P. Erazmus Ján Sedlák, OFM

Študoval v rokoch 1937-1942 filozofiu a teológiu vo františkánskom učilišti v Žiline, neskôr tu pôsobil ako profesor teológie. Venoval sa aj misijnej a charitatívnej službe v nemocnici. Za kňaza ho vysvätili r. 1941. Tragicky zahynul pri exkurzii v horách v okolí Žiliny. Úzko spolupracoval s časopisom klerikov Františkánsky obzor, vydávaným v Žiline. V ňom publikoval aj väčšinu svojich štúdií. Bol nádejným filozofom. Z oblasti dejín filozofie je dôležitá jeho štúdia „Z estetiky ctih. Jána Dunsa Scota“ (Františkánsky obzor. r. 10, 1944, č.3, s.9-103), v ktorej vyzdvihol celistvosť estetického chápania tohto mysliteľa a jeho hlboký prienik do podstaty tvorivého činu. V štúdii „Jasnou stopou českého myslenia“. K osobnosti Rudolfa I. Malého predstavil vzostupnú líniu tohto filozofa od Malebrancheovej filozofie až po jeho rozhodný obrat ku Kristovi, predstavenú najmä v diele „Kríž nad Európou“ (1935). Etickým otázkam krásna sa venoval v rozsiahlej štúdii „Krásno a mravnosť“. K problému etiky a estetiky (Františkánsky obzor, r.8, 1942/1943. č.2-4). Krása je preňho skutočná, nadzmyslová vlastnosť vecí, ktorá sa poznáva rozumom. Zmysly nemôžu oceňovať a ohodnocovať krásno „in se”, samo osebe, ale sú nevyhnutnou cestou k jeho poznaniu. Dôsledne rozlišuje objektívnu stránku krásna (to, čo samo osebe je krásne) a subjektívnu stránku (to, čo v nás prebúdza pocit ľúbosti). Iba v jednote týchto dvoch stránok možno spoznať krásu predmetu v jeho aktuálnej danosti a transcendentnej hĺbke. Podľa neho každý umelec je zodpovedný predovšetkým za seba ako mravná osobnosť a jeho tvorba, živená umeleckými zážitkami, sa musí podriadiť imperatívu mravnej osobnosti. Poznanie krásna má byť pre nás zmyslom, ktorý nám otvára nekonečnú perspektívu duchovného života. V štúdii „Kresťanstvo a umenie“ (r. 10, 1944, č.2) poukazuje na veľké, doteraz nevyužité možnosti kresťanského umenia a na tradičné spojenie s kresťanstvom, tak ako ho predstavil F. Schiller. Ďalšie jeho práce: „Vývoj a ustálenie vzťahov medzi mendikantmi a svetským klérom“ (Františkánsky obzor, r.5, 1939, s.77-82); „Zásluhy františkánov o zdokonalenie štúdia Svätého písma“ (Tamtiež, r.5, 1939, č. 4); „Nová estetika“ (Tamtiež, r. 10, 1944/1945, č. 2-4); „Výhrady proti umeniu“ (úryvok z dizertačnej práce, Tamtiež, r. 14, 1947, č. 1).

LITERATÚRA: T. Zúbek: Odišiel dobrý kňaz. Františkánsky obzor, 1949.; LKKOS str. 1206-1207 JÁN LETZ

SERAFÍNSKY SVET

ROČNÍK XXIV. NOVEMBER—DECEMBER ČÍSLO 11.—12.

P. L. Mattoška:

Nedopísaná kniha

Biblia a „collstock” boli nástroje, s ktorými sa vybral sv. Bonifác medzi pohanských Frízov. Bibliou zasial medzi nich kresťanstvo, collstockom ich naučil domy stavať.

Dnešný dobrý kňaz má byť majstrom tisíc remesiel. Jeho dielňou je škola, kazateľnica, spovedelnica, spolková miestnosť, nemocnica. Preto kňaza ťažko nahradiť. Svet sa neobíde bez kňaza. Telo potrebuje lekára a duša tiež. Kňaz, ako lekár duší, musí byť skutočne odborníkom a nie fušerom. Strata na živote kňazstva bolestne sa dotýka celej Cirkvi.

Serafínska slovenská rodina nevychádza akosi z cintorína. Len nedávno sme tam uložili Otca Chryzostoma a zasa sa ozvali smútočné akordy „Circum dederunt” v malackom kláštornom kostole. Pochovávali sme mladého kňaza, rehoľníka, profesora posvätnej bohovedy Dr. P. Erazima Sedláka.

Dve tragédie medzi krátkym odstupom času. Jeden sa sklátil ako vysoký topoľ na okraji cesty, druhý padol znenazdania, ako vetrom rozhýbané ovocie s košatej jablone. Prvý klesal ako Amen na konci večernej modlitby, tento vykrvácal ako doslov Otčenáša. Ráno rozdával útechu nemocným, a hádam ani nemyslel, že sám seba maže svätým olejom umierajúcich.

Ale vo večných stánkoch tiež treba zavše novej priesady. Z teplého hniezda vytrhne záhradník mladý výhonok kvetá a zasadí ho pred dom, aby bol na potešenie nielen domácim, ale aj okoloidúcim.

Dr. P. Erazim málo žil, ale nie nadarmo. Ťažko sa prebíjal úskalím svojej telesnej choroby ako mladý levíta. Ale húževnatosťou, usilovnosťou prevýšil mnohých. Fyzickú slabosť nahradzovala mu duševná náplň. Boli časy, že stál na kraji hrobu. Ako bohoslovec, keď hľadal úľavu v oživujúcom vzduchu oravských hôr pod Skorušinou, neraz mi povedal: „Len jedno prosím od Boha. Aby som sa mohol stať kňazom. Potom nedbám, môžem aj zomrieť.”

Stal sa kňazom. Ale to mu nestačilo. Chcel byť dobrým a všestranne vzdelaným kňazom. Dosiahol akademický stupeň doktora teológie. Nežiadal sa na katedru. Duše ho ťahali. Chcel byť podľa sv. Pavla všetko všetkým. Išiel za hlasom poslušnosti, stal sa profesorom, ale pastoračnú ordinačku si ponechal. Okrem vysokej školy nemocnica stala sa jeho druhým domovom. Podľa seba vedel, čo znamená pre chorého teplé slovo potechy od súcitného kňaza. V druhej ruke držal pero. Práve pred smrťou písal som mu list, aby mi poslal objemný rukopis, ktorý mal prísť do tlače. Odpoveď na list bola smutná správa: P. Erazim tragicky skonal. Knihu teda nedopísal. Ale veríme, že ju dopíše vo večnosti pri nohách božského Majstra. Jeho pero ako „collstock” sv. Bonifáca vypadlo mu z ruky. Nezáleží na tom, že sa tak stalo neopatrnosťou človeka z hôr.

Tak to bolo napísané v poznámkach knihy večného života. Nastala medzera v radoch božích bojovníkov na zemi, zväčšil sa rad tých, ktorí po určitom čase stanú sa spolupriateľmi nebešťanov. A na koniec jeho nedopísanej knihy Pán života a smrti položí bodku.

P. Teodorik Zúbek:

Odišiel dobrý kňaz – P. Erazim Sedlák

V ďalekej zemi východu žil muž spravodlivý a bohabojný menom Jób. Pretože bol Bohumilý, potrebné bolo, aby ho skúšky navštívili. Mal mnoho tiav, oslíc a oviec, mnoho služobníctva, sedem synov a tri dcéry. I stalo sa, že prišli nepriatelia, povraždili sluhov, odvliekli ťavy a oslice; blesk s neba pobil ovce i so strážcami. A ešte nevyšiel zvestovateľ tejto smutnej noviny zo dverí Jóbovho domu, keď prišla druhá, ešte krutejšia zvesť, že zemetrasenie zrúcalo dom, v ktorom stolovali Jóbovi synovia a dcéry a všetci v rumoch pohynuli. Vtedy bohabojný a trpezlivý Jób vstal, roztrhol svoje rúcho, padol na tvár pred Hospodinom a zvolal: Pán dal, Pán vzal; ako sa Jemu ľúbilo, tak sa stalo; nech je jeho meno pochválené.

I nám v žilinskom kláštore prišla pred mesiacom jóbovská zvesť, že Boh náhle vzal k sebe nášho vrelemilovaného Otca, predstaveného, P. Chryzostoma Bardysa. A ešte sa nezahojila táto boľavá rana, už prišla zvesť, ešte krutejšia, ešte tragickejšia, že náš drahý a milovaný brat P. Dr. Erazim Sedlák náhle skonal.

Nepozostáva ani nám nič iné, než s trpezlivým Jóbom skloniť hlavu pred majestátom božím a povedať: Pán dal, Pán vzal; ako sa jemu ľúbilo, tak sa stalo; nech je jeho meno pochválené …

Je to zo stanoviska ľudského smutné, keď opúšťa tento svet človek vo kvete mladosti, plný rozmachu a životaschopnosti.

A ešte bolestnejšie, keď je to človek tak vzácnych kvalít a tak dobrého ducha, ako bol náš nebohý Erazim. Mimoriadne dary, ktoré dostal od Stvoriteľa, práve začal naplno uplatňovať vo svojom povolaní. Bol profesorom posvätnej bohovedy; vychovával a vyučoval vo svätých vedomostiach náš kňazský dorast. V tejto práci sa nadovšetko osvedčil, tu si získal znamenité zásluhy …

Nebohý P. Erazim nebol však vo svojej práci jednostranný. Nevenoval sa len a výlučne vyučovaniu bohoslovcov. Obetoval sa celý službe oltára. Bol vždy ochotný a pohotový na každú kňazskú robotu. Či išlo o kázanie, spovedanie, misijnú činnosť, všade priložil svoju ruku. Takto si zbieral poklady, ktoré hrdza a moľ nezožerú a zlodeji nerozkradnú. Tieto zásluhy kňazskej horlivosti preniesol si so sebou a tie mu istotne otvorili nebesia.

V poslednom polroku svojho života venoval sa samaritánskej službe vo veľkej žilinskej nemocnici. Deň čo deň už skoro ráno meral cestu do nemocnice v pohode i nepohode, a na každé zavolanie vo dne či v noci opäť znovu. Koľko duší za tejto svojej činnosti zmieril s Bohom, pripravil na cestu do večnosti… Toto sú trofeje nebohého P. Erazima. Tieto duše, zachránené pre nebo, postavili sa pred nebeského Milosrdného Samaritána a prosia zaň o zľutovanie …

Svojím účinkovaním a najmä samaritánskou službou získal medzi chorými Kristovi veľký zástup duší. Uprostred týchto duší večný Sudca ťa privinul k sebe. Tieto duše už orodujú tam hore za teba.

A my všetci, tvoji spolubratia, priatelia, známi, modlíme sa a budeme sa modliť, aby ti nebeský Sudca dal čím krajší, ozdobnejší stánok v nebeskej domovine.

(Z pohrebnej reči.)

Nekrológy tento mesiac

02.09.

P. Vojtech Ján Šimko, OFM (1827)

P. Vojtech Ján Šimko. Pochádzal z Kňažíc. Bol zaslúžilý tvorca slovenskej literatúry, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva, vynikal ako plodný básnik a spisovateľ Bernolákovskej školy. Zomrel v Trnave vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 47 rokov, ako kňaz 39 rokov. Pochovaný je v Trnave. Malacké pohľady

Čítať viac

P. Kilit Marek Gašparič (Gasparich), OFM (1853)

P. Kilit Marek Gašparič (Gasparich). Pochádzal z Cirkovljane. Bol presvedčený maďarský vlastenec. Bojoval proti Habsburgovcom. Bol nábožensko-sociálny kazateľ, utopický socialista. Ako kazateľ pôsobil aj na Slovensku a bol v Bratislave popravený.

Čítať viac

Fr. Urban Jozef Kucko, OFM (1983)

Fr. Urban Jozef Kucko. Pochádzal z Ličartoviec. Zomrel v Prešove - Cemjate vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov. Pochovaný je v Ličartovciach.

Čítať viac

03.09.

P. Pavlín Pavol Čičman, OFM (1753)

P. Pavlín Pavol Čičman. Údajne pochádzal z Trnavy. Bol kazateľ, hudobník a organista. Zomrel v Bratislave ako 56 ročný. Ako rehoľník slúžil Bohu 36 rokov, ako kňaz 32 rokov. Pochovaný je v Bratislave.

Čítať viac

04.09.

P. Klaudius Marek Čulen, OFM (1965)

Pochádzal z Brodského. Zomrel v Rúbaní vo veku 77 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 54 rokov. […]

Čítať viac

05.09.

P. Marián Albert Peško, OFM (1983)

P. Marián Albert Peško. Pochádzal z Čataja. Zomrel vo Fiľakove vo veku 71 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 53 rokov, ako kňaz 43 rokov. Pochovaný je v Čataji.

Čítať viac

07.09.

P. Bonifác Ďurikovič, OFM (1870)

P. Bonifác Ďurikovič. Pochádzal z Trebeľoviec pri Lučenci. Zomrel v Beckove. Ako rehoľník slúžil Bohu 44 rokov, ako kňaz 38 rokov. Písal divadelné hry a skladal básne.

Čítať viac

P. Žigmund Rudolf Gál, OFM (1961)

Narodil sa v Cífery dňa 30.9.1896. Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil 26. augusta 1913 a prijal […]

Čítať viac

08.09.

P. Gabriel Juraj Persič, OFM (1709)

P. Gabriel Juraj Persič. Pochádzal zo Šaštína. Zomrel vo veku 84 rokov vo Frauenkirchene v Rakúsku. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov, ako kňaz 50 rokov. Bol pisateľom kódexu.

Čítať viac

09.09.

P. Benignus Juraj Smrtník, OFM (1710)

P. Benignus Juraj Smrtník. Pochádzal z Ladomera. Bol vzorným rehoľníkom a kňazom. Slovenská baroková literatúra má v ňom typického predstaviteľa. Jeho diela sú obsahom náboženské. Zomrel v kláštore sv. Kataríny vo veku 60 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 40 rokov, ako kňaz 36 rokov. Pochovaný je na Katarínke.

Čítať viac

Fr. Romulus Ján Balala, OFM (1930)

Fr. Romulus Ján Balala. Pochádzal z Nitry, kde aj zomrel vo veku 81 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac

11.09.

P. Blažej František Ferančík, OFM (1962)

P. Blažej František Ferančík. Pochádzal z Chlebníc. Zomrel tam vo veku 50 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 33 rokov, ako kňaz 25 rokov. Pochovaný je v Chlebniciach.

Čítať viac

12.09.

P. Protáz Ján Benda, OFM (1853)

P. Protáz Ján Benda. Pochádzal z Rajca. Účinkoval ako profesor na gymnáziu v Prešove. Zomrel v Hlohovci vo veku 62 rokov.

Čítať viac

P. Róbert Oskár Raffesberg, OFM (1987)

P. Róbert Oskár Raffesberg. Pochádzal z Prašíc. Zomrel v Želiezovciach vo veku 82 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 67 rokov, ako kňaz 59 rokov. Pochovaný je v Želiezovciach.

Čítať viac

16.09.

P. Regalát Anton Friedl, OFM (1868)

P. Regalát Friedl. Pochádzal zo Skalice. Zomrel v Skalici vo veku 64 rokov. Ako reholník slúžil Bohu 43 rokov, ako kňaz 34 rokov. Bol pedagóg a básnik.

Čítať viac

P. Vilhelm Gallovits, OFM (1927)

P. Vilhelm Gallovits. Zomrel v Rožňave vo veku 58 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov, ako kňaz 35 rokov.

Čítať viac

P. Kalist Jozef Figura, OFM (1976)

P. Kalist Jozef Figura. Pochádzal z Čimhovej. Zomrel v Plaveckom Štvrtku vo veku 63 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 47 rokov, ako kňaz 38 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

17.09.

Fr. Herkulán Jozef Hanus, OFM (1952)

Fr. Herkulán Jozef Hanus. Pochádzal z Galanty. Zomrel v Jeruzaleme v službách Svätozemskej kustódie vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov. Pochovaný je v Jeruzaleme.

Čítať viac

P. Benignus Marek Izák, OFM (1987)

P. Benignus Marek Izák. Pochádzal zo Starého Tekova. Bol aktuálny vikár provincie. Zomrel v Podunajských Biskupiciach vo veku 66 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 42 rokov. Pochovaný je v Dulovciach.

Čítať viac

19.09.

Fr. Florián Tomáš Višváder, OFM (1924)

Fr. Florián Tomáš Višváder. Pochádzal z Magyarfalva. Zomrel v Malackách vo veku 37 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 17 rokov.

Čítať viac

Fr. Lucián Jozef Mošať, OFM (1996)

Fr. Lucián Jozef Mošať. Pochádzal z Hrušovian. Zomrel v Pezinku vo veku 89 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 66 rokov. Pochovaný je v Hrušovanoch.

Čítať viac

23.09.

Fr. Angelus Ignác Janeček, OFM (2018)

Fr. Angelus Ignác Janeček. Pochádzal z Námestova. Zomrel vo veku 89 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 71 rokov. Pochovaný je […]

Čítať viac

26.09.

P. Benedikt Šipoš, OFM (1932)

P. Benedikt Šipoš, OFM. Bol lektorom teológie. Zomrel dňa 26. septembra 1932 v nemocnici v Rožňave.36

Čítať viac

P. Eduard Alojz Nižňanský, OFM (1974)

P. Eduard Alojz Nižňanský. Pochádzal z Dolných Lovčíc. Zomrel v Beckove vo veku 79 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 62 rokov, ako kňaz 54 rokov. Pochovaný je v Lovčiciach.

Čítať viac

27.09.

P. Mansvét Ignác Príkaský, OFM (1929)

P. Mansvét Ignác Príkaský. Pochádzal zo Skalice. Zomrel v Malackách vo veku 64 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

28.09.

P. Erazmus Ján Sedlák, OFM (1946)

P. Erazmus Ján Sedlák. Pochádzal z Rohožníka. Tragický zahynul v Turí pri Žiline vo veku 28 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 13 rokov, ako kňaz 5 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

P. Martinián Ján Krajčír, OFM (1968)

P. Martinián Ján Krajčír. Pochádzal z Plaveckého Štvrtka. Dlhoročne pôsobil v Komisariáte v USA. Zomrel v Marianke vo veku 80 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 56 rokov. Pochovaný je v Plaveckom Štvrtku.

Čítať viac

30.09.

P. Anatol Vincent Baran, OFM (1979)

P. Anatol Vincent Baran. Pochádzal z Vyšnej Šebastovej. Zomrel v Pezinku vo veku 67 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 49 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac