Narodil sa 07.03.1910 v Dolnom Štefanove na Orave. Po skončení gymnázia vstúpil do noviciátu Rehole Menších bratov – františkánov v Trnave. Po skončení noviciátu ešte pred r. 1930 Trnavský biskup Pavol Jantausch pre nedostatok diecéznych kňazov požiadal vtedajšieho provinciála P. Mansvéta Olšovského, aby mu poskytol niekoľko bratov laikov na katechizovanie. Medzi tých, ktorí boli určení na toto poslanie bol aj fr. Efrém. Výsledok bol veľmi dobrý. Dostalo sa im uznania a pochvaly nielen od cirkevnej vrchnosti ale aj zo strany vedenia škôl.
V tomto období viedol aj divadelný ochotnícky spolok pri Františkánskom kostole v Trnave. V r.1940 bol dostavaný a vysvätený nový františkánsky kostol a neskôr bola zriadená aj nová farnosť pre štvrť Tulipán. Fr. Efrém sa stal organistom v tulipánskom kostole a súčasne učil náboženstvo na základných školách. Fr. Efrém začal sústreďovať mládež na fare. Hrali sa tam spoločenské a športové hry a zakrátko založil aj divadelný krúžok a cirkevný spevokol. Neskôr založil aj detské združenie „Antonkárov” ku cti sv. Antona. Bol z neho obetavý a všestranný režisér. V zimných mesiacoch sa pre tulipánske obecenstvo uvádzali hry Ferka Urbánka a iných autorov. Divadelná miestnosť sa vždy zaplnila do posledného miesta. Po ukončení predstavenia Fr. Efrém, vždy dobre naladený a usmiaty, pripravil pre účinkujúcich malé občerstvenie. Poslovenčil divadelnú hru od Františka Valoušeka Jasličky
Po barbarskej noci v apríli 1950 odišiel fr. Efrém spolu s ostatnými spolubratmi a boli sústredení v Hronskom Beňadiku. Potom pracoval na rôznych miestach vo výrobe, avšak nikdy neprestal byť františkánom. Po návrate do Trnavy začal navštevovať Ľudové konzervatórium, aby získal kvalifikáciu pre vykonávanie organistu. Po r. 1968 pôsobil ako organista vo františkánskom kostole a neskôr v Paulínskom kostole sv. Jozefa, kde viedol spevokol.
V r. 1989 bol vysvätený za diakona a ako diakon slúžil 13 rokov. S plnou zodpovednosťou jemu vlastnou vykonával toto poslanie pokiaľ vládal. Do posledných dní svojho života prichádzal vždy v utorok medzi antonkárov, neskôr ho už privážali na vozíku. Podľa vyjadrení mnohých Trnavčanov, patril neodmysliteľne ku kultúrnemu, duchovnému a spoločenskému životu ich krásneho a na históriu bohatého mesta.
Fr. Efrém zomrel 04.10. 2002 ako deväťdesiatdva ročný. Na pohrebných obradoch 08.10.202 sa zišli bratia z Bratislavy, Hlohovca, Nových Zámkov a samozrejme z Trnavy. Hlavným celebrantom bol otec biskup Dominik Tóth, pomocný biskup trnavsko – bratislavskej arcidiecézy. Kázeň predniesol provinciálny vikár Peter Baptista Pružina. Pochovaný je v Trnave na cintoríne na Kamennej ceste.
Zo strany Mestského zastupiteľstva mu bolo v r. 2006 udelené ocenenie in memoriam, ktoré prevzala jeho neter pani Terézia Záhorová z Dolného Kubína.
Modlitba:
O, najsvätejšie Srdce Ježišovo ustavične prítomne v prevelebnej Sviatosti Oltárnej , horiace láskou k dušiam v očistci, zmiluj sa nad dušou svojho služobníka Efréma.
Zo spomienok bratov:
Bol to pekný pohreb…
…ale vedeli sme, že raz to musí prísť. A prišlo to. Efrémko nám odišiel, spôsobom jemu vlastným, bez rozruchu a ticho. Najprv sa stiahol z aktívneho pastoračného života okolo nášho kostola a obmedzil sa len na štyri steny svojej izby. Neskôr to boli už len štyri nohy jeho postele. Reptať proti jeho údelu som ho nikdy nepočul. Naopak. Bol to práve on, ktorý sa až do konca snažil potešovať iných. Ozaj, oddaný boží muž s veľkým františkánskym srdcom. Aj keď sa stiahol a odišiel pri tichosti, naplnil náš kostol pri zádušnej sv. omši. Ľudia teda nezabúdajú v ich podvedomí. Ani sĺz pri pohrebe nebolo veľa. Vedeli sme, že sa mu predsa dobre stalo. Všetci akosi cítili, že zomrel kandidát neba a nebola náhoda, že práve na sviatok sv. Františka. Aj na „kare“ v kláštornom refektári bola veselá atmosféra v ovzduší, ktorú sme zajedali zemiakovým gulášom – až som mal dojem, že slávime slávnostné sľuby! Nech sa teda v nebi Efrémko prihovára za celú našu Rehoľu. Naozaj, bol to pekný pohreb!!!
Ešte malá spomienka: Keď sa Efrémko po jeho prvej operácii vrátil z nemocnice domov a akoby mimochodom začal sa opäť venovať antonkárom, zažartoval som si s ním pri jednej večeri, spolu s aj z vtedajším gvardiánom Bernardínom: „Efrémko, vy máte taký tuhý koreň, že keď my raz zomrieme, tak vy nám dáte vyhotoviť truhlu z tristoročného duba, ktorý zasadíte zajtra…A povedzme si úprimne, bezmála sa mu to podarilo….
Filip & Jakub
Keď som bol predstaveným v našom kláštore v Trnave, dal som urobiť z ohľadu na starších bratov, zábradlie na schodisko. P. Fidel upozorňoval br. Efréma, ktorý už vtedy mal 90 rokov a dobre nevidel, na nové zábradlie: „Páter gvardián dal urobiť zábradlie na schody. Fr.. Efrém odpovedal: „Dobre urobil! Zíde sa, keď budeme starší!“
P. Bernardín Šmid, OFM
