Do základnej školy a do gymnázia chodil v rodisku. Po vyštudovaní rétoriky a vyšších, tzv. humanitných tried, vstúpil v Beckove do noviciátu rehole františkánov r.1807 a prijal rehoľné meno Jozef. Ako klerik študoval vo františkánskom inštitúte v Kremnici r. 1808, potom na filozofickom štúdiu františkánov v Prešove r. 1809-1810, na teologickom štúdiu františkánov v Hlohovci r. 1810-1812, v Kremnici r. 1812-1813 a v Pruskom r. 1813-1814.
Po vysviacke za kňaza (asi v r. 1811) ho v r. 1816 vymenovali za profesora gramatických a neskôr humanitných tried gymnázia v Prešove, kde pôsobil až do r. 1828; v r. 1829-1831 bol riaditeľom gymnázia v Žiline a v Kremnici v r.1832-1833. Dobrovoľne sa vzdal tohto miesta, vrátil sa do Prešova a pôsobil tam opäť ako profesor do r. 1837. Potom bol gvardiánom kláštora františkánov a správcom farnosti v Nižnej Šebastovej pri Prešove do r. 1839. A v r. 1839-1852 bol znovu riaditeľom gymnázia v Prešove. Po zavedení nemeckého thunovského systému do škôl si ponechal iba funkciu gymnaziálneho exhortátora. Potom pôsobil v mestských školách a v novozriadenej škole na predmestí Prešova v r.1853-1861. Posledné roky života strávil v Prešove, kde sa tešil veľkej vážnosti.
P. Jozef Király sa zaslúžil o rozvoj prešovského gymnázia. Za neho sa tam hrávali aj slovenské divadlá, napríklad Márnotratný syn a Génovéva r.1820. Prispieval do Cyrilla a Methoda správami z Prešova. V rukopise zostalo po ňom viacero latinských zväzkov z oblasti histórie, geografie, filológie pre školské potreby a rukopisy o histórii mesta Prešova. Zložil aj latinskú hru Euclio r.1817.
Vyznamenali ho Zlatým záslužným krížom Františka Jozefa; pri tej príležitosti priniesli o ňom biografické články časopisy Cyrill a Method (r.12, 1861, č.39) a Pešfbudínske vedomosti (r.2, 1862, č. 17).
Význam profesora Királya spočíva hlavne v jeho pedagogickej činnosti a v jeho pôsobení na literárny a kultúrny život v Prešove. Bol národne uvedomelý, ako sa možno o tom presvedčiť aj z rukopisov jeho kníh, vystupoval proti odrodilosti vyšších vrstiev slovenského národa a tešil sa z rozvoja domácej slovenskej literatúry a kultúry. Medzi jeho žiakov patrilo viacero významných osobností, napr. Andrej Radlinský, ktorý študoval na kremnickom gymnáziu v čase Királyho pôsobenia v tomto ústave. V roku 1862 Pešťbudínske vedomosti Királyimu ďakovali za jeho „lásku k reči a rodu slovenskému” a za jeho „účinkovanie i v lepšej budúcnosti národa nášho drahého”.
V zbierke Rukopisov historických knižníc na Slovensku, uloženej v Archíve literatúry a umenia Matice slovenskej v Martine, sú tri desiatky rukopisov Királyho diel rozličného rázu, napr. zápisy prednášok na františkánskych štúdiách (prednášali mu lektori v Kremnici Ján Lipócy, Vitál Stankovič a Felicián Sliacky, v Hlohovci Gregor Súry a Ľudovít Uhlárik a v Pruskom Július Adamec), pomocné knižky z jeho pedagogickej činnosti, slovenské kázne na nedele a zborníky výpisov z literatúry a poznámok z rozličných vedných odborov. Ako gvardián začal písať knihu História venerabilis conventus Sebessiensis ab anno 1838 (Dejiny – kronika ctihodného konventu v Nižnej Šebastovej od roku 1838); jeho pokračovatelia ju doviedli až do r. 1949. Dôležitou príručkou je jeho zborník záznamov k svetským a cirkevným dejinám mesta Prešova asi od r. 1550 až do r. 1845; toto obdobie však miestami presahuje, napr. zoznamom richtárov (1498-1861) alebo mestských farárov (1389-1773).
BIBLIOGRAFIA: Správy z Prešova. Cyrill a Method IX, 1858, 264 a 265; Introductio in historiam patriam; Compedium geographiae regni Hungariae; Objecta pro tertia grammatica; História Prešova od najstarších čias do roku 1861 (latinsky) a i.
LITERATÚRA: Peštbudínske vedomosti II, č. 17, 28. februára r.?; Ruby I.: Az eperjesi kir. kath. fogymnasium tortenete 1673-1890. Eperjes 1890,90 n. a 125 n. 97; LKKOS str. 662 sprac. Vojtech Šarluška
