Pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na gymnáziu v Nitre. Pôvodne chcel vstúpiť do diecézneho seminára. No roku 1906 vstúpil v Trnave do františkánskej rehole. Filozofiu študoval v Malackách, teológiu v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený v júni 1911. Pastoračnú prácu začal v trnavskom kláštore (1912-13), pokračoval v Žiline (1913-15) a v Bratislave (1915-20). V tomto období v Bratislave nacvičoval s tamojšími terciármi slovenské divadlá. Pamäti hodné bolo predvedenie divadelnej hry “Rozmarín” od Ferka Urbánka v roku 1919. Bolo to prvé slovenské divadlo v Bratislave po prvej svetovej vojne. Hrali ho slovenskí terciári v Redute. Na predstavení bol prítomný aj francúzsky generál Mittelhauser, ktorý oslobodzoval Slovensko od maďarských vojsk a úradov.
P. Béda bol v Bratislave aj zakladateľom Orla (katolícka slovenská telovýchovná jednota). V rokoch 1921-23 prešiel kláštormi v Beckove (gvardián) a znovu v Žiline. Za pôsobenia v Trnave v rokoch 1923-27 bol katechétom, ale hlavne chýrnym kazateľom. V tom čase získal aprobáciu profesora náboženstva pre stredné školy. Keď bolo na jeseň roku 1927 v Malackách otvorené františkánske gymnázium, stal sa tam profesorom náboženstva a exhortátorom. V školskom roku 1939-40 bol dočasným riaditeľom gymnázia. Tým sa jeho činnosť na františkánskom gymnáziu v Malackách skončila. V Malackách sa okrem školských povinností venoval aj mimoškolskej činnosti. Bol prefektom a duchovným vodcom katolíckych skautov. Pod jeho vedením študenti hrávali divadlá (Sv. Tarzíc, Sejan). Ďalej prednášal na školských i verejných slávnostiach, a spoluúčinkoval ako člen Okresnej starostlivosti o mládež.
Po odchode z Malaciek bol v rokoch 1941-50 profesorom v mestskom gymnáziu v Hlohovci. Vyučoval tam do jari 1950. Po násilnom zrušení rehole a likvidácii kláštorov bol P. Béda Košík bol koncentrovaný v Hronskom Beňadiku a v Belušských Slatinách. Po uvoľnení bol od 1. decembra 1952 správcom farnosti v Oponiciach až do svojej smrti. Umrel v nemocnici v Topoľčanoch, no pochovaný je v rodných Solčanoch.
Literárna činnosť pátra Bédu sa prejavovala jednak v príspevkoch v rôznych časopisoch, jednak v samostatných dielach. Známa je jeho zanietenosť za vydávanie samostatného terciárskeho časopisu. Za jeho uskutočnenie horlil medzi bratislavskými terciármi ešte počas prvej svetovej vojny. Keď taký časopis v roku 1922 skutočne začal vychádzať pod názvom Serafínsky svet, stal sa jeho stálym prispievateľom. V tomto časopise redigoval prílohu Naša mládež, z ktorej sa pod jeho redigovaním stal samostatný časopis. Článkami prispieval aj do časopisov: Svätá rodina, Duchovný pastier, Tatranský orol IV. (napríklad Cirkev v službách vedy). Príspevok o charaktere mal vo výročnej správe malackého gymnázia XIII.
Zostavil aj modlitbové knižky s osobitným zameraním na stredoškolskú mládež, napísané s vrúcnou nábožnosťou a mladíckym entuziazmom: Hviezdičky. Modlitebná knižka s cirkevným spevníkom pre stredoškolskú katolícku mládež (Bratislava 1935). Ďalšie diela: Regula Tretieho rádu serafínskeho otca sv. Františka z Assisi (Bratislava 1919, 3. vyd. 1935); Cirkev v službách vedy (Tatranský Orol l.); Modlitbová a obradová knižka pre terciárov. Písal aj divadelné hry. Tlačou vyšla Rubínová brošňa (dráma v piatich dejstvách), v rukopise zostala hra Za more. Taktiež v rukopise zostalo množstvo jeho kázní, exhort, duchovných cvičení a pod. Písal aj pod menami a značkami: Bohuslav Košík, Páter Bohuznámy, Prefekt, P. B.
Súkromne študoval hudbu u L. Dušimského v Nitre, E. Schumeru v Trnave a F. Mocku v Bratislave. Zakladal a viedol divadelné a spevácke krúžky; bol duchovným vodcom miestnych jednôt Orla a Katolíckeho skautingu.
BIBLIOGRAFIA:
Regula Tretieho rádu Serafínskeho Otca sv. Františka z Assisi. Bratislava 1917. (ďalšie vydania 1926 a 1935); Hviezdičky. Modlitbová knižka so spevníkom pre stredoškolskú katolícku mládež. Bratislava 1935; Rubínová broiňa. Dráma v piatich dejstvách. Trnava 1925. V rukopise: Za more. Ľudová divadelná hra v dvoch dejstvách.
LITERATURA:
J.V.Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979, s.102-103 a 206-208; Slovenský biografický slovník III. Martin 1989, s.200; LKKOS str. 731 spracoval Ján Letz.
