Narodil sa 02.10.1891 v Likavke. Pochádzal z chudobnej rodiny. Detstvo prežil v Hornej Lehote na Orave. Tam začal chodiť do ľudovej školy, no dokončil ju v Trstenej. Štúdium na gymnáziu mu umožnili františkáni najprv v Trstenej, vyššie triedy absolvoval v Malackách. Do františkánskej rehole vstúpil 03.09.1906 v Trnave a prijal rehoľné meno Libor. Po filozofických štúdiách v Malackách a po dokončení teológie v Bratislave bol 05.02.1914 vysvätený za kňaza.
Pastoračnú činnosť začal v kláštore v Ostrihome. Prvý rok počas svetovej vojny suploval lektora teológie v Hlohovci a v Bratislave. V r. 1915-1918 bol lektorom filozofie v Malackách. Po politickom prevrate v jeseni 1918 sa stal v Malackách gvardiánom kláštora. Okrem povinností v kláštore venoval sa národno – osvetovej práci v meste. Bol prvým učiteľom slovenčiny na meštianskej škole v Malackách. Aj inak pomáhal zorientovať sa občanom v nových politických pomeroch po vojne r. 1918.
V r. 1922 bol menovaný za konzultora Komisariátu, ktorý sa utvoril z františkánskych kláštorov tej časti Mariánskej provincie, ktoré zostali na Slovensku. V tom istom roku začal v Malackách vydávať, redigovať terciársky časopis „Serafínsky svet“. Keď bola v r. 1924 utvorená samostatná slovenská františkánska provincia Najsvätejšieho Spasiteľa, stal sa jedným zo štyroch jej definítorov. Nasledujúci rok bol poverený spravovaním farnosti v Malackách. V r. 1925 založil a redigoval časopis „Priateľ dietok“. Používal pseudonymy Otecko, L M Oravský, Redaktor.
Z Malaciek prešiel za gvardiána do Kremnice, kde účinkoval v rokoch 1927-1945. Tam preniesol aj redakciu a administráciu obidvoch spomenutých časopisov. Keď bol v r. 1946 poverený správou Svätozemského komisariátu v Prešove, presťahovala sa tam tiež redakcia, ale redaktorstva sa zriekol. V Prešove pri redakcii Serafínskeho sveta založil vydavateľstvo, nazvané Františkánske literárne podniky, kde sa vydávali knihy prevažne františkánskych autorov. Zväčša išlo o preklady. V tom období pôsobil aj v Ríme a v Assisi. Sľubný rozmach bol zarazený na jar r. 1950, keď boli rehoľníci sústredení a náboženská tlač zakázaná. Internácii rehoľníkov v r. 1950 sa mu podarilo vyhnúť. Od r. 1951 bol správcom farnosti Liptovský Ondrej a od r. 1954 Liptovská Teplička.
P. Libor Mattoška zanechal trvalé stopy svojho kňazského a literárneho pôsobenia v slovenskom národe. „Serafínsky svet“ udržoval najmä terciárov pri serafínskych ideáloch, v láske k Bohu a blížnym. „Priateľ dietok“ slúžil formovaniu duší a charakteru školskej mládeže. Dospievajúce dievčatá nachádzali duchovnú zbraň v jeho prednáškach pri duchovných cvičeniach.
Najširšie ľudové vrstvy dostávali duchovnú potechu v jeho kázniach počas misií. Pôsobil i pri výchove františkánskeho dorastu. Kňazom pomáhal niesť ich zodpovedné bremeno ako exhortátor pri exercíciách. Písaním divadelných hier riešil pálčivé otázky mravné, sociálne, zápas svetla s tmou o nadvládu dobra. Všetka jeho spisba stojí v službách viery a národa. Nezastupiteľhé je aj jeho miesto ako vydavateľa a redaktora časopisov. R. 1922 začal vydávať časopis pre františkánskych terciárov „Serafínsky svet“, ktorý redigoval do r. 1944. V r. 1936-1938 mal zábavnopoučnú prílohu „Naša mládež“. Najviac starostlivosti venoval časopisu pre deti „Priateľ dietok“, ktorý vydával a redigoval v r. 1925-1948 a dal mu vynikajúcu literárnu i výtvarnú úroveň. V tej dobe to bol najobľúbenejší a najrozšírenejší detský časopis. Založil pri ňom aj edíciu Knižnica Priateľa dietok. Do časopisov prispieval mnohými poviedkami, rozprávkami, poučnými článkami. Vychoval niekoľko generácií katolíkov a vykonal neoceniteľnú prácu pre povznesenie náboženského a mravného života na Slovensku. Možno povedať, že zasahoval do národného a kultúrneho ruchu veľmi záslužne. Mal úprimnú radosť z každého úspechu, z každej získanej duše pre vec božiu a národnú. Zomrel v nemocnici v Ružomberku 30.08.1958, kam ho previezli z liečenia v Korytnici.
BIBLIOGRAFIA: Len samostatné vydania: Elienne. (Dejepisná hra z čias prenasledovania katolíkov v Anglicku, v piatich dejstvách.) Ružomberok 1921; Malý breviár (pre terciárov). Malacky 1926; Po cestách života. (Knižka pre katolícke dievky, rodičov a vychovávateľov.) Kremnica 1929; Učebné osnovy náboženstva rím. kat. pre meštianske školy na Slovensku (spoluautor Andej Kliman). Trnava 1932; Misijná pamiatka. (Myšlienky a úvahy). Kremnica 1935; Katolícke dievča vo svete. (Sprievodca, radca a ochranca dievčen. mládeže). Kremnica 1936; Prvé a posledné sv. prijímanie. (Hra v troch dejstvách z dôb francúzskej revolúcie). Kremnica 1937; Cesta radosti (Vianočná divadelná hra v štyroch dejstvách.) Kremnica 1938; Eucharistia, svety a ľudia. (Opis svetových eucharistických kongresov v Kartágu, v Dubline a v Budapešti.) Kremnica 1938; Presadený kvet. (Vianočná divadelná hra zo života vysťahovalcov vo Francúzsku.) Kremnica 1940; Prerušená hra. (Humoreska v jednom dejstve.) Kremnica 1941; Otecko odkazuje. (Výchovné rozhovory pre mládež.) Kremnica 1941; Kvietky. Kalendár slovenských žiačok na škôl. rok 1941-42. Kremnica 1941; Ľalia medzi tŕním. (Príručka pre duševný život dievčat.) Kremnica 1942; Myšlienky o tlači. Prešov 1946; Otecko rozpráva. (Rady a pokyny, ako sa stať zbožným, dobrým a osožným.) Prešov 1946; Srdcom i jazykom. Každodenné modlitby a spevy v kostole a doma. Prešov 1946. Pod krížom. (Rozjímania čiže rozhovory duše s ukrižovaným Ježišom.)
LITERATURA.
Autobiografia (strojopis) do roku 1938; C. Lepáček: P. Libor Mattoška jubiluje. Slovák 5. februára 1939; B. Randa: P. L. Mattoška. (K jeho kňazskej dvadsaťpäťročnici.) Františkánsky obzor 5, Bratislava 1939; J. V. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre, Cleveland – Ohio r. 1979 str. 117-119.; LKKOS str. 898 –899 spracoval Ivan Chalupecký
Svätá omša z Trstenej – 100. výročia kňazstva pátra Mattošku OFM
