Do františkánskej rehole vstúpil r. 1692. Za kňaza ho vysvätili r. 1697. Pôsobil v konventoch Mariánskej provincie (Eisenstadt, Jáger, Bratislava). Po začatí kuruckého povstania vstúpil ako vojenský kaplán do cisárskeho vojska. Bol zajatý Rákociho vojakmi. Po návrate zo zajatia zastával rôzne funkcie. Stal sa bratislavským gvardiánom (okolo 1709, 1712—1717), generálnym vizitátorom Salvatoriánskej provincie r. 1710-1712, riaditeľom rehoľnej manufaktúry na výrobu súkna v Ostrihome r. 1717, dvojnásobným provinciálom Mariánskej provincie r. 1718-1721, 1727-1731, generálnym vizitátorom Rakúskej provincie r. 1721-1726, komisárom Svätej zeme r. 1726-1727) a prechodne osobným kazateľom Karola VI. r. 1709-1710. Počas bratislavského pôsobenia založil r. 1709 Protocollum venerabilis conventus Posoniensis (Protokol ctihodného bratislavského konventu), ktorý sa radí medzi najoriginálnejšie historie domus na Slovensku. Obsahuje bohatý kopiár listín k dejinám bratislavského kláštora r. 1298-1823, podrobné kronikárske záznamy, účtovné doklady, súpisy príjmov, opisy krýpt kostola a zoznam lokalít, kde mnísi zbierali almužnu a vykonávali pastoračnú službu. Pozoruhodná je najmä reportáž z korunovácie Karola VI. v Bratislave, na ktorej sa autor priamo zúčastnil. Z jeho pastoračnej práce sa zachovala nedeľná kázeň Der Zum Vierten Erbaute Tempel Salamon (Ku štvrtej výstavbe Šalamúnovho chrámu, 1702), ktorú venoval Pavlovi Esterházimu.
LITERATÚRA:
Farkas. S.: Scriptores Provinciae Reformatae nunc S. Mariae. Bratislava 1879, s.43 a nasl.; Hudec R.: „História domus” bratislavského františkánskeho konventu. Slovenská archivistika, r.34, 1999, č.2, s.58.; LKKOS str. 1203 spracoval Rudolf Hudec
