Základné a stredné školy vychodil v rodisku. Do františkánskej rehole vstúpil v r. 1758. Po ročnom noviciáte študoval tri roky filozofiu a následne teológiu v Košiciach (r. 1764-1766). V r. 1764 tam obhajoval na verejnej dišpute tézy De actibus humanis a v r. 1765 tézy De Angelis. Za kňaza bol vysvätený v roku 1766.
Ako znalec slovenského, nemeckého, maďarského a chorvátskeho jazyka mohol pôsobiť v ktoromkoľvek konvente provincie. Dva roky nato bol profesorom na františkánskom gymnáziu v Subotici (r. 1766-1768). Potom pôsobil už len v kláštoroch na Slovensku. Vyučoval na františkánskych gymnáziách v Kremnici (1769-1772, 1776-1781, 1805-1809) a v Žiline (1773-1775, 1784-1786, 1791-1804). V Žiline účinkoval najprv ako profesor filozofie (r. 1773-1775). Tu pripravil tézy na verejnú dišputu: Propositiones prooemio-logicae (Predstavy o počiatkoch logiky. r. 1774), Positiones metaphysicae (Základy metafyziky. r. 1775), Nova et vetera universae philosophiae theoremata (Nové a staré štúdium všeobecnej filozofie. r. 1775) a Universa vetus et nova philosophia (Stará a nová všeobecná filozofia. r.1775). Z tých čias pochádza aj rukopisný súbor jeho prednášok z filozofie: Philosophia universa (Všeobecná filozofia). V Žiline účinkoval aj ako profesor teológie (r. 1784-1786), potom ako riaditeľ na tamojšom františkánskom gymnáziu (r. 1791-1804). Na osobnosť Hieronyma Ostratického v prvom rade pozeráme ako na dlhoročného osvedčeného pedagóga na františkánskych gymnáziách a teologických učilištiach.
Ostratický sa však zaslúžil aj ako národnobuditeľské snahy, ktoré najväčšieho reprezentanta mali v osobe Antona Bernoláka. Tento v diele Dissertatio pripravil normu slovenského spisovného jazyka. Bernolák mal pri svojich jazykových prácach pomocníkov. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína Anton Kubica. Kubica bol v Žiline na gymnáziu žiakom Ostratického, ktorý tam najčastejšie mal triedu syntaxistov, čo má vzťah práve k filológii. Kubica mohol mať jazykovedné základy práve od Ostratickeho. Hádam aj neskoršie sa mohli stýkať a pretriasať aj otázky novej slovenčiny. Bernolák a Kubica sa svojim spolupracovníkom a priateľom tak odvďačovali, že im osobitne venovali exemplár Dissertacie. Kubica jeden exemplár venoval aj pátrovi Hieronymovi Ostratickému ako jednému z otcov, ktorí sa nejakým spôsobom zaslúžili o toto dielo. Ostratický nepochybne sledoval Bernolákovu prácu a najmä edičnú činnosť Slovenského učeného tovarišstva. V Žiline býval v tých časoch aj páter Vojtech Gazda, jeden s najplodnejších slovenských spisovateľov Bernolákovej skupiny. V žilinskej kláštornej knižnici boli okrem Gazdových spisov diela viacerých bernolákovských spisovateľov (Bajza, Mészároš, Bendič a i.). Našla sa tam aj Bernolákova Etymologia vocum Slavicarum a kázeň na smrť Jura Stočka. Nepochybne tam boli aj iné Bernolákove spisy, istotne aj Dissertatio.
Na zaver možno povedať, že členovia františkánskeho kláštora v Žiline vyvíjali záslužnú činnosť na slovenskom národnobuditeľskom poli. K tomuto záveru nás privádza myšlienka na úzky vzťah žiaka Antona Kubicu k profesorovi Hieronymovi Ostratickému, ktorému venoval Dissertaciu.
BIBLIOGRAFIA
Philosophia universa. Ostratického prednášky v odpise bohoslovca Benvenúta Maťašovského. Latinský rukopis, Žilina 1774. Osmorka, strán 239. Teraz je v Univerzitnej knižnici v Bratislave, sign. Ms 570.
LITERATÚRA
I. Kotvan: Rukopisy Univerzitnej knižnice v Bratislave, Bratislava 1970, č. 570. — Š. Drozd; Anton Kubica, Bernolákov pracovník pri Dissertácii. Literárny archív 1969, Martin 1970, 11-31. — V. J. Gajdoš: Po stopách bernolákovcov v Oponiciach. Duchovný pastier 36, Bratislava 1961, 76-78.
