Antonín Presl, inak tiež Anton Presl, bol františkán moravského pôvodu pôsobiaci na Slovensku. Narodil sa okolo roku 1718 v Uherskom Hradišti. Už v rodnom meste sa určite zoznámil s františkánmi, ktorých hradišťský konvent vtedy administratívne náležal do uhorskej rádovej salvatoriánskej provincie. V r. 1733 vstúpil v Hlohovci do Rehole menších bratov. Prijal rehoľné meno Anton. Po absolvovaní noviciátu študoval na rehoľných školách teológiu, najmä v r. 1734-1736 v Beckove, kde bol spolužiakom neskoršieho významného barokového básnika Hugolína Gavloviča.
Za kňaza bol vysvätený r. 1758. Začal pôsobiť ako kazateľ v Uherskom Hradišti. V r. 1760-1763 bol gvardiánom kláštora v Skalici, r. 1765 pôsobil ako kazateľ a učiteľ teológie aj filozofie v Uherskom Hradišti, v nasledujúcom roku v Žiline, ale od r. 1769 bol kazateľom a profesorom v Temešvári, od r. 1771 v Kremnici. Ešte v tom roku sa opäť stal gvardiánom kláštora v Skalici.
V duchu tradičnej kresťanskej filozofie napísal po latinsky prinajmenšom deväť filozoficko – teologických rozpráv. Ostali však v rukopise. Poznal i novodobé filozofické smery, ale k tým sa staval kriticky. Okrem filozofických a teologických latinských spisov tlačou vydal aj dve slovenské knižky pre potreby slovenských františkánov. „Gruntownj a krátký wýklad na regulu“ je pôvodná Preslova kniha, ale „Spráwa duchownj“ je preklad. Hoci sú tlačené vtedajšou „skaličtinou”, sám Presl jazyk svojich spisov pokladá za slovenský, ako vyslovene pripomína na titulnom liste preloženej knihy. Jasne to vysvetlil aj v úvode: „Ponewadž ale wssecko, co tato Spráwa duchownj obsahuge, k oprawdiweg swatosti, a dokonalosti žiwota služj, též ducha Páne, a geho swaté pusobenj nám ukazuge: protož sem za vžitečné súdil gu z latinského na slowenský gazyk obrátiti, aby y w slowenskeg reči zbehlý w tom duchu, a swatém geho pusobenj každodenne wjc, a wjc prospjwage, pred pánem Bohém slúžili w Swatosti, a sprawedlností po wssecky dni žiwota swého bez prestaňj, a trwanliwe . . .”
Vychoval aj niekoľko literárne činných rehoľných spolubratov. Zomrel v Skalici v r. 1785.
BIBLIOGRAFIA:
Gruntownj a Krátký Wýklad na Regulu Bratruw Menssých Swatého Otce Frantisska, Wedle Smyslu a Wyswetlenj Pápežských, obzwlásstne Mikulásse III. a Klementa V. Swateho Bonawentury, a ginssých Wykladateluw, Skrze Bratra Antonína Presl, Rádu Bratruw Menssých Tuhssýho Zachowánj Prowincye Neyswetegssýho Spasytele w KráIowstwj Uherském Professa složený, a s Powolenjm Duchownj Wrchnosti Na Swetlo wydaný 1767. W Uher. Skalicy, Wytisstený v Jozeffa Antonja Škarnycla. 8, 418 s.; Spráwa Duchownj Na Peti Slowách Rádu Serafinského gruntowne založená, Netoliko k ctnostnému, ale y k dokonalému, a swatému žiwotu weducý: Wssem praweg swatosti, a krestianskeg dokonalosti milownjkum k vžitku, Od P. F. Hermanna Mott, Rádu S. Otce Frantjsska, Prowincye Koljnskeg Rekollektuw Nowjc-Mjstra w latinském gazyku wydaná: Nyni ale Skrze P. F. Antonjna Presl, Z Rádu Bratruw Menssých Prowincye Salwatoryánskeg, w Králowstwj Uherském Professa, na žadost mnohých na slowenský gazyk preložená, A s Nákladem Urodzeného, a Wysoce wáženého Pána Bernarda Presl, Swobod. Králow. Mesta Hradisste Messtiana a spolu Raddnjho wytisstená W Uherské Skalicy, V Jozeffa Antonjna Sskarnycla, 1777. 8 , 616 strán; Instructio prolegomena in universam Aristotelis logicam seu summulae dialecticae cum littera doctoris subtilis Joannis Duns Scoti confortata. Skalica 1748. Rukopis; Philosophia rationalis seu logica maior, menti subtilissimi doctoris Joannis Duns Scoti accomodata. Skalica 1748. Rukopis; Tomulus VIII. Scripturisticus. Skalica 1760. Rukopis; Tomulus IX. Miscellaneus. De caeremoniis et controversiis catholicis ac iure canonico. Rukopis. Vidno, že Presl mal prinajmenej deväť zväzkov svojich filozoficko – teoiogických prednášok. Všetky tu uvedené boli v knižnici skalických františkánov. Dva uvedené tomuly sú v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: MS 588. Po ostatných sa stopa stratila.
LITERATÚRA:
Ľ. V. Rizner: Bibliografia IV, 164; V. J. Gajdoš: Františkáni na Záhorí. Almanach Spolku záhorských akademikov so sídlom v Malackách. Brno 1938,113 n.; V. J. Gajdoš: Z dejín františkánskej knižnice. Skalica v minulosti a dnes, Bratislava 1968, 226 n; Ercé: Slovenská krv. Bratislava 1942, s.388; LKKOS str. 1119-1120 spracoval Ľubomír V. Prikryl.
