Do františkánskej rehole vstúpil 03.11.1874. Po štúdiu teológie v Hlohovci ho 20.12.1878 ešte ako študenta vysvätili za kňaza (rok pred dokončením teológie). Pôsobil vo viacerých konventoch Salvatoriánskej provincie, najdlhšie v Skalici, ktorá bola vtedy strediskom slovenskej národnej kultúry i politiky.
Patril medzi významných organizátorov slovenského meštianstva na Záhorí. Staral sa najmä o jeho sociálne, ekonomické a kultúrne povznesenie. V Skalici založil 01.11.1897 Katolícky kruh, ktorý sa stal základňou národnobuditeľskej činnosti v meste, namierenej proti silnejúcemu maďarizačnému tlaku. Na Vianoce r. 1899 zahrali v Kruhu prvý raz slovenské divadlo. Pod jeho patronátom sa organizovali divadelné predstavenia, koncerty, prednášky, akadémie. S činnosťou Katolíckeho kruhu sa spájala i existencia ďalších miestnych spolkov (Potravinový spolok s obchodom, Dobročinný spolok sv. Vincenta, úverové spolky atď.), ktoré vznikli z aktivity jeho členov a starali sa o kultúrne a hospodárske povznesenie obyvateľstva. Spolky mali výrazné národné zameranie. V ich centre sa udržiavalo národné povedomie, ktorého bol P. Dominik podporovateľom. Tým činom sa zapísal do kultúrnych a národných dejín nielen mesta Skalice, ale aj celého slovenského národa, lebo Skalica v tom ohľade bola vzorom aj pre iné mestá.
P. Dominik bol zanietený Slovák, ako o tom svedčí aj jeho „Oznam mužom literárnym“, napísaný v Nižnej Šebastovej, kde bol ku koncu svojho života predstaveným kláštora a správcom farnosti. Tento Oznam znel: „Jest zvrchovaný čas, aby sa dohromady zobralo a pred nastávajúcou záhubou sa ochránilo všetko to, čo plodom z národných spisov historičných sa poznačilo. Potomstvo hľadá uloženosť pokladov národnoliterárnych, mužov statočnosti a svedomitosti dľa Ducha božieho. P. D. Kessero.” Za tým nasleduje jeho rukou písané pojednanie o pôvode Slovanov a Slovákov. Stať sa začína: „Z moci božej pracujme a zhromažďujme klásky na poli národov pre potomkov vďačných, synom lásky božej . . .” Je toho iba deväť stránok, ale i tie charakterizujú národný a historický záujem P. Dominika o slovenský národ.
Zomrel v Spišskom Podhradí v nemocnici Milosrdných bratov, kam ho chorého previezli z Nižnej Šebastovej.
BIBLIOGRAFIA: Kresťan VI, 1899: Večerný hlas zvona, č. 5; Hrdinské skutky pána bar. Bánffyho, t. 13; Základ krajiny, č. 21; História židovskej synody roku 1650 v Nagy Ide, č. 25. — V Našej Nádeji III, 1898-9, č. 7 má príspevok: Ako Ježiš obohacuje na svete chudobu.
LITERATÚRA: Ľ. V. Rizner: Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900 U. Martin 1931, s.351; Kolektív: Skalica v minulosti a dnes. Bratislava 1968, 110 n; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland. Ohio, 1979, s. 95 – 96; LKKOS str. 660 sprac. Rudolf Hudec.
