Jozef Chládecký sa narodil 29.04.1908 v Žiline. Vstúpil do rehole františkánov a prijal rehoľné meno brat Baptista. Dňa 07.09.1930 bol vysvätený za kňaza. Predstavený ho poslali do františkánskeho kláštora v Trnave, kde účinkoval ako kaplán.
Od r. 1933 pôsobil v kláštore františkánov v Kremnici, kde bol pôvodne kaplánom a v r. 1935 aj gvardiánom. V tomto roku boli na kremnickej kalvárii osadené nové zastavenia Krížovej cesty, ktoré páter Baptista benedikoval (posvätil) predpísaným spôsobom pravdepodobne na sviatok Povýšenia sv. Kríža s povolením biskupskej i rehoľnej vrchnosti. Tu v Kremnici sa venoval aj pastorácii hluchonemých.
V r. 1949 nastupujúca komunistická štátna moc odňala františkánom ich kláštor v Kremnici a použila ho na „verejné účely.“ Vraj bola odhalená protištátna činnosť ich predstavených, lebo vraj „ukrývali gestapáka.“. Dňa 21.01.1949 vykonalo v kláštore Povereníctvo vnútra „dôkladné prehliadky“, pri ktorých rehoľníkom zhabali potraviny a živí inventár. Napokon piatich pátrov františkánov z kláštora odviedli a presťahovali na miestnu faru. Budovu kláštora odovzdali MNV.
Počas barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950 bol P. Baptista Chládecký násilne odvezený z Kremnice do centralizačného kláštora pre františkánov v Hronskom Svätom Beňadiku. Tam sa spolu s inými spolubratmi prihlásil do verejnej duchovnej správy. Tak bol preradený za kaplána späť do Kremnice. V Kremnici zostali žiť aj po odchode na penziu v r. 1975. Býval na námestí 1. mája č. 2.
Do Charitného domova v Pezinku prišiel na odpočinok z Kremnice dňa 24.11.1981. Prišiel už po porážke, takže sa s ním mali problém jeho ošetrovateľky dohovoriť. P. Baptista Chládecký zomrel vo veku 74 rokov v Pezinku 30. 10. 1982. Rehoľníkom bol 57 rokov a kňazom 52 rokov. Pochovaný je v Žiline.
Literatúra:
Peter Sandtner: „Pezinskí kňazi obyvatelia Charitného domova.”
