Do Rádu Menších bratov – Františkánov vstúpil 26.08.1917. Teológiu študoval v Szombathelyi. R. 1924 zložil slávnostné sľuby a na kňaza bol vysvätený 19.07.1927. Na Slovensku pracoval ako misionár a katechéta v Hlohovci, Žiline, Trnave, Skalici, Prešove a Kremnici. Určitý čas bol predstaveným kláštora v Okoličnom. Pôsobil ako duchovný radca mládežníckych organizácii (Orol, Združenie katolíckej mládeže, Hlinkova mládež).
Bol aj literárne činný – písal básne, ktoré uverejňoval vo viacerých časopisoch, predovšetkým do františkánskeho časopisu pre mládež Priateľ dietok. V emigrácii uverejňoval básne a príspevky v časopisoch Most, Rím, Mládež, Hlasy z Ríma a inde. Pripravil niekoľko zbierok básni – „Jasné mesto Assisi“, „Hory a doliny“, „Zelené listy“, „Žalmy“ –, ale, žiaľ, ostali v rukopise.
Mal obľubu vo fotografovaní a filmovaní. Vo funkcii neoficiálneho filmára sa zúčastňoval na takmer všetkých dôležitých kultúrnych i politických zhromaždeniach počas trvania Slovenského štátu a poznal sa so všetkými vedúcimi politikmi Slovenskej republiky. Usiloval sa zachytiť rozličné udalosti na filmový pás, a preto často chodil z miesta na miesto, takže ho žartovne nazývali „lietajúci františkán“.
Keďže bol oduševneným zástancom Slovenského štátu, necítil sa bezpečným pred blížiacou sa sovietskou armádou a novým režimom, ktorý hrozil Slovensku. Pre tieto okolnosti cítil, že musí opustiť Slovensko skôr, než ho obsadia boľševici. V januári r. 1945 ho predstavení vyslali do Rakúska. S prvými utečencami opustil Slovensko a usadil sa v Rakúsku v Eitzingu (pri Riede) a konal duchovné služby slovenským utečencom.
Keď sa v r. 1948 – 1949 väčšina slovenských utečencov presťahovala do Argentíny a iných končín sveta, vybral sa i P. Valko na ďalekú cestu do Argentíny. Najprv žil vo františkánskom kláštore v Buenos Aires (1949 – 1952), potom v Empalme San Vincente a od r. 1966 až do smrti bol kaplánom sestier sv. Jána v Muňize. Bol výpomocným duchovným nielen pre slovenských prisťahovalcov, ale od r. 1966 navštevoval starousadlíkov Slovákov po celej Argentíne a slúžil im v ich duchovných potrebách. Dával dohromady katolíkov i evanjelikov. Takto vytvoril jedenásť skupín, ktorým hlásal Božie Slovo v materinskom jazyku a slúžil im v duchovných potrebách. Venoval sa aj duchovnej starostlivosti o Čechov, Nemcov a Maďarov.
Pritom bol i literárne činný, venoval sa i poézii a uverejnil viacero básní už na Slovensku v „Priateľ dietok“ a v emigrácii v časopisoch „Most“, „Rím“ a „Mládež“. Pripravil do tlače i zbierky básni, ktoré však nestihol knižne vydať.
BIBLIOGRAFIA:
Jasné mesto Assisi. (Strojopis); Hory a doliny. (Strojopis); Zelené listy. (Strojopis); Žalmy. (Strojopis).
LITERATÚRA:
Hlasy z Ríma , r. 16. 1967 č.12; František Vnuk: Rev. Dominik Ján Valko, OFM. Literárny almanach Slováka v Amerike, 1968, str. 159; Teodorik Zúbek: Slovenskí františkáni v Amerike, Cleveland, Ohio 1975; Slovenský biografický slovník VI. Martin 1994 s. 216; S. E. Jančarík: Slovenská Argentína, Martin 1996 s. 104; LKKOS str.1445 spracoval Karol Petrovský
