Pochádzal zo zemianskej rodiny. Ako jeho rodisko sa uvádza Skalica, tam a v Trnave absolvoval gymnaziálne štúdiá (1674-1676). Na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity (1679-1681) dosiahol hodnosť bakalára filozofie (1680). Roku 1682 vstúpil do biskupského seminára a jeden rok tam študoval filozofiu. Ale rozhodol sa pre františkánsku reholu. Františkánskym novicom sa stal v Hlohovci (1684). Vo františkánskom kolégiu v Skalici si dopĺňal filozofické vzdelanie (1685-1686), kňazskú prípravu zavŕšil štúdiom teológie v Uherskom Hradišti (1687-1688) a v Hlohovci (1689). Za kňaza bol vysvätený ešte pred ukončením teológie v roku 1687.
Ako člen františkánskej rehole pôsobil v Beckove (1690, 1698, 1700-1701). Účinkoval tu ako kazateľ a misionár na vidieku medzi protestantmi. B. Varsik píše, že protestanti po 27.04.1690 odstránili z myjavskej fary katolíckeho kňaza františkánskeho mnícha Abrahamffyho a od 13.05. prišiel na Myjavu evanjelický farár. Táto informácia o Abrahamffyim, ktorý v tom čase pôsobil v Beckove, pochádza od D. Krmana ml., ktorý bol v tom čase na Turej Lúke a na Myjavu nastúpil v septembri toho istého roku, takže je autentická. M. Gálik k tomu uvádza, že mních Abrahamffy sa vtedy pred rozhnevaným ľudom uchýlil na myjavskom (nádašdyovskom) majeri.
Ďalej pôsobil v Kremnici (1691-1693,1702), Hlohovci (1694-1695), Nižnom Šebeši (1696-1697, teraz Nižná Šebastová, súčasť Prešova), v Košiciach (1699) a v Skalici (1703-1708). V Skalici bol dvadsať rokov ťažkou chorobou pripútaný na lôžko. Tam aj po dlhej chorobe zomrel. Máme dôkazy, že sa aj v chorobe vzdelával. V kláštornej knižnici sa našli dve knihy s jeho podpismi a poznámkami. V knihe životopisov svätých od sv. Hieronyma si v roku 1707 po latinský poznamenal: “Veci viackrát opakované sa páčia. Podľa tohto príslovia ja Ján Abrahamffy, najväčší zo všetkých hriešníkov, som toto dielo znovu a znovu čítal a prečítal a nikdy som sa jeho čítaním nemohol nasýtiť.” Podpísaný je aj v knihe: Gesta Romanorum cum pluribus applicatis historiis de virtutibus et vitiis (Dejiny Rimanov s viacerými príhodami vzťahujúcimi sa na čnosti a priestupky). Kniha bola tlačená v Benátkach r. 1516.
V tých časoch františkáni na Slovensku vykonávali horlivú rekatolizačnú činnosť. Privádzali najmä luteránov späť do katolíckej Cirkvi. Na tento účel bolo v tom období na Slovensku založených vyše desať františkánskych kláštorov. Na tomto poli pracoval aj Ján Abrahamffy a to nielen kázaním ale aj písaním knižiek. Bol reprezentantom slovenskej barokovej náboženskej literatúry, písal po latinsky a po slovensky (kultúrnou západoslovenčinou). Z jeho diela sa zachovali iba tri práce: slovenská a latinská modlitbová knižka a slovenský náboženský polemický spis. Aby posilnil katolíkov vo viere napísal pre ních Knižku modlitieb nábožných.
Významná je najmä Knižka modlitieb nábožných (Trnava 1693), pretože je prvou tlačenou slovenskou modlitbovou knižkou. Modlitby sú inšpirované zásadami františkánskej zbožnosti, majú prozaickú i veršovanú formu, reagujú na dobové problémy (protiturecké a protihabsburské stavovské boje) i na nedostatky v spoločenskom živote (nespravodlivá vrchnosť, podplatnosť sudcov). Obsahuje modlitby v najrozličnejších potrebách. Okrem obvyklých každodenných modlitieb (omša, pokánie, prijímanie, počasie, nemocní, umierajúci, sviatky a pod.) je tam napr. aj modlitba do úradu postaveného, modlitba sudcu pred súdom, spôsob duchovného správcu, keď vyprevádza odsúdeného na smrť. Nechýba ani uvažovanie o posledných veciach človeka: smrť, súd, peklo, nebo. Súčasťou knižky je autorský veršovaný dialóg (prevažne v osemslabičníkoch) na obľúbenú tému sporu duše s telom. Básnický štýl dialógu i pripojených štyroch piesní je jednoduchý, podriadený cieľu poslúžiť ľudovým vrstvám. Modlitby a rozjímania skladal Abrahamffy volne v próze i vo veršoch. Aj pred modlitbami bývajú úvodné veršíky. Milé sú veršíky pred sv. prijímaním: “Skloň se jen ke mne muj Krály, pryd ó pryd Gežissy mily, Sam očist srdečka meho, Perlyčkami wyloss gsy ho.” Alebo po prijímaní: “Rozwesel se ma dušičko, Plesej raduj se srdečko, Neb dnes stalo se spasenj, Domu tweho wikupenj,”. Z tých krásnych ukážok sa Abrahamffyho reč podobá češtine, no na iných mkiestách je veľa slovenských prvkov. Na konci knižky sú štyri piesne, z ktorých môžeme pochopiť, že ich venoval Jakubovi Haškovi, prepoštovi v Novom Meste nad Váhom, ktorý hradil výdavky na knižku.
Latinská knižka Holocaustum quotidianum (Každodenná zápalná žertva, Viedeň 1695) obsahuje veršované modlitby a pobožnosti pre duchovné osoby. Verše sú buď slabičné (najmä osemslabičníky) alebo časomerné (najmä elegické distichá) a svojou melodickosťou prezrádzajú autorov básnický talent. Náboženský polemický spis Fakule horící o pravé cirkvi Kristove (Brno 1700 – titulná strana sa nezachovala, názov neskôr dopísaný rukou) je obsahom i štýlom literárnou súčasťou protireformačného boja, obsahuje expresívne ľudové obrazy a zvraty. Aj tu sa nachádzajú veršované modlitby pripojené za textom spisu. Tlačou vyšla slovenská zbierka žalmov Žaltár (Brno 1697), ale je nezvestná. Jej náklad dala cirkevná vrchnosť skonfiškovať, lebo text neprešiel rehoľnou cenzúrou. Stratené sú tiež niektoré rukopisy (Liber Abrahamffyanus, štyri knihy nedeľných a sviatočných kázní, možno aj iné). – V jeho veršoch badať vplyv františkánskej filozofie poznačenej scotizmom (jej najvýznamnejší slovenský predstaviteľ Patrik Veselý bol takisto rodák zo Skalice). Cítiť v nich zvnútornenie viery a intenzívne vnútorné prežívanie interakcie sveta a viery; pôsobivosť dosahuje paralelami duchovných a prírodných, ľudských a fyzikálnych zákonov. Slovenskú barokovú náboženskú spisbu obohatil emocionalitou a expresívnosťou štýlu. O jeho Slovečnine možno povedať, že bol “predchodcom školy bernoláckej, domáhajúci sa v svojich spisoch o právo slovenčiny, staršej a ľubozvučnejšej nad ponemčenou češtinou” (Katolícke noviny, 1888).
BIBLIOGRAFIA:
Knižka modlitieb nábožných, Trnava 1693. Examplár v Slovenskej národnej knižnici v Martine. — Žaltár, Brno 1697. Nezachovaný ani jeden exemplár. — Fakule horicí, Brno 1700. Defektný examplár v Slovenskej národnej knižnici v Martine. — Holocaustum quotidianum, Viedeň 1695. Exemplár bol vo františkánskej knižnici v Malackách, nateraz je nezvestný. — Rukopisy: Kázne, štyri zväzky, nezvestné — Speculum novitiorum 1695. Nezvestné. — Liber Abrahamffyanus, obsah neznámy, nezvestný.
LITERATÚRA:
V.J. Gajdoš: Životopis a dielo Jána Abrahamffyho. Turčiansky Svätý Martin 1942; V.J. Gajdoš: Český Nový zákon z roku 1497. Bratislava XI., 1937, 421-424; V.J. Gajdoš: Abrahamffyho Fakule horici. Duchovný pastier 39, Bratislava 1964, 112-115; C. Lepáček: Poézia vo františkánskych kázňach zo XVII. storočia. Sbornik Matice slovenskej 1942, 191-218; Dejiny staršej slovenskej literatúry, Bratislava 1958, 231; J. Mišiak: Dejiny slovenské literatúry, Bratislava 1962, 98;M. Gálik: Myjava našej jari; Obzor, Bratislava 1968, str.16; B. Varsik; Myjava, Obzor, Bratislava 1985, str.68; J. Gábriš: 350 rokov od narodenia Jakuba Hašku. Duchovný pastier 47, Bratislava 1972, 148-156.; LKKOS str. 2 spracovala Eva Fordinálova
