Po skončení gymnázia vstúpil 09.11.1723 v kláštore Svätej Kataríny do františkánskej rehole. Dostal rehoľné meno Urban, ktoré si po ročnom noviciáte zmenil na Rajmund. V rehoľnom matričnom zázname je o ňom poznamenané, že je Slovák z Unína (Slavus Uniniensis). Teológiu študoval pravdepodobne v Trnave r. 1724-1729. Za kňaza ho vysvätili 19.09.1729. Pôsobil vo viacerých kláštoroch Mariánskej provincie (Bratislava, Trnava, Nové Zámky) ako kazateľ a lektor teológie. Bol členom definitória. V r. 1753-1756 zastával funkciu provinciála Mariánskej provincie so sídlom v Bratislave. V r. 1754 bol generálnym vizitátorom františkánskych konventov v Bulharsku.
Vo funkcii provinciála sa v r. 1756 zúčastnil na františkánskej generálnej kapitule v španielskom meste Murcia. Počas tejto cesty si písal denník. Doma si poznámky prepísal a vznikla z toho solídna kniha v latinskom rukopise. Dal mu priliehavý názov: Diarium itineris Murciani in Hispanias. Titul po slovensky znie: Denník cesty na generálnu kapitulu Rádu menších bratov sv. Františka v meste Murcia v Španielsku, slávenú 5. júna 1756. Presne v ňom zaznačil výdavky a zaznamenal aj rozličné pamätihodnosti. Nie je to len prostý popis dlhej cesty a únavného putovania, lež veľmi zaujímavá četba.
Z Bratislavy sa vydal so spoločníkom na cestu začiatkom marca 1756. Späť do Bratislavy sa vrátil 29. augusta toho istého roku. Ešte pred vydaním sa na cestu páter Rajmund napísal rozlúčkovú báseň: Adest hora sine mora, relinquenda Patria. Pater, mater, soror, frater et Provincia … (4 slohy). Tam cestovali rakúskymi krajinami a od talianskeho Janova loďou do Barcelony. Okrem cesty, ktorá smerovala cez Rakúsko do Janova, stadiaľ loďou do Barcelony a späť cez Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko do Uhorska, si v denníku všímal rôzne podrobnosti, ako cestovné podmienky v jednotlivých krajinách, zvyky ich obyvateľov, ktoré porovnával s uhorskými, opisoval prírodu regiónov, architektonické a umelecké pamiatky a dejiny. Na spresnenie niektorých informácií používal v latinskom texte slovenské výrazy. A keď sa niekde chcel zrozumiteľnejšie vyjadriť v latinskom kontexte použil slovenské výrazy. Napríklad: pálené kúpte, korýtka, drinky, čepák s ceckom, samé brázdy, radlice, jako korce a podobne.
V denníku podrobil ostrej kritike spôsob života Španielov, františkánov nevynímajúc. Keď opisuje lenivosť, špinavosť, náboženskú povrchnosť, bitkárstvo a iné necnosti španielskeho ľudu, používa dosť vulgárne, naturalistické výrazy. Pravda, tým je jeho denník pútavejší. Dobre kritizuje aj pomery a spôsob života tamojších františkánov. Zdali sa mu zaostalejší ako františkáni v našich krajinách.
Keď sa vrátil do Bratislavy, od radosti zložil latinskú báseň, ktorá sa takto začína: Sat datum sudori, viarum furori — Laeta fluat dies, qua parta est quies. — Hactenus tractati in fame et siti — et maris in fluctu viximus in luctu . . . (Dosť bolo potu a cestovných trampôt. Nech teraz veselo plynie deň, keď je možno odpočinúť si. Doteraz boli len strasti, hlad a smäd, a na morských vlnách sme žili v smútku). Báseň má 36 veršov a mohla sa aj spievať, ako hovorí sám autor (tam po latinsky): „Hoci som bol vo všetkých údoch akoby dobitý, predsa som sa potešil, lebo som veľmi túžil opäť uzrieť pátrov a frátrov svojej provincie. Keď som to dosiahol, v rozcítenosti mi zo srdca vyrazili nasledovné verše na známu a veselú slovenskú notu.
Páter Rajmund býval aj v novozámockom kláštore. Jeho Diarium sa totiž práve tam prechovávalo. Dnes je v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine. Diarium Pátra Rajmunda je významným prínosom pre staršiu slovenskú cestopisnú literatúru. V bibliografiách a v literárnych príručkách sa o ňom doteraz nepísalo. Pozornosti záujemcov ušla aj zmienka P. Gajdoša o ňom v Slovenských pohľadoch r. 1942. Jeho Denník je významným cestopisným dielom tých čias a patrí medzi vzácne diela slovenskej katolíckej spisby.
BIBLIOGRAFIA: Diarium itineris Murciani in Hispanias pro Capitulo generáli totius Ordinis Fratrum Minorum S. P. N. Frandsci Murciae in Hispaniis anno 1756 die 5. junii celebrato. Per Fratrem Raymundum Szentgyorgyi pro tunc Provinciae S. Mariae dicti Ordinis ministrom provincialem, diligenter conscriptum, et quantum aegrae valetudinis status admittebat, visorum, observatorum, ac fide dignis relatorum connotatione, ac cum genuina (pro directione successorum, qui hoc iter peragendum haberent) expensarum, quorumdamve observandorum annotatione annotatum. Anno ut supra 1756. Rozmery rukopisu 23,3×18,5 cm, strán 416.
LITERATÚRA: S. Nyuro: Concisi annaies Provinciae S. Mariae. Posonii 1851, 101 (odtlačok zo schematizmu na uvedený rok); V. J. Gajdoš: Nové mená v dejinách našej spisby. Slovenské pohľady, r.58, 1942, s. 646-647.; V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s. 164—166; V. J. Gajdoš: Úchytky z františkánskej knižnice v Nových Zámkoch. Strojopis; LKKOS str. 1297 spracoval Rudolf Hudec
