo ani citovať v iných dielách, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade. Jeho najvýznamnejšia kniha pre nás františkánov “Františkáni v Slovenskej literatúre” bola vydaná v Cleveladne, Ohio.
Posledné roky strávil u príbuzných v Máni. Zomrel v nemocnici v Bratislave 11.05.1978. Pochovaný je v rodnej obci. Zaslúži si našu najhlbšiu úctu a vďaku.
Publikoval tieto práce (Pre úsporu miesta sa tu neuvádzajú všetky Gajdošove práce, vytlačené, v strojopisoch i rukopisoch. Pre tú istú príčinu aj v uvedených záznamoch sú niektoré bibliografické údaje skrátené alebo vynechané):
1. Z oblasti Bibliografie
História: Hodegus – Phosphorus. (Trnavský sbomik 1935); Františkáni v Skalici. (Slovenský deník 1. mája 1937); Františkáni na Svätej Kataríne. (Slovák 29. augusta 1937); O mníchovi, čo bol pri zakladaní „Tovarišstva”. (Kultúra 9, Trnava 1937); Kázavalo sa vo Svätom Antone slovensky? (Kultúra 9, Trnava 1937); Spor Slovákov a Maďarov o prvé miesta v kostole. (Slovenský denik, 27. júla 1937); Zadunajskí Slováci ako voliči roku 1860. (Slovenský deník 8. augusta 1937); Listy Andrejovi Hlinkovi do väzenia. (Slovák 31. októbra 1937 a Vianoce 1937); Sedliacka revolúcia v Malackách roku 1820. (Slovenský denik 20. augusta 1938); Slováci v Gyongyosi. (Slovenský denik 27. januára 1938); O zaniklom kostole sv. Michala v Trnave. (Slovenský deník 9. septembra 1938); Príspevok k revolučným rokom 1848-49. (Zem, Bratislava 1938); Františkáni na Záhorí (Almanach Spolku záhorských akademikov v Malackách, 1938); Castrum doloris civitatis Tyrnaviensis. (Kultúra, Trnava 1939); Memorandum a františkáni v Malackách. (Sborník Spolku záhorských akademikov H. Bratislava 1942, 25-34); Slovenské vzkriesenie v Trnave v 17. storočí. (Duchovný pastier 23, 1941); Z minulosti františkánskych škôl na Slovensku. (Výročná správa františkánskeho gymnázia v Malackách 1941-42); Svätý Reparát mučeník. Krátky životopis a dejiny jeho telesných pozostatkov vo františkánskom kostole v Bratislave. (Skalica 1943); Sväté schody pri františkánskom kostole v Malackách. (Nové Zámky 1947); Útoky proti slovenskému cíteniu pod falošnou zámienkou. (Historický sbomik V, 1947); Doklady o náboženských sporoch v 17. storočí. (Historický sborník V, 1947); Niekoľko pohľadov do minulosti obce Kmeťovo. (Duchovný pastier 40. 1965); Pamiatky po Andrejovi Kmeťovi v Prenčove. (Matičné čítanie 19. januára 1970); Slovenský rodoľub Móric Alster. (Bibliografické štúdie E, Martin 1971); Bola v Bratislave kolíska sv. Alžbety? (Katolícke noviny 3. marca 1974); Iba v strojopise: Františkáni na slovensko-moravskom pomedzí; Františkáni na Slovensku v stredoveku; Príspevok k dejinám sedliackej vzbury na Spiši; Poľský humanista Lukáš Luboviecky v Skalici; Poľskí konfederáti na Slovensku.
2. z oblasti literárnej histórie:
Nové mená v dejinách našej spisby. (Slovenské pohľady 58, 1942); Slovenské kázne neznámeho jezuitu. (Duchovný pastier 23, 1942); Život a dielo Jána Abrahamffyho. (Turčiansky Sv. Martin 1942); Abrahamffyho Fakule horíci. (Duchovný pastier 39, 1964); Kto je autor Hory zlatej serafínskej? (Literárnohistorický zborník II-III, 1945-46); Zabudnutý Štúrov pomocník. (Kultúra 16, Trnava 1944); Dokumenty o Tobiášovi Masnikovi. (Slovenská literatúra 12, 1965); Tri neznáme spisy Vojtecha Gazdu. (Literárny archív 1969); Poznámky k literárnemu dielu Antona Benčiča. (Literárny archív, 1969); Pavlín Bajan 1721-1792. (Zborník Záhorského múzea v Skalici II, Skalica 1971); Barokový kazateľ Pavlín Bajan. (Katolícke noviny. Veľká noc 1971); Slovenské rukopisy Kristiána A. Jonáša. (Duchovný pastier 47, 1972); Slovenské rukopisy Štefana Augustiniho. (Duchovný pastier 48, 1973); Slovenské rukopisy Jána K. Kabareca. (Duchovný pastier 48, 1973); Slovenský ľudový kazateľ Dominik Mokoš. (Katolícke noviny r.88 7. januára 1973); Barokový kazateľ Imrich Terchovič. (Duchovný pastier 51, 1976); Kto bol spisovateľ S. M. Žilinský? (Katolícke noviny 15. augusta 1976); Fráter Teodul Zelenič a jeho rodisko. (Katolícke noviny 27. júna 1976); Slovenské rukopisy Pavlína Bajana. (Strojopis); Slovenské rukopisy Dominika Mokoša. (Strojopis); Slovenské rukopisy Imricha Terchoviča. (Strojopis); Belzebubova rotula. (Strojopis); A XVI. század elso felébol származó magyar nyelvemlék. (Magyar nyelv 68, Budapest 1972); Patrí Bartolomej Maróda do slovenskej literatúry? (Kalendár Jednota 1977), a iné.
3. z oblasti jazykovedy:
Pre dejiny slovenského jazyka majú mimoriadny význam štúdie: Skalický fragment moravskej legendy. (Kultúra, r.4, 1932), Slovenské bohoslužby vo františkánskom kostole v Budapešti (Kultúra, r. 11, 1939), Slovenský text zo 14. storočia. (Literárno-historický sborník 4, 1947); Slovenské glosy v latinskom misáli zo 16. storočia. (Historica Slovaca I-II, 1940-41); Slovenské kázne neznámeho jezuitu (Duchovný pastier, r.23, 1942); Historické pozadie slovenských rukopisných textov v latinskej liturgickej knihe zo 16. storočia. (Historický sborník 4, 1946); Slovenský text zo 14. storočia. Modlitba v kódexe Manipulus florum z františkánskej knižnice v Bratislave (Literárnohistorický sborník, r.4, 1947); Úryvok z legendy o sv. Cyrilovi vpísanej v prvotlačí Lactantii Firmiani De divinis institutionibus libri septem, Venezia 1493, v majetku františkánskeho kláštora v Skalici (Duchovný pastier, r.38, 1963); Latinská prvotlač s nárečovými rukopisnými textami. (Duchovný pastier 39, 1964); Starodávne pokusy o všejazykový atlas. (Duchovný pastier 40, 1965); Medicejský glagolský kódex (Slávia, 1966); Najstarší slovenský text o Panne Márii. (Katolícke noviny 12. mája 1974); To isté trocha skrátené v Listoch Sv. Františka, Pittsburgh, september 1974; Slovenský text z druhej polovice 16. storočia. (Strojopis).
4. tematika o A. Bernolákovi:
Po stopách bernolákovcov v Oponiciach. (Duchovný pastier r.36, 1961); Neznámy; Anton Bernolák (spoluautor Karol Markovič). (Duchovný pastier 37, 1962); Správa o Bernolákovom bibliografickom spise. (Bibliografický zborník, Martin 1962); Bernolákov predhovor v rukopise Nová bibliotheca. (Duchovný pastier 37, 1962); O Bernolákových rečových znalostiach. (Duchovný pastier 37, 1962); Jazykovedné diela v Bernolákovej knižnici. (Duchovný pastier 37, 1962); Neznámy Anton Bernolák (Knižničná pozostalosť A. Bernoláka). (Duchovný pastier, r.37, 1962); Rukopis Antona Bernoláka. (Duchovný pastier 39, 1964); Bernolákov rukopisný epigram. (Slovenská literatúra, 1964); Anton Bernolák v Čeklisi. (Duchovný pastier 42, 1967); Bernolákov rukopis o poľnohospodárstve. (Agrikultúra 1964); Anton Bernolák: Náuka o poľnohospodárstve. Z latinského rukopisu preložil Vševlad J. Gajdoš. (Bratislava 1964); Knižnica Antona Bernoláka. (Martin 1970).
5. z oblasti filosofie:
Františkánska filozofia na Slovensku. (dizertačná práca, Bratislava 1937, rozmnožená ako samizdat r. 1973); Príspevok k dejinám scotizmu. (Františkánsky obzor 3, 1937); Liberum arbitrium podľa ctih. Jána Duns Scota. (Františkánsky obzor 9, 1942-43); Ctihodný Duns Scotus, (Serafinsky svet. Kremnica 1932).
6. z oblasti knihovedy:
Dva české prvotisky na Slovensku. (Bratislava VIII, 1934); Biblia Ex libris Joannis Sarcandri. (Časopis katolíckeho duchovenstva 76, Praha 1935); Český Nový zákon z roku 1497. (Revue Bratislava XI, 1937); Slovenské súkromné knižnice a archívy (Kultúra, r.12, 1940), Františkánska knižnica v Malackách. (Bratislava 1943); Staroslovenské pamiatky vo františkánskych knižniciach na Slovensku. (Kultúra 16, 1944); Neznáme trnavské tlačivo zo 17. storočia. (Kultúra 16, Trnava 1944); Knihovedné poznámky zo života slovenského misionára. (Slovenská národná knižnica 3. 1947); Neznáme knižka z roku 1738. (Slovenská národná knižnica 3, 1947); Verejná národná knižnica v Bratislave. (Knižnica 10, 1958); Katalógy Apponyiovskej knižnice v Oponiciach (Z minulosti knihy na Slovensku, Martin 1959); Doklady pre počiatky kníhtlače Popis tlačí potulných tlačiarov z fondu Zayovskej knižnice. (Duchovný pastier, r.36, 1961), Poznámky k dejinám františkánskej knižnice v Košiciach. (Duchovný pastier 36, 1961); O slovenských kníhtlačiaroch v Ríme. (Duchovný pastier 36, 1961); Doplnky k súpisu skalických tlačí. (Duchovný pastier 38, 1963); Doklady o počiatkoch kníhtlače na Slovensku. (Duchovný pastier 36, 1961); Niekoľko exlibrisov zo Zayovskej knižnice. (Cirkevné listy, 1964), Úchytky z farskej knižnice v Tvrdošovciach. (Duchovný pastier, r.39, 1964). Medicejský glagolský kódex. (Slávia 35, Praha 1966); Breviár v Medicejskom glagolskom kódexe. (Duchovný pastier 41, 1966); Z dejín františkánskej knižnice v Skalici. (Skalica 1968); Zayovská knižnica v Uhrovci. (Knižničný zborník I, 1968); Oponická knižnica. (Martin 1971); Skalické inkunábuly. (Skalica 1972); Bohatá tradícia slovenskej knižnej kultúry. (Katolícke noviny 8. októbra 1972); Doklady o knižnej kultúre kartuziánov na Slovensku. (Prvá časť vyšla v Moste XXII, Cleveland 1975); Book Production and Libraries of the Carthusians in Slovakia. (SLOVÁK STUDIES XVI., Rím, 1976, str. 185-200); Úchytky z františkánskych knižníc: Nitra, Nové Zámky, Kremnica, Šebeš, Žilina sú v strojopisoch; Incunabula bibliothecarum Ordinis fratrum minorum in Slovensko (Prvotlače františkánskych knižníc na Slovensku). Strojopis.
7. z oblasti dejín hudby:
O hudobných pamiatkach v kláštorných knižniciach. (Kultúra 8, Trnava 1936); Hudobné pamiatky v Malackách. (Slovenský rozhlas 3, 1942); Zbierka slovenských tancov a pesničiek z prvej polovice 18. storočia. (Slovenská hudba 4, 1960); Historicky o Uhroveckej zbierke. (Slovenská hudba 9, 1965); Historicky o Uhroveckej zbierke. (Slovenská hudba 9, 1965); Dva hudobné zborníky zo 17. storočia. (Musicologica Slovaca I, 1969); Rukopisná podoba Cantus Catholici. (Katolícke noviny 23. februára 1969): Doplnky k životopisu a dielu Pantaleóna Roškovského. (Musicologica Slovaca II, 1970); K slovenským textom vo Vianočnej omši (Pascha). (Matičné čítanie 16. marca 1970); Hudobné zborníky Pavlína Bajana. (Musicologica Slovaca III, 1971); Spomienka na hudobného skladateľa Pavlina Bajana. (Katolícke noviny 30. júla 1972); Hudobné zborníky P. Bajana (Musicologica Slovaca, r.4, 1972); Slovenské texty v Paschovej Vianočnej omši. (Katolícke noviny Vianoce 1973); Novozámocký slovenský spevník. (Katolícke noviny 3. marca 1974); Barokový hudobník Adam Marmankovič. (Duchovný pastier 50, 1975); Barokový hudobník Juraj Zrunek. (Duchovný pastier 51, 1976); Pergamenový hudobný kódex zo 16. storočia. (Duchovný pastier 50, 1975); Barokový hudobník Jozef Rehák. (Strojopis); Ernest Schumera 50 ročný. (Lidové listy. Praha, 14. januára 1933); Dva listy Figuša-Bystrého. (Slovenský deník 9. januára 1938).
8. tematika o Franzovi Lisztovi:
František Liszt, jeho, otec a františkáni. (Kultúra, r.10, 1938); František Liszt a františkáni. (Budapešť 1936). Práca vyšla aj vo Františkánskom obzore 2, Bratislava 1936, ako príloha; napokon celá práca bola prepracovaná a do nemčiny preložená; Die Liszt — und die Albachgasse in Pressburg. (Neue Pressburger Zeitung 7. a 9. marca 1937); Bol Liszt diakon a terciár? (Slovenský rozhlas 2, 1941); Františkánska tradícia v rodine Františka Liszta a Malacky. (Sborník Spolku záhorských akademikov 2, 1942); Zu den Beziehungen Franz Liszts zur Slowakei. (Carpatica Slovaca I-II, 1943-44); Knižná pozostalosť Fr. Liszta. (Duchovný pastier 37, 1962); War Franz Liszt Franziskaner? (Studia Musicologica VI, Budapest 1964); Bol Fr. Liszt františkánom? (Literárny almanach Slováka v Amerike, 1966; to isté Literárny almanach Slováka v Amerike, Middletown 1966; to isté skrátene v Slovenskej hudbe 12, Bratislava 1968); Franz Liszt und Stanislaus Albach. (Burgenländische Heimatblätter 33, Eisenstadt 1971); Slovenská spomienka na Františka Liszta. (Katolícke noviny 21. novembra 1971).
POUŽITÁ LITERATÚRA
Gajdoš, V.J.: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979. s.63- 67.; LKKOS str.377 spracoval Róbert Letz.
