P. Anton Juraj Benčič, OFM

Narodil sa vo Vištuku a tam bol aj pokrstený 06.03.1745. Do školy chodil v Modre, v Szombathelyi (Maďarsko, tu bol gvardiánom kláštora jeho strýc P. Demeter Benčič), po náhlej smrti P. Demetera pokračoval v štúdiách vo Svätom Jure pri Bratislave (u piaristov) kde v roku 1757 skončil základné vzdelanie. V roku 1758 ho poslali rodičia do Komárna, s úmyslom, aby sa zdokonalil v maďarčine. Po troch rokoch ho môžeme vidieť v v Stoličnom Belehrade (Maďarsko) kde študoval poéziu a rétoriku. Na radu P. Jána Lehockého šiel do Banskej Štiavnice opakovať rétoriku (k jezuitom). Keď ho predstavili P. Jonášovi Tajnaiovi, SJ chcel ho prijať do noviciátu, ale on sa necítil byť povolaný do Spoločnosti Ježišovej. Vyvolil si františkánsku reholu. Prijal meno Anton. Obliečku mal 01.07.1765 v kláštore v Leviciach. Noviciát odbavoval v niektorom maďarskom kláštore (Pravdepodobne Seczenyi), čo sa mu stalo osudné, lebo v roku 1770 pri súpise všetkých členov provincie podľa národnosti sa dostal do zoznamu maďarských pátrov, hoci národnosť mal správne uvedenú (Slavus).

Filozofiu študoval vo Veľkom Varadíne a teológiu v Košiciach. Za kňaza bol vysvätený v roku 1771. Pridelili mu správcovstvo farnosti v Sepši. No už v nasledujúcom roku sa stal domácim kaplánom v šľachtickej rodine Semsey v Šaci. Kaplánom tam bol až do roku 1784. V tom čase bol preložený do kláštora v Humennom, kde bol kazateľom. Keď bol tento kláštor v rámci jozefínskych reforiem v roku 1787 zrušený, určitú dobu vypomáhal okolitým farárom. V roku 1788 ho preložili do kláštora v Rožňave za slovenského kazateľa. Kázaval aj v kostoloch okolitých farností. Posledné roky svojho života v Rožňave bol postihnutý nervovou chorobou, z ktorej ho vyslobodila až mozgová porážka. V knižnici rožňavského kláštora boli ešte začiatkom 20 storočia knihy s vlastnoručnými podpismi Antona Benčiča, slovenské aj inorečové.

Anton Benčič nezanechal nijaký svoj originálny slovenský spis. Iba preklady z cudzích rečí do slovenčiny. I tak si vydobyl v slovenskej kultúre popredné miesto. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva (1792). Svojimi prekladmi veľmi napomáhal rozvoju novej Bernolákovskej slovenčiny. Bolo to v období, keď sa rozrástla vlna nadšenia pre nový pravopis. No bolo treba brániť aj katolícku vieru tak proti protestantom, ako aj pred liberálnym osvietenstvom. Benčič sa v týchto okolnostiach záslužne osvedčil. Z latinčiny a maďarčiny prekladal náboženské apologetické spisy. Dve diela vyšli tlačou: Manna spasiteľná a Kameň probujúci rozepre víry, čím sa rozmnožili slovenské knihy, vydané aj útratami predplatiteľov z okruhu Slovenského učeného tovarišstva. Ďalšie dva základné apologetické spisy arcibiskupa Petra Pázmánya: K pravde vedúci kalauz a za Tmavú dennicu blúdicích luteránov voditel, zostali len v rukopise. Takýto osud stihol aj viacerých františkánskych literátov, lebo sa ím nepodarilo nájsť sponzorov na ich vydanie. Benčič sa priznáva, že v tomto smere sa dosť namáhal, ale márne.

Pri prekladaní cudzojazyčných diel do slovenčiny nemal ľahkú prácu, lebo nebolo dosť vhodných príručiek, napríklad neexistovali slovenské slovníky. Bernolákov Slovár ešte nebol hotový. Keď si k tomu primyslíme veľký rozsah prekladaných diel, tým skôr treba uznať jeho neobyčajnú pracovitosť a horlivosť, no i zásluhu na rozširovaní kníh v novej spisovnej slovenčine. Preto sa tu vhodne môže odcitovať charakteristika jeho osobnosti: “Benčič bol príkladný rehoľník, v ktorom zrkadlila sa zbožnosť s nepretržitou pracovitosťou, ktorú podporovali silný duch a železná usilovnosť a zdobila nevšedná vzdelanosť. Vniesť, rozšíriť pravé učenie cirkvi i tam, kde ono nebolo dobre poznané, bolo jedinou túžbou Benčičovou, rozmnoženie chvály božskej jediným cieľom velikej jeho práce. Sám podpisuje sa ‘ponížený rehoľník’; na sebe si nič nezakladal, bez rady iných nič nekonal.” (S. M. Žilinský v Tovarišstve I, 67.)

BIBLIOGRAFIA:

Mana Spasiteľná to gest: Pána Géžiša wlastného swatého Tela a Krwi Swátosť, s kterú . . . oprawďiwí Weríci pod ciťitedelními w Zákone Milosťi Znakmi … k žiwotú wečnému sa chowagú. Která prw skrze Gustíňi Gána . . . w uherskom Gaziku na Swetlo widaná; Včil aľe skrze Antona Benčiča z Rádu Bratruw menších … na slowenski Gazik k Poťešeňu a k Užitkú Ľudu kresťanského gest preložená. Trnava 1794-1795. Štyri diely;

Kameň Probugicí Rozepre Wíri: Ukazugici, že w tri sto Článkoch rímski Katoľici rowno swaté Písmo nasledugú; Nekatoľíci aľe rowno tomu odporugú . . . Widal w laťinském Gaziku P. Gán Gonterius taurinenskí. Wčil aľe M. W. Otec Anton Bencsics, na slowensku reč preložil. W Tmawe. Witlačená z Útratami Pánow Predplaťitelow u Wáclawa Gel’inka. Roku 1797;

V rukopisoch zostali tieto diela: Hodegus. K Prawde wedúcý Kalauz, kterého zpísal w Uherském gaziku . . . Kardinál Peter Pázmaň Ostrihomský Arcy-Biskup, a potretykrát MDCC LXVI roku, wytlačeného P. F. Antonín Benczicz z Rádu Bratruw Menssých … na žádost, a prosbu swých dwogy-ctyhodných Bratruw z Uherského Gazika Na Slovenský obrátil. Dva zväzky;

Za tmawú dennicu blúdících Lutheránow woditel, kterí na cestu na prawuge Wittemberskég Akadémii, skrze Fridricha Balduina na Swetlo widané Odpowedi na Kalauza, Peter Pázmán, Ostrihomskí Arci-Biskup ho písal Uherskím Gazikom . . . Roku Pána 1775 w Gargi, znowu witlačeného, na Slowenski Gazik prenésol Anton Benčič, Menší Kragu Nagswategseho Spasitela. Strán 424.

LITERATÚRA:

S. M. Žilinský: Pr. Anton Benčič (1745-1808). Tovarišstvo I, Ružomberok 1893, 65-70; Ľ. V. Rizner; Bibliografia I, 117; C. Lepáček: Benčičou preklad Pázmányovho Hodegusa. Turčiansky Sv. Martin 1944; I. Kotvan: Bibliografia Bernolákovcov. Martin 1957, 63 n.; V. J. Gajdoš: Poznámky k literárnemu dielu Antona Benčiča. Literárny archív 1969. Martin 1970, 257 n.; V. J. Gajdoš: Hodegus-Phosphorus. (Polemika luteránov s Kalauzom.) Trnavský sborník. K 300. výročiu založenia univerzity v Trnave. Bratislava 1935, 95-99; C. Rad vani: Anton Benčič, čelná osobnosť bernolákovho hnutia. Katolícke noviny 21. októbra 1973; V. J. Gajdoš: Františkáni v Slovenskej literatúre, str.40 – 42, Cleveland, Ohio r. 1979

Nekrológy tento mesiac

02.09.

P. Vojtech Ján Šimko, OFM (1827)

P. Vojtech Ján Šimko. Pochádzal z Kňažíc. Bol zaslúžilý tvorca slovenskej literatúry, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva, vynikal ako plodný básnik a spisovateľ Bernolákovskej školy. Zomrel v Trnave vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 47 rokov, ako kňaz 39 rokov. Pochovaný je v Trnave. Malacké pohľady

Čítať viac

P. Kilit Marek Gašparič (Gasparich), OFM (1853)

P. Kilit Marek Gašparič (Gasparich). Pochádzal z Cirkovljane. Bol presvedčený maďarský vlastenec. Bojoval proti Habsburgovcom. Bol nábožensko-sociálny kazateľ, utopický socialista. Ako kazateľ pôsobil aj na Slovensku a bol v Bratislave popravený.

Čítať viac

Fr. Urban Jozef Kucko, OFM (1983)

Fr. Urban Jozef Kucko. Pochádzal z Ličartoviec. Zomrel v Prešove - Cemjate vo veku 68 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov. Pochovaný je v Ličartovciach.

Čítať viac

03.09.

P. Pavlín Pavol Čičman, OFM (1753)

P. Pavlín Pavol Čičman. Údajne pochádzal z Trnavy. Bol kazateľ, hudobník a organista. Zomrel v Bratislave ako 56 ročný. Ako rehoľník slúžil Bohu 36 rokov, ako kňaz 32 rokov. Pochovaný je v Bratislave.

Čítať viac

04.09.

P. Klaudius Marek Čulen, OFM (1965)

Pochádzal z Brodského. Zomrel v Rúbaní vo veku 77 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 54 rokov. […]

Čítať viac

05.09.

P. Marián Albert Peško, OFM (1983)

P. Marián Albert Peško. Pochádzal z Čataja. Zomrel vo Fiľakove vo veku 71 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 53 rokov, ako kňaz 43 rokov. Pochovaný je v Čataji.

Čítať viac

07.09.

P. Bonifác Ďurikovič, OFM (1870)

P. Bonifác Ďurikovič. Pochádzal z Trebeľoviec pri Lučenci. Zomrel v Beckove. Ako rehoľník slúžil Bohu 44 rokov, ako kňaz 38 rokov. Písal divadelné hry a skladal básne.

Čítať viac

P. Žigmund Rudolf Gál, OFM (1961)

Narodil sa v Cífery dňa 30.9.1896. Do Rehole menších bratov – k františkánom – vstúpil 26. augusta 1913 a prijal […]

Čítať viac

08.09.

P. Gabriel Juraj Persič, OFM (1709)

P. Gabriel Juraj Persič. Pochádzal zo Šaštína. Zomrel vo veku 84 rokov vo Frauenkirchene v Rakúsku. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov, ako kňaz 50 rokov. Bol pisateľom kódexu.

Čítať viac

09.09.

P. Benignus Juraj Smrtník, OFM (1710)

P. Benignus Juraj Smrtník. Pochádzal z Ladomera. Bol vzorným rehoľníkom a kňazom. Slovenská baroková literatúra má v ňom typického predstaviteľa. Jeho diela sú obsahom náboženské. Zomrel v kláštore sv. Kataríny vo veku 60 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 40 rokov, ako kňaz 36 rokov. Pochovaný je na Katarínke.

Čítať viac

Fr. Romulus Ján Balala, OFM (1930)

Fr. Romulus Ján Balala. Pochádzal z Nitry, kde aj zomrel vo veku 81 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 55 rokov. Pochovaný je v Nitre.

Čítať viac

11.09.

P. Blažej František Ferančík, OFM (1962)

P. Blažej František Ferančík. Pochádzal z Chlebníc. Zomrel tam vo veku 50 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 33 rokov, ako kňaz 25 rokov. Pochovaný je v Chlebniciach.

Čítať viac

12.09.

P. Protáz Ján Benda, OFM (1853)

P. Protáz Ján Benda. Pochádzal z Rajca. Účinkoval ako profesor na gymnáziu v Prešove. Zomrel v Hlohovci vo veku 62 rokov.

Čítať viac

P. Róbert Oskár Raffesberg, OFM (1987)

P. Róbert Oskár Raffesberg. Pochádzal z Prašíc. Zomrel v Želiezovciach vo veku 82 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 67 rokov, ako kňaz 59 rokov. Pochovaný je v Želiezovciach.

Čítať viac

16.09.

P. Regalát Anton Friedl, OFM (1868)

P. Regalát Friedl. Pochádzal zo Skalice. Zomrel v Skalici vo veku 64 rokov. Ako reholník slúžil Bohu 43 rokov, ako kňaz 34 rokov. Bol pedagóg a básnik.

Čítať viac

P. Vilhelm Gallovits, OFM (1927)

P. Vilhelm Gallovits. Zomrel v Rožňave vo veku 58 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 43 rokov, ako kňaz 35 rokov.

Čítať viac

P. Kalist Jozef Figura, OFM (1976)

P. Kalist Jozef Figura. Pochádzal z Čimhovej. Zomrel v Plaveckom Štvrtku vo veku 63 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 47 rokov, ako kňaz 38 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

17.09.

Fr. Herkulán Jozef Hanus, OFM (1952)

Fr. Herkulán Jozef Hanus. Pochádzal z Galanty. Zomrel v Jeruzaleme v službách Svätozemskej kustódie vo veku 69 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov. Pochovaný je v Jeruzaleme.

Čítať viac

P. Benignus Marek Izák, OFM (1987)

P. Benignus Marek Izák. Pochádzal zo Starého Tekova. Bol aktuálny vikár provincie. Zomrel v Podunajských Biskupiciach vo veku 66 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 45 rokov, ako kňaz 42 rokov. Pochovaný je v Dulovciach.

Čítať viac

19.09.

Fr. Florián Tomáš Višváder, OFM (1924)

Fr. Florián Tomáš Višváder. Pochádzal z Magyarfalva. Zomrel v Malackách vo veku 37 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 17 rokov.

Čítať viac

Fr. Lucián Jozef Mošať, OFM (1996)

Fr. Lucián Jozef Mošať. Pochádzal z Hrušovian. Zomrel v Pezinku vo veku 89 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 66 rokov. Pochovaný je v Hrušovanoch.

Čítať viac

23.09.

Fr. Angelus Ignác Janeček, OFM (2018)

Fr. Angelus Ignác Janeček. Pochádzal z Námestova. Zomrel vo veku 89 rokov, ako rehoľník slúžil Bohu 71 rokov. Pochovaný je […]

Čítať viac

26.09.

P. Benedikt Šipoš, OFM (1932)

P. Benedikt Šipoš, OFM. Bol lektorom teológie. Zomrel dňa 26. septembra 1932 v nemocnici v Rožňave.36

Čítať viac

P. Eduard Alojz Nižňanský, OFM (1974)

P. Eduard Alojz Nižňanský. Pochádzal z Dolných Lovčíc. Zomrel v Beckove vo veku 79 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 62 rokov, ako kňaz 54 rokov. Pochovaný je v Lovčiciach.

Čítať viac

27.09.

P. Mansvét Ignác Príkaský, OFM (1929)

P. Mansvét Ignác Príkaský. Pochádzal zo Skalice. Zomrel v Malackách vo veku 64 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 48 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

28.09.

P. Erazmus Ján Sedlák, OFM (1946)

P. Erazmus Ján Sedlák. Pochádzal z Rohožníka. Tragický zahynul v Turí pri Žiline vo veku 28 rokov. Ako rehoľník slúžil bohu 13 rokov, ako kňaz 5 rokov. Pochovaný je v Malackách.

Čítať viac

P. Martinián Ján Krajčír, OFM (1968)

P. Martinián Ján Krajčír. Pochádzal z Plaveckého Štvrtka. Dlhoročne pôsobil v Komisariáte v USA. Zomrel v Marianke vo veku 80 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 61 rokov, ako kňaz 56 rokov. Pochovaný je v Plaveckom Štvrtku.

Čítať viac

30.09.

P. Anatol Vincent Baran, OFM (1979)

P. Anatol Vincent Baran. Pochádzal z Vyšnej Šebastovej. Zomrel v Pezinku vo veku 67 rokov. Ako rehoľník slúžil Bohu 49 rokov, ako kňaz 41 rokov. Pochovaný je v Pezinku.

Čítať viac