Po základných a gymnaziálnych školách vstúpil 26.06.1799 v Pruskom do františkánskej rehole Salvatoriánskej provincie za novica – klerika. Prijal rehoľné meno Felicián. Po jednoročnom noviciáte študoval tri roky v kremnickom kláštore filozofické tézy (theses philosophicae) (1800-1803). Teológiu študoval dva roky v Hlohovci (1803-1805) a dva roky v Skalici (1805-1807). Po treťom ročníku teológie bol v Brne roku 1806 vysvätený za kňaza. Pretože v štvrtom ročníku bol len sám, dovolili mu učivo študovať privátne pod podmienkou, že po skúškach z predpísanej matérie v júli nasledujúceho roku bude obhajovať tézy z celej teológie, čím zavŕši povinné teologické štúdium.
Medzitým páter Felicián v skalickom kláštore účinkoval v pastorácii. Vypomáhal aj farárom na vidieku. Napríklad v roku 1806 odbavoval Vianoce v Lanžhote (Morava) a tam vypomáhal aj na nasledujúcu Veľkú noc. Na sviatok sv. Antona Paduánskeho (13.06.1807) bol slávnostným kazateľom v kláštornom kostole v Skalici.
Spomenutá obhajoba teologických téz bola v skalickom kláštore 30.07.1807. Oponenti boli farár Alojz Droždiak zo Štefanovej a Jozef Kausek, skalický farár. Tézy vyšli tlačou: Propositiones.
Na rehoľnej provinciálnej kongregácii 09.08.1807 v hlohoveckom kláštore bol Felicián Sliacky promovaný za lektora filozofie. Za pôsobisko mu určili filozofické učilište v Prešove. No ešte v septembri 1807 sa musel podrobiť rigoróznej skúške na univerzite v Pešti, ako to aj pre rehoľných profesorov určovali kráľovské nariadenia.
P. Felicián bol nato dva roky profesorom filozofie v Prešove (1807-1809). V rámci filozofie tam prednášal aj pragmatické uhorské dejiny. Okrem toho bol aj organistom a klerikov filozofov učil chorálny spev a hudbu na organe. Ďalšie tri roky bol profesorom teológie v Skalici (1809-1812). Mal tam na starosti aj kláštornú bibliotéku a taktiež učil klerikov spev a hudbu. Také isté funkcie mal aj v kremnickom kláštore (1812-14). Profesorom teológie a organistom bol aj v Pruskom (1814-20). V roku 1818 ho zvolili za sekretára provincie, ale býval v Pruskom. Odtiaľ opäť prešiel do Skalice za profesora teológie (1820-21). Vyššou funkciou bol poctený v lete 1821, keď bol zvolený za gvardiána do hlohoveckého kláštora a za poradcu provincie. Zostal však aj lektorom teológie a pribudla mu funkcia kláštorného historiografa. Umrel na tuberkulózu.
P. Felicián Sliacky bol významným členom rehole. O jeho intelektuálnych schopnostiach svedčí v prvom rade to, že hneď po dokončení teológie sa stal profesorom na rehoľných učilištiach. Ďalej to, že pomerne v mladom veku sa stal sekretárom a konzultorom provincie a že bol zvolený za gvardiána do kláštora v Hlohovci. Tento kláštor svojím školstvom a ako sídlo provinciála patril medzi najpoprednejšie v provincii.
Pokiaľ sa dalo zistiť, meno Feliciána Sliackeho sa spomína v štyroch rukopisoch a na dvoch tlačovinách. No nie všade možno hovoriť o jeho priamom autorstve. Počas noviciátu v Pruskom magister Euzéb Štefka (zom. 1817 v Šebeši) novicom prednášal po latinsky výklad františkánskej reguly (Explanatio). Tie prednášky sa zachovali v Sliackeho odpise. Ďalším rukopisom sú pragmatické dejiny Uhorska, ako ich sám prednášal v prvom roku svojho účinkovania na filozofii v Prešove roku 1807. Zapísal ich bohoslovec T. Mikušovský. Teologicko-dogmatické prednášky sú z čias, keď Sliacky bol profesorom teológie v Kremnici. Zachovali sa v odpise klerika S. Masárika. Významný je veľký Sliackeho nemecko-slovenský slovník. Pretože účinkoval aj na zapadnem Slovensku, slovenčina jeho slovníka je pod vplyvom tamojších nárečí (dr. I. Kotulič, SAV). Napokon pod menom Sliackeho sa uvádzajú tlačené tézy, ktoré obhajoval v Kremnici roku 1803 (Theses) a v Skalici roku 1807 (Propositiones).
BIBLIOGRAFIA:
Explanatio succincta sacrae Regulae Fratrum Minorum Ordinis Seraphici Patris ex probatis expositoribus extracta. In usum Fratris Feliciani Szliatsky. Rukopis osmorkového formátu o 64 listoch je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 614; História pragmatica Hungariae. Prešov 1807. Rukopis poslucháča T. Mikušovského je v Matici slovenskej v Martinis, značka: C 310; Theologia Dogmatico-Polemica. Liber I. De Deo et de homine ad imaginem Dei creato. Liber II. De Deo humani generis Redemptore. Liber III. De Deo felicitatis Largitore. Terminus Universae theologiae dogmaticae Cremnicii 6a Júlii anni 1812. Patris Xisti Maszarík IIII in annum Auditoris. Sub M. V. P. Feliciano Szljaszky. Sacrorum tunc Dogmatum Professore. Rukopis kvartového formátu o 333 listoch je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, značka: Ms 732; Lexicon Germanico Slavicum. Titulný názov je napísaný na štítku nalepenom na chrbte celokartónovej väzby. Na prednej predsádke je latinský zápis inej ruky: Labore assiduo et admodum arduo P. Feliciani Szliacky condam Gvardiano Galgociensi et Almae Provinciae Consultorís opus conscriptum. Rukopis osmorkového formátu o 602 stranách po dvoch stĺpcoch je v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine, značka: MS-BA F 35. (Za uvedené údaje ďakujem V. Šarluškovi.) Sliacky slovník dohotovil v Hlohovci najneskoršie na jar 1822, lebo v apríli toho roku tam umrel; Theses philosophicae quas in V. Conventu Cremnicensi ad Seraphicum Patrem Franciscum sacris Stigmatibus insignitum sub gratiosis auspiciis admodum reverendi, ac eximii domini, domini Ignatii Matulányi in alma doecesi Neosoliensi per honorab. Districtum superiorem Sancto-Crucensem Decani. Ecclesiae Dei Jasztrabiensis ac Filialium eius Parochi vigilantissimi, Mecenatis munificentissimi propugnandas suscepere religiosi FF. Felicianus Szliatzky, Solanus Vidra et Innocentius Mrva Ord. Min. Prov. SS. Salv. clerici AA.LL. Philosophiae Matheseos alterum in annum auditores. Assistente P. Joanne Lipóczy, eiusdem Instituti et Prov. Lectore Philosophiae actuali. A. R. S. MDCCCIII (1803) die XVIII. Augusti. Neosolii, Typis Joannis Stephani, Typographi (1803); Propositions ex Universa Theologia Dogmatica juxta usitatum plani systematici theologici ordinem expositae, et publice propugnatae per Felicianum Szliaczki . . . Szakolcza, t. F. X. Škarniczl 1807. Knižka je v Matici slovenskej v Martine, značka: SD 15905.
LITERATÚRA
I. Kotvan: Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave. Bratislava 1970, značky sú v texte; Katalóg slovákumových kníh knižnice Matice slovenskej do roku 1918, TU, 1259; Údaje o Slovníku v liste; V.J. Gajdoš: Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, Ohio. 1979, s. 159-161. LKKOS str. 1250-1251 spracoval Rudolf Hudec.
