V doterajších bibliografiách a v literárnych príručkách sa jeho priezvisko napospol písalo nemeckým pravopisom „Schneider”. No v pôvodných františkánskych archiváliách takej formy niet. Je však mnoho jeho vlastnoručných podpisov vo fonetickej podobe Snajder. Preto iste bude správne, keď sa vrátime k jeho pôvodnému priezvisku a budeme ho písať jednoducho Šnajder. Po skončení humanitných škôl v Trnave vstúpil 06.06.1679 v Malackách do františkánskej rehole. Prijal rehoľné meno Dionýz. V zázname o jeho prijatí sa udáva, že je slovenskej národnosti (natione Slavus). Kňazom sa stal v r. 1683. Pôsobil v niekoľkých kláštoroch Mariánskej provincie (Bratislava, Trnava, Svätá Katarína), kde zastával rôzne funkcie. V rokoch 1712-15 bol provinciálom Mariánskej provincie so sídlom v Bratislave. Za svojho provincialátu medziiným nariadil, aby v každom kláštore bola samostatná kniha na spisovanie pamätihodností.
Vo funkcii provinciála r. 1713 vydal prvý slovenský preklad františkánskej regule: „Regula Bratuw Menssvch Swateho Otca Francisska Na rozumitedlny wedle Wlastj nasseg Gazyk obracena. Za vlastným textom reguly a testamentom sv. Františka je aj slovenský text rehoľnej profesie pre bratov, ktorí nevedeli po latinsky. Ďalej je tam zoznam príkazov vyplývajúcich z reguly, požehnanie, zlorečenie a napomenutia sv. Františka. Napokon sentencie svätých Otcov pre rehoľníkov. Na frontispice je celostranová kresba znázorňujúca stigmatizáciu sv. Františka. Týmto spiskom sa páter Dionýz Šnajder zaslúžil nielen o poskytnutie svojim rehoľným bratom základnej informácie o charizme františkánskej rehole, ale prispel aj k rozmnoženiu vtedy ešte neveľkého počtu slovenských kníh. Čo sa jazyka týka, naozaj ho možno pokladať za slovenský. Ako zaslúžilý „pater provinciae” bol v rokoch 1717-18 gvardiánom v kláštore Svätej Kataríny, kde bol noviciát pre slovenských klerikov. Tam 82 ročný pokojne zomrel.
BIBLIOGRAFIA:
Regula Bratruw Menssych Swateho Otca Francisska Na rozumitedlny wedle Wlastj nasseg Gazyk obracena, z Vsylowanjm Otca Dionysiusa Vherskeg Provinciae B. P. MARIAE Provinciála vnjženeho. Wytisstene w Trnawe w Kollegi Towaryšstwa Gežissoweho, Anno 1713. Dvanástorkový formát, strán 44.
LITERATÚRA:
S. Nyuro: Concisi annales Provinciae Sanctae Mariae. (Schematismus.) Posonii 1851, 88; S. Farkas: Scriptores, 38; E. V. Rizner: Bibliografia V, 68.V. J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio, 1979. s. 174 a nasl.; Farkas, S.: Scriptores Provinciae Hungariae Reformatae nunc S. Mariae. Bratislava 1879, s.38 a nasl.; LKKOS str. 1337 spracoval Rudolf Hudec.
