Do rehole Menších bratov františkánov vstúpil r. 1761 v Hlohovci. Po štúdiu filozofie a teológie v Košiciach ho r. 1769 vysvätili za kňaza. Pastoračnú činnosť začal v r. 1769 v Stropkove ako kazateľ a kveštár. V tých istých funkciách pôsobil aj v Pruskom (1770-74) a v Nižnej Šebastovej (1774-1788). Tu bol najprv kazateľom vo filiálnych kostoloch. Miestny kláštor bol farnosťou s filiálkami.
V r. 1777 bol vymenovaný za hlavného misionára. Ako kazateľ pôsobil takmer v celom Šariši, na Spiši a v Zemplíne. Vo svojej misijnej práci sa zameral na obracanie luteránov na katolícku vieru. V archíve kláštora v Nižnej Šebastovej existovali podrobné záznamy o misionárskej činnosti tamojších pátrov. Zásluhy mal na tom práve P. Kvido Pery, ktorý od r. 1782 viedol v konvente špeciálnu kroniku (Protocolum missionaristicum Venerabilis conventus Sebessiensis – Misijný protokol ctihodného konventu v Nižnej Šebastovej), kde zaznamenával všetky správy o misijnej činnosti miestnych františkánov. No správy o misiách sú aj v iných písomnostiach, ktoré ešte neboli dostatočne využité pre dejiny rekatolizácie východného Slovenska.
Rekatolizačná činnosť šebešských františkánov vyplývala aj zo špeciálnej fundácie, ktorú v r. 1757 založil šľachtic Ladislav Dubovaj s cieľom, aby sa jeden páter mohol sústavne venovať rekatolizácie luteránov. Prvým misionárom bol P. Kapistrán Krajčinovský, neskoršie P. Dominik Mokoš, po ňom P. Kvido Pery. Mávali aj pomocných misionárov. Kázavali v dedinách, kde bolo veľa nekatolíkov, dávali tam duchovné cvičenia, vyučovali katechizmus a pre mládež držali osobitné katechézy. Stávalo sa, že sa celé obce naraz navracali do katolíckej Cirkvi. Šariš, Spiš, Zemplín a iné časti až na poľskej strane boli napospol rekatolizované.
Počas misií P. Kvido predniesol množstvo kázní, z ktorých sa zachovala iba jedna z r. 1782: Herma pro Festo ss. Nominis Mariae et patrocinio eiusdem Ecclesiae Sebessiensis (Kázeň na sviatok Najsvätejšieho Mena Panny Márie, patrónky kostola v Šebastovej). Za panovania kráľa Jozefa II. bola v r. 1788 misionárska činnosť zakázaná. P. Kvido sa potom stal kaplánom vo Vecheci. Napokon sa vrátil do Nižnej Šebastovej, odkiaľ chorý odišiel do Prešova, kde na vodnatieľku zomrel. Jeho misionárska činnosť bola tak významná, že ho treba zaradiť medzi popredných slovenských františkánov.
BIBLIOGRAFIA:
Protocolum Missionaristicum Venerabilis Conventus Sebessiensis Ordin. Min. Reform. S. P. Francisci Provinciae SS. Salvatoris in Hungaria. Ad suum ordinem redactum, et descriptum anno 1782-do Die 26. Junii per Patrem Quidonem Pery, ejusdem Instituti et Provinciae Missionarium actualem Publicum, cum adjuncto Socio Missionis Sacrae P. Cajetano Wrabel. Latinský rukopis fóliového formátu. Priamo misionárskej činnosti sa týka 70 zapísaných strán. Ostatné sú biskupské a pápežské privilégia pre misionárov; Sermo pro Festo ss. Nominis Mariae et Patrocinio ejusdem Ecclesiae Sebessiensis. Slovenský rukopis kvartového formátu o 7 stranách.
LITERATÚRA:
V. J. Gajdoš: Úchytky z františkánskej knižnice v Šebeši. Strojopis.; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio. 1979, S.134 – 135; LKKOS str. 1070 spracoval Rudolf Hudec
