Pochádzal zo slovenskej obce na území dnešného Poľska z rodiny schudobnelého zemana. Filozofiu a teológiu vyštudoval v Prešove. R. 1731 vstúpil do Rehole menších bratov. Za kňaza bol vysvätený r. 1737. Dosiahol doktorát filozofie i doktorát posvätnej teológie. Pôsobil ako profesor filozofie. Bol misionárom na hornej Orave (1739-1748), na Spiši a v Liptove (od r. 1749), potom na území celého Slovenska (od r. 1777). Kázal po slovensky a po nemecky. Napokon vypomáhal v pastorácii v spišskej obci Odorín. Patril k najvzdelanejším rehoľníkom svojej doby na Slovensku. Vynikal v prírodných vedách, menovite v astronómii a geometrii.
Dve knihy, ktoré napísal a vlastnoručne ilustroval, však ostali v rukopise. Jednu venoval kultúrnym a historickým údajom, druhú astronómii a jej praktickému uplatneniu. Tlačou vyšlo niekoľko jeho rozpráv náboženského rázu: Solitudo seraphica… (Serafínska samota…, Jáger 1758), Exercitia sacra (Duchovné cvičenia, Košice 1769), spevníky, ale najmä kázne Sermones catechetici… (Katechetické kázne…. Jáger 1758), Sermones Mariani… (Mariánske kázne…, Jáger 1769), Sermones funebres… (Pohrebné kázne…, Vacov 1772), Sermones catechetico-doctrinales… (Katecheticko náučné kázne…, Vacov 1783, 1786). Významné je jeho dielko Hwezdičky Katolícke (Košice 1766). Bola to modlitbová i poučná knižka s vysvetlenou vieroukou a mravoukou, askézou a mystikou, s konkrétnymi návrhmi nábožnosti, zavŕšenej v bohoslužbe Cirkvi a v životnej praxi. Písal v silne slovakizovanej češtine, ale aj po latinsky a po nemecky. No v intelektuálnych katolíckych kruhoch východného Slovenska pripravil priaznivú pôdu pre presadenie bernolákovskej slovenčiny.
LITERATURA
Korec, J. Ch.: Cirkev v dejinách Slovenska. Bratislava 1994. s.750, 780; Sedlák, L: Strieborný vek 1. Košice 1970, s.92.; LKKOS str.133 spracoval Ľubomír V. Prikryl
